Ensemble intercontemporain: 2× Paříž a k tomu Innsbruck
Trikrát Ensemble intercontemporain
Ensemble intercontemporain založil pred 40 rokmi Pierre Boulez. Názvom ansámblu chcel poukázať na jeho zameranie. Inter – interdisciplinárny a contemporaine – súčasný. Byť členom tohto ansámblu vyžaduje široký záber performatívnych, interpretačných a kreatívnych schopností a tiež odvahu neustále prekračovať hranice, a to nielen po hudobnej stránke, čoho dôkazom bol aj posledný hudobno-tanečný projekt v Innsbrucku. Ansámbel patrí pod Philharmonie de Paris, jeho umeleckým šéfom je dirigent a skladateľ Matthias Pintscher. Má 31 členov, niektorí z nich sú jeho členmi od počiatku, no postupne sa ansámbel omladzuje aj novou generáciou hudobníkov. Medzi nich patrí aj Martin Adámek, ktorý práve ukončuje bakalárske štúdium na JAMU v Brne a je jedným z mála členov nefrancúzskeho pôvodu.
Ensemble intercontemporain je špičkové teleso, ktorého členovia prejavujú najvyššiu mieru umeleckej zrelosti. Na každom z troch koncertov ma prekvapil iný rozmer kvality tohto telesa.
Cieľom dramaturgie prvého z troch koncertov bolo poskytnúť čo najrozmanitejší prehľad repertoáru telesa od jeho počiatku až po súčasnosť. Bolo zrejme náročné skomprimovať 40 rokov jeho činnosti do jedného koncertu, jeho dĺžka presiahla štyri a pol hodiny a program bol rozdelený do 4 kníh. Plynule prechádzal z diela do diela, dramaturgičky, ktoré samotné sú členkami ansámblu, sa pohrali aj s priestorom, využili nielen pódium, ale aj bočné balkóny, svetelný dizajn tiež pomohl atmosfére koncertu. Jednotlivé presuny boli previazané krátkymi filmovými vstupmi, ktoré nás vtiahli do histórie a vývoja telesa.
V prvej knihe odzneli sólové a komorné skladby Beria, Xenakisa, Donatoniho, Bouleza, Kurtága, Ligetiho a Griseyho. Druhá kniha začala Dusapinom, nasledovali skladby Fedela, Britwistla, Benjamina, Dalbavieho a Cartera a poslednou kapitolou tejto knihy bola skladba Wolfganga Rihma pre orchester. V tejto časti koncertu odznela aj divákmi najvrelejšie ocenená interpretácia, ktorú mal na svedomí práve Martin Adámek. Gra Elliotta Cartera pre sólo klarinet venovaná Lutosławskému je závislá na interpretovej technickej vyspelosti, ale aj na jeho cite pre farbu a využitie dynamickej škály nástroja, čo Martin naplno preukázal a urobil z tohto diela impresívny kus. Gejagte Form Wolfganga Rihma pre orchester bola jednou z ľahšie uchopiteľných a efektných diel a bola výborným ukončením prvej časti koncertu. V tretej knihe sme počuli opäť sólové a komorné skladby China, Maresza, Harveyho, Hurela a Manouryho. V štvrtej knihe odznel najzaujímavejší kus v interpretácii Alaina Billarda (kontrabas klarinet) a Benjamina Levyho (elektronika), ktorým bol Art of metal II pre kontrabas klarinet a elektroniku. Tento nástroj nie je úplne bežne počuteľný a v kombinácii s elektronikou priniesol úžasné spektrum zvukov a ich využitia v priestore. Okrem tejto skladby odzneli diela Yanna Robina, Michaela Jarrella, Petera Eötvösa, Bruna Mantovaniho a Matthiasa Pintschera.
Druhý z 3 výročných koncertov odznel 18. marca vo Veľkej sále Pierra Bouleza, jednej zo sál Parížskej filharmónie. Komorná symfónia Arnolda Schönberga op. 9 otvorila koncert, nasledoval výber z Webernových piesní v interpretácii sopranistky Yeree Suh.
Speváčkina intonácia a tiež práca s tónom boli uchvacujúce, nehovoriac o technickej úrovni prevedenia, ľahkosti pián vo vysokých polohách. Niekedy som však postrádala dikciu nemeckého jazyka, možno mohla využiť viac zvukový rozmer reči, najmä v prvých troch cykloch. V každom prípade išlo o špičkovú interpretáciu týchto náročných piesní, ktoré od speváka vyžadujú okrem iných základných (no nie samozrejmých) interpretačných kvalít tiež harmonickú predstavivosť, farebnú vnímavosť a dynamickú rovnováhu s ansámblom. Druhá časť koncertu bola venovaná skladbe Pierra Bouleza Sur Incises pre 3×3 nástroje (harfy, klavíre a perkusie).
