Na cestě za barokní pohádkou jménem Festival d’Ambronay

Francesco Pétrarque, Victor Hugo Kebap, stepujúci violista, peacemaker Savall. To všetko a iné počas jedného víkendu kdesi na juhu Francúzska. O tom, že existuje festival barokovej hudby v Ambronay, som kedysi vedela len z reklamných spotov, ktoré sa defilovali na spodnej lište francúzskej televízie Mezzo. Keď sa mi podarilo festival pred štyrmi rokmi prvý raz navštíviť, bola som očarená. Ambronay je malá dedinka, ktorá vznikla okolo benediktínskeho opátstva z 11. storočia L'abbaye Notre-Dame. Má niečo cez 2300 obyvateľov, z lyonského letiska je vzdialená 40 minút a za približne rovnaký čas do nej dorazíte autom z vlakovej stanice Bourg-en-Bresse. Toto sú dva hlavné uzly, odkiaľ dobrovoľníci z regiónu, ktorí sú fundamentálnou výkonnou zložkou, privážajú umelcov, žurnalistov a dokumentaristov na miesto činu. Jedným z krásnych humánnych rozmerov festivalu je to, že poskytuje priestor regionálnej komunite spolupracovať na realizácii niečoho tak vznešeného, ako je festival barokovej hudby.

Na ceste za barokovou rozprávkou s menom Festival d’Ambronay

Centre culturel de rencontre
Dobrodružstvo s menom Ambronay je príbeh zanietených dobrovoľníkov pod vedením Alaina Bruneta, v ktorého fantázii kedysi vznikol nápad uskutočniť festival barokovej hudby, v ktorom spojí lásku k hudbe, výskum, interpretáciu a osvetu v intímnej atmosfére, ktorú túto magické miesto ponúka. CCR – Centre culturel de rencontre – je organizácia, ktorá festival administratívne zastrešuje. Jej cieľom je vytvoriť inkubátor pre vznikajúce telesá interpretujúce barokovú hudbu a odštartovať ich umeleckú kariéru. Súčasťou jeho aktivít je výskum a CD edície Ambronay, ktoré každoročne vydávajú CD pri príležitosti nového ročníka festivalu.

l’Académie baroque européenne
Od svojho vzniku v roku 1993 formát akadémie hostil viac ako 1.500 mladých spevákov, tanečníkov a hudobníkov z celého sveta. V roku 1993 Jordi Savall viedol prvú akadémiu s projektom Rameauovových Indes galantes. Nasledujúci rok publikum objavilo Patriciu Petibon v Charpentierovom Davidovi a Jonášovi s Williamom Christiem. Odvtedy sa tu vystriedalo niekoľko dirigentov a vedúcich rôznych ansámblov, ktorý využili svoje pedagogické kompetencie (Christophe Coin, Christophe Rousset, Ton Koopman, Gabriel Garrido, Rinaldo Alessandrini, Paul McCreesh, Hervé Niquet, Jean Tubéry, Martin Gester, Sigiswald Kuijken a iní) a podelili sa o skúsenosti s mladými umelcami, aby prispeli k ich profesionálnemu formovaniu.

Výchova publika
Komplexnosť celého projektu nezabúda ani na vzdelávanie mladého publika. Kultúrne interakcie zasahujú územie L’Ain, Rhone a Loire, a to nadviazaním spolupráce so školami, ktoré privádzajú žiakov na podujatia organizované CCR. Ročne sa osobne stretne a nadviaže s umelcami interaktívny kontakt v rámci ateliérov, workshopov a výchovných koncertov okolo 2.700 žiakov. V roku 2009 bola uvedená opera Allégorie forever, v ktorej účinkovali žiaci dvoch tried z priľahlých škôl. Ambronay tiež ponúka majstrovské kurzy pre nadšencov, ktorí sa chcú venovať hudbe profesionálne.

Pre návštevníkov
Na prvý pohľad to môže znieť komplikovane, doraziť do týchto končín z našich zemepisných šírok. Ale ak prekonáte túto mentálnu bariéru, nezabudnuteľný zážitok je zaručenou odmenou. Ambronay je síce malá dedinka, ale na festival je logisticky pripravená, čoho jasným dôkazom je každoročná návšteva skalných fanúšikov z Austrálie a Kanady. Na webstránke www.ain-tourisme.com región uvádza zoznam miest, kde sa možno ubytovať, ak prídete autom; v dedinke nie je supermarket, ale zato tam nájdete niekoľko reštaurácií, kde sa dajú odbaviť raňajky, obedy aj večere. Medzi návštevníkmi festivalu sú najmä Francúzi či návštevníci z okolia Lyonu alebo Paríža. Väčšina využíva vlastné dopravné prostriedky alebo vo Francúzsku populárne a bezpečné caresharingové stránky na zdieľanie vozidiel: www.blablacar.fr alebo www.covoiturage.ain.fr. Ubytovať sa dá v miestnom hoteli alebo u súkromných prenajímateľov. Organizačný tím je návštevníkom veľmi nápomocný, či už pri prípravách výjazdu na festival, alebo počas neho, aby si magickú atmosféru festivalu mohli vychutnať v čo najširšej škále.

