Naděje britského baletu Liam Scarlett v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Jedna jediná noc v bare, kde samozrejme nechýba alkohol, a štyria podivní cudzinci, ktorí sa dajú do reči. Stimulovaní chľastom, v dobe druhej svetovej vojny, hľadajú riešenia pre svoje životy. „Auden povedal, že alkohol môže z najslabšej osoby urobiť tú najsilnejšiu, alebo z najmiernejšej najodvážnejšiu,“ hovoril Scarlett. „Je to len jedna z tých nocí,“ doplnil. Scarlett sa pokúsil zložité jazykové hlavolamy, aliterácie, plynutie, metafory, juxtapozície poémy a symfónie č. 2 Bernsteina pretaviť do pohybu. Vybral si štyroch obľúbených umelcov z Kráľovského baletu: Španielku Lauru Moreru, Austrálčana Stevena McRaeho, Brita Benneta Gartsida a Američana Tristana Dyera.

Napriek všetkému, čo bolo tu napísané, choreograf Liam Scarlett je aj optimista. „Nie je všetko tma! – Robím príležitostne aj veselé,“ rád hovorí novinárom so smiechom. Čo je však hlavné, Scarlett je jedným z mála mladých choreografov, ktorý vytvára nové balety, svieže diela – však silne zakorenené v klasickom balete. Zatiaľ, čo mnohí riaditelia súborov potrebujú nekonvenčných tvorcov, ako je Wayne McGregor, ktorí boria všetky existujúce predstavy o tom, čo balet môže byť, veľká časť publika potrebuje tvorcov ako napríklad Scarlett, ktorí stavajú na tradícii. Tvorcov, ktorí nemajú záujem na deštrukcii, ale na objavovaní. A Scarlett má zmysel pre remeslo a kompozíciu a jeho práca je bohatá na krásu a muzikálnosť.
(pokračovanie nabudúce)
***

 

Aktuality
Štedrú decembrovú ponuku detských predstavení v Berlínskom štátnom balete doplňuje Coppélia. Jedná sa o predstavenie Baletnej školy. Choreografia je upravená špeciálne pre štyridsať päť žiakov a predstavenie určené deťom od päť rokov trvá sedemdesiat minút. Riaditeľ školy David Simic je autorom choreografie. Klasické výpravné predstavenie nepostrácalo nič zo svojej „dospelej“ verzie a je určené pre celú rodinu.

Naopak vo Viedenskom štátnom balete idú inou cestou. Už vlani sabotovala Luskáčika Márna opatrnosť. Tento rok zašli ešte ďalej. Od 22. decembra sa hrá celý blok Glazunovovej Raymondy vo viedenskej verzii Rudolfa Nurejeva. Takže výborné luxusné vianočné sviatky pre dospelých baletomanov. Prvé obsadenie je tiež šokujúce – hviezda súboru Slovenka Nina Poláková a mladý sólista Jakob Feyferlik, ktorému sa otvára hviezdna kariéra. Vo Viedni to majú bohaté. Na svojej druhej scéne vo Volksopere súbor premiéroval verziu Popolušky od Thierryho Malandaina. Excentrická verzia slávneho choreografa, ktorý šéfuje vlastnému súboru Biarritzu, isto stojí za návštevu. Predstavenie je na repertoáru v tejto sezóne do januára 2017.

Personálne otrasy stále sprevádzajú nielen veľký svet politiky a spoločenského života, ale aj balet. Novinkou je menovanie „cudzinca“ Laurenta Hilaira za riaditeľa Hudobného divadla Nemiroviča-Dančenka v Moskve. Obsadil tak voľné miesto po odchode Igora Zelenského do Mníchova. Slávny francúzsky tanečník, hviezda Nurejevových predstavení v deväťdesiatych rokoch, étoile, prvý Solor v parížskej Bajadére, dnes baletný majster, tak bude po Nachovi Duatovi ďalším (zatiaľ druhým) západným umelcom, ktorý získal prestížne miesto v Rusku. Baletný súbor po ohlásení odchodu Zelenského opustilo okolo štyridsať tanečníkov. Na čele bol Sergej Polunin či mladá hviezdna balerína Ksenia Ryzhkova. Ruská tlač s nádejou očakáva vyjadrenie „Francúza“, ako ho titulujú, k svojim plánom v tomto slávnom divadle. Zatiaľ sú tajné. Články tak sprevádzajú pochvaly na Hilairovu oslnivú sólistickú kariéru, výborné pedagogické výsledky a kritické reflexie, podľa väčšiny, na hrozné obdobie Duata v Petrohrade. Hilaire nastúpi 1. januára 2017 a podpísal päťročnú zmluvu. Okrem zvedavých novinárov a obecenstva ho očakáva hlavne sto dvadsať (!) členov baletného súboru.

 

Čo sleduje?

Jiří Waňka (foto Ilja Hubálek)
Jiří Waňka (foto Ilja Hubálek)

Dnešným hosťom je jeden z mála českých umelcov medzi sólistami v internacionálnom súbore Baletu Národného divadla v Prahe, demi sólista Jiří Waňka. Sympatického tanečníka diváci mohli vidieť v mnohých rolách naprieč širokým a pestrým repertoárom. Ak by mohol čitateľom niektorý titul odporučiť, bolo by to decadance od Ohada Naharina. Bol by rád, keby sa predstavenie hralo aj častejšie, tanečníci ho radi tancujú napriek jeho náročnosti a teší ich aj veľký divácky záujem, keď diváci obsadia aj schody, aby predstavenie videli. Skvelá energia sa prenáša zo scény do hľadiska a naopak. Ďalšou udalosťou, na ktorú Jiří len tak nezabudne, je dátum 27. novembra 2013. Teda presne pred tromi rokmi. Na javiskovej skúške sa zranil a podstúpil náročnú, bolestivú a dlhú rekonvalescenciu s kolenom. „Moc mi poté pomohl film, který mě donutil se nad vším zamyslet,“ spomína v pauze medzi sobotným dvojákom tanečník. „Jedná se o film Pokojný bojovník (Peaceful Warrior). Odnesl jsem si z toho různé pohledy na život. Vědomí, že to, jak události či věci chápeme, nemusí být takové, jak se na prvý pohled zdá,“ doplňuje Jiří. „Všem čtenářům vřele film doporučuji!“ Ideálny tip od Jiřího Waňky pre dlhé tmavé zimné večerné chvíle.

***

V článku sú použité citácie:
– www.thestage.co.uk/features/interviews/2016/liam-scarlett/
– www.independent.co.uk/arts-entertainment/theatre-dance/features/liam-scarlett-dances-hottest-property-8399660.html
– www.standard.co.uk/goingout/theatre/barfly-ballet-choreographer-liam-scarlett-on-creating-the-age-of-anxiety-for-the-royal-ballet-9830405.html

 

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat