Konvergence plné emocí (1)

Konvergencie plné emócií (1)

„Iršai alebo Led Zeppelin, nech sa páči,“ volá po prestávke jeden z organizátorov návštevníkov  do koncertnej siene Klarisky, zatiaľ čo z vedľajšieho baru zreteľne počuť revival jednej z najznámejších rockových kapiel. Umelci sa na chvíľu zastavia, majú problém získať správne tempo na úvod skladby. Publikum to vníma ako vtipný exkurz, napriek nepriaznivým podmienkam všade cítiť osobitú radosť z hudby. Konvergencie 2014.Písať hudobnú kritiku na Konvergencie znamená nepochopenie celého festivalu; je to číra oslava hudby ako takej, diskusií o nej, prejavovanie emócií zo zdroja bohatého umeleckého zážitku. Preto sa príliš nebudeme zaoberať technickým rozborom, ale skôr opisovaním emócií počas prvého pásma programu.

Hudobný program festivalu začal tento rok netradičným projektom, a síce spojením svetelných efektov a hudby v Dóme svätého Martina, koncertom s názvom Burlas & Glass. Gotické prostredie Dómu, minimalistická hudba Philipa Glassa a Slováka Martina Burlasa i svetelný dizajn sľubovali bohatú kultúrnu pastvu pre uši a oči, na umocnenej atmosfére pridalo aj videopozvanie Fera Királyho na webovej stránke Konvergencií. Interpretmi večera boli Fero Király na organe a umelecký riaditeľ Konvergencií Jozef Lupták na violončele. Sólistov doprevádzalo teleso Bratislava Convergence Players, orchester vytvorený Mariánom Svetlíkom špeciálne kvôli festivalu. O svetelný dizajn sa postaral Ján Šicko z katedry vizuálnej komunikácie na Vysokej škole múzických umení. Na programe bola napríklad aj svetová premiéra Tri nedokončené časti pre violončelo od Martina Burlasa. O pozítivnej predstave večera netreba veľa písať. Keďže šlo o spojenie hudby a svetla, môžete si pozrieť aspoň malú ukážku, ako večer Burlas & Glass vyzeral:

Koncert, ktorý sme v úvode spomínali, je jedným z vrcholov pätnásteho ročníka festivalu komornej hudby Konvergencie 2014. Klavirista a skladateľ Jevgenij Iršai, pôvodom z Ruska, skomponoval počas rokov 2008 – 2013 Šesť Bratislavských koncertov (podľa vzoru Bachových šiestich Brandeburských koncertov), ktoré mali svetovú premiéru práve počas Konvergencií, konkrétne 17. septembra. Bulletin koncertu oznamoval: „Konvergencie (v tomto koncerte) nadväzujú na hudobné tradície Bratislavy.“  Ak je toto pravdou, tak my, mladí, môžeme bez životných skúseností a dlhoročných pobytov v Bratislave zhodnotiť, že jej umelecký vkus sa už veľmi dlho drží na vysokej úrovni. Počas večera Iršai & Albrecht & Dohnányi divákom postupne pridávali na hudobných zážitkoch Milan Paľa na husliach, Jozef Lupták na violončele, akordeonista Peter Katina, už spomínaný Jevgenij Iršai a Bratislava Convergence Players pod taktovkou Mariána Lejavu. Ku chvále umelcov a publika dodajme, že v oboch skupinách bolo veľa mladých do tridsiatich rokov, čo svedčí nielen o obľúbenosti festivalu, ale aj o dobrom nastupujúcom trende príťažlivosti komornej hudby.Drum´n Koto, to bol názov ďalšieho večera Konvergencií, a, ako už názov hovorí, išlo o zaujímavé spojenie bicích nástrojov, kontrabasu a japonského tradičného nástroja kota. Frontman zoskupenia, kontrabasista Chris Jennings, pravdepodobne budúca legenda jazzu prišiel do Bratislavy predstaviť svoj najnovší štúdiový album Drum´n Koto, kde spája jazz s harmóniami a hudobnými nástrojmi iných kultúr, napríklad japonskými alebo alžírskymi ľudovými motívmi. Zostavu večera dopĺňali Patrick Gorauer, hrajúci na bicích a santure a Mieko Miyazaki, japonská umelkyňa, ktorá hrala na kote.

Ak už by sme tomuto koncertu mali vytknúť negatíva, tak by nimi boli pomerne neskorý začiatok (dvadsaťjeden pätnásť hodín) a chýbajúci stotridsať ročný kontrabas, ktorý s Jenningsom nedorazil na letisko v rovnaký čas do Bratislavy (čo, prirodzene, nie sú chyby umelcov). Druhý problém bol vyriešený po troch koncertných skladbách, o odstránenie prvého sa postarali samotní hráči, keďže skladby mali veľkú vnútornú hybnosť a entuziazmus. Emócie divákov sa podarilo hráčov dostať tam, kam chceli – v skladbe Sad Clock bolo cítiť ubíjajúcu rutinu každodenného steretypu, Left Turn Signal evokovala túžbu po zmene životnej pohodlnosti. Oproti tomu skladby ako Tehran a Always Line 9 boli plné pulzujúceho života vo veľkomeste, s ľudovými alžírskymi motívmi. Koncert vizuálne umocnilo aj prostredie Design Factory, v komornom modernom priestranstve s jazzovou hudbou nemohol večer dopadnúť inak ako diskusiou o silných emotívnych zážitkoch.Pred nami je ešte druhá časť festivalu, kde nás čaká Noc komornej hudby, Ventil RG alebo piata Beethovena Symfónia v Slovenskom rozhlase. Na Konvergenciách nájdete aj niečo viac – hudobný zážitok a živé diskutovanie.

Konvergencie 2014
Medzinárodný festival komornej hudby
15. ročník
11. – 24. septembra Bratislava 

www.konvergencie.sk

Foto Kovergencie, Martina Šimkovičová,  Jarmila Uhlíková

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na