V apríli sa Ensemble intercontemporain predstavil na Osterfestival v Innsbrucku, ktorý v rámci svojej dramaturgie priniesol projekt Simplexity: Krása gesta. 5 tanečníkov Charleroi Danses a 5 členov Ensemble intercontemporaine (klarinet – Jérôme Comte, viola – John Stulz, harfa – Frédérique Cambreling, bicie nástroje – Samuel Favre a Victor Hanna). Názov tohto projektu presne pomenovával – jednoduchosť a komplexnosť. Autorom projektu bol Thierry De Mey (hudba, koncept a choreografia). Táto performancia z môjho pohľadu predstavovala organickú zlúčeninu pohybovej a zvukovej energie, ktorá reflektuje spoločenský a kultúrny smer návratu k renesančnému vnímaniu človeka – nie ako zaškatuľkovaného špecialistu, ale ako tvorcu, u ktorého sa prelínajú schopnosti a vedomosti, ktoré on kombinuje a prináša tak novú interpretáciu známeho.
Členovia ansámblu ma úplne ohromili svojou odvahou fyzicky sa prejaviť, a to tak dokonale, že na začiatku sme nevedeli, kto je tanečník a kto hudobník. Choreografia bola čiastočne improvizovaná v rámci danej štruktúry podľa zvukových impulzov a energie, ktorú tanečníci premieňali na pohybové gestá. V choreografii nešlo v podstate o nič prelomové, no čo bolo ohromujúce, boli práve členovia Ensemble intercontemporain a ich verzatilita. To, ako vnímajú hudobníci pohybovú energiu a sami vedia pohybovo reagovať, bolo minimálne neobvyklé, nehovoriac o tom, ako v rámci rytmickej časti všetci zvládli perkusie a dokonalá komunikácia v rámci skupiny bola natoľko evidentná a príťažlivá, že odpútala pozornosť od diania na ploche pohybovej a teda vizuálnej, čo nie je celkom jednoduché.
Ensemble intercontemporain a jeho členovia presne definujú to, čo je umelec a tvorca v porovnaní s inštrumentalistom. Projekty a diela, ktoré interpretujú, vyžadujú tvorivosť, extrémnu vnímavosť, umeleckú inteligenciu, intuíciu, vkus a v neposlednom rade odvahu púšťať sa do neznámych vôd a neustále rozširovať svoje limity.
A livres ouverts
Dirigent: Matthias Pintscher
Ensemble intercontemporain
(koprodukcie Ensemble intercontemporain / Philharmonie de Paris)
17. marca 2017 Salle des concerts Philharmonie de Paris
program:
Kniha 1 (1976–1987)
– výber z diel: Luciano Berio, Pierre Boulez, Franco Donatoni, Gérard Grisey, György Kurtág, György Ligeti et Iannis Xenakis
Kniha 2 (1987–1997)
– výber z diel: George Benjamin, Harrison Birtwistle, Elliott Carter, Marc-André Dalbavie, Pascal Dusapin, Ivan Fedele et Wolfgang Rihm
Kniha 3 (1997–2007)
– výber z diel: Jonathan Harvey, Unsuk Chin, Philippe Hurel, Philippe Manoury et Yan Maresz
Kniha 4 (2007–2017)
– výber z diel: Peter Eötvös, Michael Jarrell, Bruno Mantovani, Matthias Pintscher et Yann Robin
***
Hommage à Pierre Boulez
Dirigent: Matthias Pintscher
Yeree Suh (soprán)
Ensemble intercontemporain
(koprodukcie Ensemble intercontemporain / Philharmonie de Paris)
18. marca 2017 Grande salle Philharmonie de Paris
program:
Arnold Schönberg: Symphonie de chambre n° 1, op. 9
Anton Webern:
– Cinq Pièces, op. 10 pour orchestre
– Trois Textes populaires, op. 17 pour voix, violon, clarinette et clarinette basse
– Concerto, op. 24 pour neuf instruments
– Trois Lieder, op. 18 pour soprano, clarinette en mi bémol et guitare
– Cinq Lieder spirituels, op. 15 pour soprano et ensemble
– Trois Lieder orchestrés, op. posthume pour voix et orchestre
– Deux Lieder, op. 8 pour soprano et ensemble
Pierre Boulez: sur Incises pour trois pianos, trois harpes et trois percussions-claviers
Osterfestival Tirol 2017
Simplexity: Die Schönheit der Bewegung
Choreografia, koncept, hudba: Thierry De Mey
Ensemble intercontemporain
IRCAM
Charleroi Danses
(koprodukcie Ensemble intercontemporain / Ircam/Les Spectacles vivants-Centre Pompidou / Kunstenfestivaldesarts / Théâtre de Liège / Ars Musica Aide à l’écriture d’une œuvre musicale nouvelle originale du Ministère français de la Culture et de la Communication)
8. april 2017 Congress – Dogana Innsbruck
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]