Mezinárodní pěvecká soutěž Imricha Godina Iuventus Canti 2015

Riport z finále 17. ročníka Medzinárodnej speváckej súťaže Imricha Godina vo Vrábľoch – Iuventus Canti 2015

„Dávno predtým, než slovenské operné umenie preslávili Lucia Poppová, Edita Gruberová či Peter Dvorský, spoznali európske operné javiská meno umelca, rodáka z malého mestečka blízko Nitry, Vrábeľ. Bol ním Imrich Godin. Tenorista obdarený hlasom slnečnej farby a kovového lesku – kúzelník vysokého cé.“ Týmito výstižnými slovami muzikologička Michaela Mojžišová vo vlaňajšom bulletine charakterizovala osobnosť umelca, ktorého meno predovšetkým v rokoch 1935 až 1942 zdobilo plagáty nielen jeho vtedajšej domovskej scény, Viedenskej štátnej opery, ale aj mnohých renomovaných európskych divadiel.

Hoci medzinárodná kariéra Imricha Godina (1907–1979) netrvala dlho, pokračovala sólistickým pôsobením v Košiciach a dlhoročnou pedagogickou činnosťou. K jeho najvýznamnejším žiakom patria Andrej Kucharský, Juraj Oniščenko, Juraj Hrubant a Vojtech Schrenkel, zo žijúcich odchovancov po jeho učiteľskej stope pokračuje Róbert Szücs.

Rodné mesto Imricha Godina, práve v súčasnosti 750.výročie prvého písomného záznamu o jeho vzniku si pripomínajúce Vráble, usporiadali v dňoch 20. až 24. apríla už sedemnásty ročník Medzinárodnej speváckej súťaže Iuventus Canti, nesúcej meno slovenského tenoristu. Po pravdepodobne definitívnom zániku staršej a po dlhé roky si primát udržiavajúcej Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského (naposledy sa uskutočnila roku 2010), po dvoch ročníkoch zhasnutom, hoci vydarenom konkurze nesúcom meno Lucie Popp, ostáva momentálne Vrábľom výsada jediného podujatia svojho druhu na Slovensku. Tá prináša so sebou nielen zvýšenú mieru zodpovednosti usporiadateľa (Základná umelecká škola Imricha Godina a Mesto Vráble), ale rovnako aj podstatne vyššiu pozornosť vyhlasovateľa podujatia, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Rovnako si myslím, že charakter medzinárodnej vokálnej súťaže patrí rovnako aj do sféry vplyvu rezortu kultúry, ktorý by mal vhodnou formou garantovať jej existenciu, dôstojný priebeh i budúcnosť.Za skutočnosťou, že Iuventus Canti sa nielenže pri čoraz tvrdších ekonomických podmienkach vládnucich v rezortoch školstva i kultúry udržiava pri živote, ale svoju prestíž zvyšuje, stojí jej zanietený riaditeľ Jozef Vrábel so svojím tímom. A rovnako samotné Vráble, na čele s primátorom Tiborom Tóthom. Medzinárodná spevácka súťaž Imricha Godina má pritom nie celkom bežné regule, pokiaľ ide o kategórie. Má ich netradične až sedem (z nich tri sú určené pre deti a dorast od dvanásť do osemnásť rokov), pričom štyri vyššie, už diferencované podľa pohlaví, sú opäť delené na základe vekového kritéria (do 24 rokov a do 35 rokov). V týchto skupinách, určených buď študentom najvyšších ročníkov hudobno-vzdelávacích inštitúcii, alebo už spevákom konfrontovaným s praxou, mi rozlišovanie kategórií pripadá ako nadbytočné. Ba nevylučujem, že trocha triešti celkový rebríček víťazov.

Na základe ustáleného štatútu súťaže rozhoduje päťčlenná medzinárodná porota, ktorej v aktuálnom ročníku predsedala Lidija Horvat-Dunjko z Chorvátska. Z jej bodovania sa krajné hodnoty škrtajú a rezultát vychádza vlastne z názorov troch porotcov. Pri novom postavení súťaže, ako jedinej na Slovensku, by jej do budúcnosti prospelo v mene objektívnosti kolektívneho rozhodovania posilnenie (a podľa viacerých kuloárových hlasov aj čiastočná obmena) počtu členov jury.

Nič to však nemení na skutočnosti, že navštívený záverečný deň súťaže, počas ktorého sa predstavilo v druhom kole šiestej a siedmej kategórie šestnásť žien a šesť mužov, priniesol zaujímavé poznatky. Celkový počet prihlásených adeptov do všetkých vekových skupín presiahol stovku a počet zúčastnených krajín bol jedenásť. Nasledovné hodnotenie počutých účastníkov nemá v úmysle polemizovať s výsledkami odbornej komisie, ktorá poznaním spevákov aj z prvého kola, mala širší rozhodovací záber. Týka sa len vystúpení „najstaršej“ kategórie v druhom kole a koncertu víťazov.

V počte adeptov o laureátske tituly dominovali ženy (v šiestej kategórii dvadsaťšesť), mužov bolo prihlásených o polovicu menej. Sitom prvého kola (podľa regule o získaní minimálneho počtu bodov) prešlo v ženskej kategórii do finále šestnásť speváčok. Okrem troch hlavných, finančne dotovaných cien, rozdelila porota štyri čestné uznania. Nespomínam teraz osobitné ceny, ktoré nie sú z hľadiska posúdenia kvality podujatia relevantné. Sedem mladých dám, ktoré na koncerte víťazov prevzali jednu z hlavných cien alebo čestné uznanie, presne kopíroval sedmičku najkvalitnejších výkonov. Tých deväť ďalších, postupujúcich na základe získaného počtu bodov, vykazovalo viac či menej vážnejšie manko v zvládnutí základov techniky či interpretačného štýlu. Predsa len dve z neocenených mien by som spomenul, lebo ich za celkom bezperspektívne nepovažujem. Ide o českú altistku Liliu Mutagirovú, ktorá si síce áriu Leonory z Donizettiho Favoritky vybrala neobozretne, no v árii Varvary z opery Nielen láska od Rodiona Ščedrina preukázala najmä nevšedne tmavú hlbokú polohu. Slovinská sopranistka Maria Pönicke zasa s istotou vo veľmi náročnej výške i mäkkým timbrom zaspievala sólo z Orffovej kantáty Carmina Burana. Diskvalifikovala ju však Anička z Weberovho Čarostrelca.