Ambronay 2016
Festival vždy prebieha jeden mesiac počas 4 predĺžených víkendov počnúc stredou/štvrtkom a končiac pondelkom/utorkom. Tento rok som navštívila tretí víkend, na ktorý ma prilákal koncert Jordiho Savalla, ktorý ale neprebiehal priamo v Ambronay, no v Auditóriu Maurica Ravela v Lyone. Externými dejiskami koncertov počas festivalu sú Centre Innovance vo Villieu-Loyes-Mollon, kostol Saint-Symphorien v Ambérieu-en-Bugey, sála Amphi de l’Opéra v Lyone, Kráľovský kláštor de Brou a Le Zoom v Bourg-en-Bresse. Gros podujatí prebieha v Ambronay v priestoroch kláštora, buď priamo v chráme samotnom, alebo v sále Monteverdi, či v šapitó, veľkoplošnom stane na nádvorí kláštora.

Večer v opere
V Lyone na letisku na mňa čakal vodič festivalu, aby ma odviezol do lyonskej opery, kde prebiehal prvý koncert daného víkendu. Každý rok na festivale participuje približne 80 dobrovoľníkov, ide väčšinou o dôchodcov, pre ktorých je priamy kontakt s umelcami spestrením ich programu, a navyše bez ich pomoci by bolo nepredstaviteľné festival realizovať. Budova opery navrhnutá Jeanom Nouvelom má určite jedinečnú architektúru, celá je ladená v čierno-červených farbách, administratívne priestory v týchto tónoch pôsobia stiesňujúco a evokujú skôr kabaretný dojem ako honosnosť operného domu. Kupola je ohromujúca, pod ňou sa nachádza baletná sála s veľkolepým výhľadom na mesto, trénuje tu jeden z najlepších európskych baletných súborov. Večerný koncert priniesol repertoár dvoch súčasných autorov, Thierryho Pécou a Michaela Elisona. Skladby uviedol Ensemble Variances. Obe skladby večera (Femme changeante – Thierry Pécou a Vision of Black Elk – Michael Elisson) sa pohrávali s farbami zvuku a hlasu, pohybom v priestore. Skladby neboli ničím prelomovým, kompozične technicky zvládnuté výborne, obe pôsobili ako spomienky a reflexie bez výbušného emotívneho náboja, skôr kontemplatívneho charakteru.

Po koncerte sme spoločne s Alainom Brunetom, prezidentom festivalu, a Véronique Furlan, zodpovednou za medzinárodnú tlač, zamierili do Ambronay, kde festival prebiehal nasledujúce dni.

Terorizmus, multikulturalizmus, nacionalizmus
Ráno ma prekvapilo, keď som našla niekoľko ochrankárov so psami v areáli, ktorý bol obkolesený kovovými bariérami zabezpečujúcimi kontrolovaný vstup. Toto bola nepríjemná novinka. Véronique mi ešte pripomenula, že mám mať vždy pri sebe kartičku s označením Presse, čo na tomto festivale bolo novinkou, keďže sa všetci minimálne z videnia poznáme. Aj pokyny na dverách kantíny, čo robiť pri teroristickom útoku, ma celkom zarazili. Pri obednej diskusii ma Véronique ubezpečila, že nejde o reálnu hrozbu, skôr o zachovanie návštevnosti – ak sa diváci necítia na spoločenských udalostiach bezpečne, reálne zvažujú, či sa ich zúčastnia. Škoda. Inak sa našťastie nič nezmenilo. Milí organizátori ma naďalej nútili používať moju úplne obmedzenú francúzsku slovnú zásobu, anglicky nepadlo ani slovo.

Ako jedia Francúzi
Na raňajky croissant, pomarančová marmeláda, jogurt, čaj. O obedy a večere sa staral catering, ktorému šéfoval marocký šéfkuchár, čo kombinoval marockú a francúzsku kuchyňu par excellence. Spôsob, akým tento národ pristupuje k stolovaniu, definuje aj jeho hudobné chute. Naberajú si málo, z každého troška, a jedia veľmi pomaly. Na večeri sme stretli Leonarda Garcíu Alarcóna (clavecin), Jeana Rondeaua (clavecin) a Thomasa Dunforda (teorba), ktorý prišiel aj s priateľkou Leou Desandre, finalistkou súťaže Innsbrucker Festwochen der Alten Musik. Večerný koncert  Alarcón/Rondeau/Dunford en trio s excelentnou dramaturgiou: Triové sonáty 1-6 BWV525 – BWV530 uvedené chorálom Nun komm, der Heiden Heiland BWV 659, predelené Mozartovou Fúgou g moll pre dva klavíre K.401, v prevedení týchto majstrovských muzikantov bol skutočný spirituálny a intelektuálny zážitok.

