Už není sólistou Baletu SND. Peter Dedinský otevřeně o tom, proč skončil s tancováním

  1. 1
  2. 2
Peter Dedinský na konci roka 2017 oznámil ukončenie profesionálnej tanečnej kariéry a opustil súbor Baletu Slovenského národného divadla: „Odísť z divadla je ako odísť z basy – o čo rýchlejšie sa začleníš do normálneho života o to je to pre teba lepšie.“
Peter Dedinský (zdroj archív autorky / foto Peter Frolo)

V súčasnosti bývalý sólista Baletu Slovenského národného divadla Peter Dedinský sa po dvanástich rokoch rozhodol ukončiť profesionálnu tanečnú kariéru. Jeho „labuťou piesňou“ bolo druhá repríza baletu Za hranicami hriechu – titulu, ktorý mal 17. novembra 2017 prvú premiéru. Prečo sa rozhodol s aktívnym tancom skončiť a ako vidí svoje ďalšie kariérne možnosti?

 

Na konci roka si sa rozhodol náhle ukončiť profesionálnu kariéru, čo mňa osobne veľmi mrzí.

To si jedna z mála. Väčšina mojich kolegov sa potešila. Vždy keď niekto vypadne, dostanú možnosť ďalší.

Čo ťa k tomuto radikálnemu rozhodnutiu priviedlo?

Veľa kolegov a ľudí z divadla si myslí, že som to urobil z trucu, ale to nie je pravda. Mám rodinu – manželku a dve deti. Chcem s nimi byť, chcem s nimi tráviť víkendy. Keby nebolo ich, tak možno ešte pár rokov potiahnem, ale môžem ti povedať, že ten čas tak rýchlo beží. A deti rýchlo rastú. Potom, ja už naozaj nechcem chodiť v teplákoch, mám toho plné zuby. Chodím non stop v teplákoch už dvadsať rokov a konečne sa chcem obliekať ako normálny človek: rifle, nohavice, a žiaden suspenzor.

V Balete Slovenského národného divadla si pôsobil dvanásť sezón. Na ktoré obdobie spomínaš najradšej?

Na prvých päť rokov. Človek je mladý a nerozmýšľa nad praktickými vecami. Netrápi ťa nič, ani peniaze, ani prevádzka, ani to, ako vyzerajú šatne. Len tancuješ, snažíš sa dostať sa tanečne čo najďalej a vybudovať si profesionálne „zázemie“. Bolo to obdobie, keď som trávil v práci dobrovoľne sedem dní v týždni. Sám na sále, lebo som sa chcel zlepšovať.

Aké boli tvoje začiatky v Balete Slovenského národného divadla?

Začiatky neboli jednoduché, pretože sa vtedy v balete našli ľudia, ktorí ma tam nechceli. Vtedy ma ako šéf zachránil Mário Radačovský. Tanec je z veľkej miery aj o šťastí a o tom, ako komu padneš do oka. Mojím prvým záchrancom bol baletný majster Bachram Maripovič Juldašev, ktorý za mňa zabojoval. Po pol roku v Balete Slovenského národného divadla sa zmenil riaditeľ a prišiel Mário Radačovský.

Zvažoval si niekedy odchod do zahraničia?

Áno, bola možnosť odísť tancovať do Nederland Danse Theater, ale mne vyhovoval Máriov systém a povedal som si, že načo pôjdem tancovať tam, keď Kyliána teraz robíme aj u nás. Čo sa týka Mária Radačovského, tak mne vyhovoval jeho prístup. Cítil som z jeho strany záujem. Vedel naše mená, bol s nami na sále. Možno teraz by som sa na to díval inak a niektoré veci by mi vadili, ale v tom čase mi jeho prístup veľmi sadol. Preto som ho aj nasledoval do Baletu Bratislava.

V Balete Bratislava si napokon strávil len pol roka. Prečo tak krátky čas?

Lebo moje obavy o finančné prežitie súboru sa potvrdili. Ja som sa na to už na začiatku díval skepticky. V Balete Bratislava sme žili zo dňa na deň a netušili sme, či ešte bude nejaké zajtra. I tak som sa do toho rizika pustil, pretože mi to za to stálo.

Vrátil si sa do Baletu Slovenského národného divadla. Nebol vtedy vhodný čas ísť skúsiť šťastie do zahraničia?

