Kusy a kousky mladých choreografů v SND

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Kusy a kúsky mladých choreografov v SND 

Balet SND sa rozhodol urobiť tesne pred Vianocami istým spôsobom choreografický experiment, ktorý spočíva v dielach niektorých tanečníkov baletu SND a študentov VŠMU pod názvom The Pieces. Konfrontovať sa teda budú v Štúdiu SND profesionálni tanečníci z divadla (teraz v úlohe choreografov) a ich niektorí mladší kolegovia z Katedry tanečnej tvorby Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení. Prvých štyroch (Peter Dedinský, Reona Sato, Adrian Ducin, Andrej Cagáň) poznáme ako talentovaných tanečníkov schopných tvorivosti a improvizácie. Pred nedávnom sa predstavili vo svojich drobných „improvizačkách“ v rámci Noci divadiel vo výtvarno-tanečnom projekte Signapura Luisa Canasovu Sorollu. To len snáď na pripomenutie, že výber nie je asi až tak celkom náhodný, ale skôr prirodzene sa odvíjajúci od ambície a talentu rozvíjať pohyb aj do choreografickej myšlienky, vyjadriť vlastný názor, pocity a nápady. Druhou experimentujúcou partiou sú študenti VŠMU Michaela Nezvalová, Zuzana Andělová, Anton Lachky. Sedem choreografií má teda odkryť sedem mladých pohľadov na tanec, respektíve choreografické myslenie ich jednotlivcov.Na scéne Štúdia sme mali možnosť v rámci cyklu Súčasného tanca v SND už vidieť spoluprácu tanečníkov a filmárov z VŠMU, tento projekt však spojil aktívnych tanečníkov Slovenského národného divadla so študentmi. Traja chalani – Peter Dedinský, Andrej Cagáň a Adrian Ducin sú považovaní nielen za vynikajúcich tanečníkov baletného súboru, ale aj za osobnosti, za ktorými tušíme viac, ako len dokonale naštudovaný pohyb a treba priznať, že sú to svojim spôsobom charizmatickí mladí muži každý na svoj vlastný štýl. Mužnú trojicu uzatvára ambiciózna Reona Sato, ktorá svojim vyžarovaním a japonsky disciplinovaným prístupom pôsobí razantne a nekompromisne. Svoj charakter, uvažovanie, idey a emócie vložili všetci štyria do dôsledne postavených choreografií, ktorými, pochopiteľne, nechceli sklamať. Voľba tém je príznačná ich mladému veku, blížiacemu sa k zrelosti a k dospelému úvahovému uvažovaniu, založená na osobnej skúsenosti, alebo na zovšeobecnení všeobecne platných právd. Vskutku tu nejde ani tak o to, aby sa uskutočnil objav roka, ako skôr o poskytnutie priestoru kreatívnym tanečníkom, ktorí pociťujú potrebu vyjadriť sa vlastným pohybovým jazykom a povedať o sebe „svetu“ viac, než len mechanickým opakovaním tanečnej dokonalosti v réžii niekoho iného.

Balet SND zaradil tento projekt do svojho programu dramaturgicky pomerne nejednoznačne a náhodilo. Nie je celkom jasné, či ide o jednorazovú prezentáciu talentov zo svojich radov, alebo repertoárové predstavenie uvádzané vo svojej pravidelnosti. Aj v rámci fragmentálnej propagácie projektu nebolo jasne zadefinované, o aký typ predstavenia ide a tak je aj z diváckej obce vnímané pomerne nejednoznačne. Akoby sa akosi alibisticky čakalo, čo z projektu vyjde a podľa jeho stupňa úspešnosti sa ďalej SND zariadi, či pôjde o stály titul, alebo príležitostnú „festivalovku“. Tento moment vnáša do situácie istú váhavosť o presvedčení vlastnej voľby. Na jednej strane paradoxne veľkoryso poskytnutý priestor mladým talentom, na strane druhej akoby predsa len celkom vedenie baletu svojmu rozhodnutiu neverilo. V tejto polohe je takýto postoj v celku prekvapivý, pretože skladbou  Cagáňa, Dedinského, Ducina a Sato divadlo predsa „nekupuje“ akúsi „mačku vo vreci“.

Choreografiu, scénu a kostýmy si tvorcovia navrhli sami. Tancuje sa na prázdnom neutrálnom priestore, ktorý dáva možnosť naplno vyznieť tancu, kostýmy sú volené jednoduché, farebne prevažuje monochróm (biela, čierna, šedá) farba sa objaví len v striedmych, viac menej pastelových tónoch s výnimkou choreografie Zuzany Andělovej vo výraznej červenej. Scénu atmosfericky modeluje len svetlo (svetelný design Robert Polák).

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář

Reklama