Francesco Pétrarque, Giovanni de la Fontana a iné jazykové srandy
Jedným z projektov eeemerging sa odprezentoval súbor BarrocoTout. Koncept programu zapadal do idey celého festivalu, ktorého tohoročný podtitul znel Vibrations: Lumières. Program s názvom De l’aube au crépuscule: tournesol zachytával úsvit, popoludnie a noc.

Tenor so sýtou farbou Paco García zažiaril najmä v poslednej skladbe Jeana de Cambeforta (1605–1661) Languissante clarté. Jeho taliančina v Monteverdiho skladbách nebola taká dokonalá ako rodná francúzština práve v tejto skladbe (juhoamericky znejúce meno je len dedičstvom). Koncert sprevádzal úryvkami skladieb Francesca Pétrarquea. Francúzi! Na Jeana Sebastiana Bacha sme si už zvykli, no napriek tomu ich pofrancúzšťovanie občas prekvapí.

Poburujúce svetlá!
Svetelná show, čo dráždila oči, načo ničiť hudbu svetlami? Aj tak sa vyjadrovali moji kolegovia z francúzskych médií v súvislosti s koncertom Jonas et la Tempête. Mne sa idea chrám osvetliť a atmosféru koncertu dokresliť svetelnou projekciou páčila, hoci niekedy bola pre oči nepríjemná. No kto nič neskúsi, nič nepokazí, a dokonalé interpretácie Purcella a Rameaua Ambronay už zažilo. O tú sa postarali tenor Mathias Vidal a barytón Alain Buet doprevádzaný ansámblom Les Ombres.

Druhá časť koncertu priniesla menej známe, hudobne veľmi zaujímavé oratórium Giona Giovanniho Battistu Bassaniho (1647–1716) v podaní ansámblu Chiome d’Oro a piatich sólistov (Maximiliano Baños, kontratenor; Renaud Delaigue, bas; Capucine Keller, soprán; Alice Kamenezky, soprán a Valerio Contaldo, tenor).

Janáček, rozkošná Henriettka a stepujúci violista
V nedeľu som dala prednosť programu pre deti Pomme-Henriette. Krásna quasi one woman show s jednoduchou scénou, kde herečka Ariane Rousseau rozpovedala príbeh Henriettky v štýle Amélie z Montmartru, ktorý bol sprevádzaný Kvartetom Alfama s playlistom, kde sa okrem iných velikánov objavili dvaja českí: Janáček a Dvořák. Program nenásilne dostával do podvedomia detí hudbu a zvuk kvarteta, ktoré sa do deja zapojilo aj nemohrou. Najväčším prekvapením bolo, keď sa violista postavil a predviedol step dance najprv ako samostatné číslo, potom vo dvojici s herečkou. Záhadu, či bol skutočný violista a falošný steper, alebo naopak, sa publiku rozlúštiť nepodarilo.

V ten večer zaznel v chráme koncert Bach Luminoso. Na programe bol Jean Baptiste Pergolèse: Salve Regina, Antonio Vivaldi: Nisi Dominus (RV. 608) a Jean Sebastian Bach Psaume 51 BWV1083. Ansámbel Le Banquet Céleste viedol Damien Guillon, kontratenor.

Očarujúca Seconda Pratica a mierumilovný Savall v Lyone
Tretí festivalový víkend uzavreli dva koncerty v Auditóriu. Pred ním sme mali možnosť stráviť niekoľko hodín v Lyone, ktorý dokazuje svoju multikulturálnosť na každom rohu. Názvy občerstvení, ako napríklad Victor Hugo Kebap, patria k miestnemu folklóru a poukazujú na paradoxy súčasnej situácie. Na jednej strane sú Francúzi veľkí nacionalisti, právom hrdí na svoju kultúru, no na strane druhej vplyvy iných kultúr sem plynule prenikajú v celej svojej šírke. Večerný koncert mladučkého súboru Seconda Pratica bol pre mňa jedným z najkrajších koncertov víkendu. Z hľadiska výskumu koncert priniesol prezentáciu skladieb CD Nova Europa, kde odzneli skladby z Codexu Zuola, nájdeného v Peru, ale aj španielske a portugalské sakrálne polyfónie 17. storočia. Mierumilovnú bodku za víkendom dal koncert Jordiho Savalla s ansámblom Hespèrion XXI, a to koncertom Les voyages d’Ibn Battûta (našu recenziu nájdete tu), kde podčiarkol funkciu hudby ako sprostredkovateľa tolerancie a spolupráce medzi národmi a kultúrami.

 

Festival de musique Baroque d’Ambronay 2016
Vibrations: Lumières
16. septembra – 9. októbra 2016 Ambronay, Lyon, Villieu-Loyes-Mollon, Ambérieu-en-Bugey, Bourg-en-Bresse
(napísané 28. 9. – 3. 10. 2016)

www.festival.ambronay.org