Nebol. Vybral som si v tom období zázemie a rodinu – priateľku Veroniku, ktorá je teraz mojou manželkou, a som rád. Vonku je to úplne iný svet. Tvrdší. Tanečníci až tam zažijú, čo je to byť spotrebným tovarom. Tam je to doslova o tom, že za tebou stojí desať ďalších. Zraníš sa, a môžeš sa pobaliť. Zároveň ta kvalita je tam enormná, tam sú hotoví tanečníci, a dovolím si tvrdiť, že najlepší z celého sveta.

Vrátiť sa do súboru môže byť náročné – ako si to vnímal ty?

Zase som mal veľa šťastia. Za to, že som sa mohol vrátiť do Baletu Slovenského národného divadla, som vďačný a som za to rád. Veľmi nám s manželkou pomohla Kvetka Štefeková, teraz už Salingerová. Ale aj kolega tanečník Stano Kramarič. Už keď som odchádzal, tak mi sľúbil, že mi pomôže, ak by som sa chcel vrátiť. Svoje slovo dodržal. Myslím, že nás to vtedy existenčne zachránilo.

Po návrate do divadla som sa začínal venovať aj choreografii, v čom mi zase pomohol terajší šéf Jozef Dolinský ml. Dal mi príležitosť sa venovať nielen tancu, ale aj choreografii. Nebolo to na pôde Slovenského národného divadla, ale v okolí – školy, menšie divadlá, študenti… Už len to, že ma uvoľnil vždy, keď som potreboval, si vážim.

Ktoré obdobie (s odstupom času) vnímaš ako najnáročnejšie?

Zlé obdobie je za každého šéfa. To je taký život ako na hojdačke. Raz si hore, raz si dole. Prvé zlé obdobie bolo, keď vyhodili Mária Radačovského, potom aj obdobie v Balete Bratislava – najmä kvôli zdravotným problémom. Ďalšie zlé obdobie nastalo, keď na post generálneho riaditeľa nastúpil pán Chudovský a z ničoho nič vyhodil Andreja Suchanova. To bol ďalší šéf, ku ktorému som mal blízko aj profesionálne, aj ľudsky.

Ako si vnímal fakt, že na vašom, respektíve tvojom názore nezáleží?

Vtedy sa potvrdilo, a aj ja som si na plno uvedomil, že my sme obyčajní robotníci a „rukojemníci“ mocenských hier. Veľa ľudí otočilo kabát, je to odsúdeniahodné, ale zároveň pochopiteľné, pretože každý potrebuje prácu. Prispôsob sa, alebo choď. To sa ale týkalo všetkých – od kancelárie až po baletných majstrov. Posledným ťažkým obdobím bol začiatok tejto sezóny a premiéra Eifmanovho baletu Za hranicami hriechu.

Prečo si sa rozhodol opustiť tanec práve na základe tohto titulu?

Pamätáš sa, ako som vravel, že Karamazovovci mi zlomia krk? Aj sa tak stalo. Ja nie som tanečník, ktorému by vyhovovalo kopírovať niečo, čo sa urobilo pred XY rokmi, a niekoho, kto to vtedy tancoval v premiére. Nemali sme žiadnu možnosť umeleckej realizácie – práve naopak. Pevne nám ukázali, odkiaľ kam sú hranice. Mne to nevyhovovalo. Zároveň bolo na začiatku zo strany vedenia povedané, že premiéry pôjdu obe obsadenia, čo sa napokon takmer nestalo. Keď si k tomu prirátaš všetky tieto vnútorné machinácie, tak to bolo rozhodnuté.

Naozaj ti záležalo na tom, či budeš tancovať prvú, alebo druhú premiéru?

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Reakcí (3) “Už není sólistou Baletu SND. Peter Dedinský otevřeně o tom, proč skončil s tancováním

  1. Pamätám sa, ako som v roku 2014 pozerala na Tempest, produkciu Baletu SND vytvorenú troma súčasnými choreografmi, ako sa baleťáci pasujú so súčasným konceptom a pohybom. A ako som pri duete Andreja Petroviča začala zaostrovať na jeho Prospera a Kalibana, alias Petra Dedinského a Andreja Cagáňa, ktorí to tam tak nádherne odpálili, že všetkým súčasným tanečníkom v hľadisku padla sánka.
    Niežeby som chcela, aby ste sa, pán Dedinský, vrátili do basy, ale… Bude to tam bez Vás trochu sivšie.

  2. při čtení nadpisu mi bylo moc líto, že odchází jeden z opravdu zajímavých a dobrých tanečníků SND, ale po přečtení celého článku ho
    naprosto chápu a klobouk dolů před jeho rozhodnutím. Moc panu Dedinskému
    přeji, aby se mu dobře dařilo. Díky za jeho otevřenost a upřímnost.

Napsat komentář