Sonya Yoncheva se už těší na svoji slovenskou premiéru na festivalu Viva Musica!

  1. 1
  2. 2

Záverečný koncert Viva Musica! festivalu bude už tradične patriť opernému gala, ktoré sa 30.júna po prvýkrát bude konať na západnej terase Bratislavského hradu.
 
Po predchádzajúcich gala koncertoch, v rámci ktorých festival hostil také hviezdy ako mexického tenoristu Ramóna Vargasa, ruského barytonistu Dmitrija Hvorostovskeho či slovenského tenoristu Pavla Bršlíka, sa tento rok predstavia víťazi posledného ročníka prestížnej medzinárodnej speváckej súťaže Placída Dominga Operalia – očarujúca bulharská sopranistka Sonya Yoncheva a vynikajúci rumunský tenorista Stefan Pop.

So sopranistkou Sonyou Yonchevou vám Opera Plus prináša rozsiahli exkluzívny rozhovor, v ktorom nám porozprávala o svojich začiatkoch, o súťaži Operalia a aj o pripravovanom koncerte na Viva Musica! festivale.Po koncertoch v milánskej La scale, madridskom Teatre Real, v Opere v Los Angeles či v Konzerthause Berlínskej filharmónie ťa budú môcť po prvýkrát počuť aj diváci na Slovensku – 30. júna vystúpiš v rámci operného gala na Viva Musica! festivale v Bratislave. Bola si už niekedy na Slovensku?

Nikdy som nebola na Slovensku a naozaj sa veľmi teším na vystúpenie u vás! Obzvlášť sa teším na Slovenské publikum, o ktorom sa chyruje, že je veľmi srdečné!

Viva Musica! festival sa snaží prezentovať klasiku vždy trochu inak a pritiahnuť tak na koncerty najmä mladých ľudí. Napríklad, motívom tohtoročnej festivalovej kampane je skateboardista s Beethovenom na tričku. Je dnes podľa teba klasika (opera) „in“? Aká je tvoja skúsenosť?

Umenie je vo všeobecnosti obrovským zdrojom inšpirácie a vedomostí. Spraviť festival tak, aby bol blízky mladým ľuďom a spoločnosti, ktorú zastupujú je excelentný nápad, ktorý pomôže umeniu prežiť dlhšie a zároveň dá možnosť ľuďom lepšie pochopiť korene umenia samotného.Na začiatku kariéry väčšiny veľkých operných hviezd stojí alebo úspešný záskok, alebo víťazstvo v prestížnej speváckej súťaži, akou je napríklad Operalia. Keď sa k tomu pridá dobrý manažment, môžu sa v živote speváka udiať veľké veci. Ako tomu bolo v tvojom prípade? Ako si si ty tvorila vzťah k hudbe a predovšetkým k opere?

Začala som hrať na klavír ako 6 ročná. V rovnakom čase som už spievavala v detských zboroch, s ktorými som mala možnosť cestovať okolo celého sveta a ochutnať veľmi skoro život umelca v pohybe. Neskôr som podpísala zmluvu s lokálnou televíznou stanicou v mojom rodnom meste Plovdiv na pozíciu animátor hudobného programu, ktorá pomohla rozvinúť moje vystupovanie pred kamerou, cítiť sa pred ňou uvoľnene a v pohode. Bola som veľmi uchvátená jazzom, rockom a popovou hudbou, a tak som spievala a skladala v týchto rôznych štýloch až do dňa kým som neskúsila spievať operu. Moja matka počujúc toto povedala: “Ty vieš, že ja si myslím, že máš úžasný hlas. Mala by si skúsiť spievať operu”. Mala som 15. Opera mi najviac učarovala, keď som vystúpila na pódium a odspievala som Pieseň k Mesiacu z Dvořákovej Rusalky. Neskutočná moc harmónii,  sila ticha medzi každým nadýchnutím, výrazy tela, hlas, tvár…Všetky tieto pocity zmiešané s neustálou výmenou energie s ľuďmi spôsobilo, že som sa do opery zamilovala. Nikdy predtým som sa necítila tak užitočná a na správnom mieste ako v ten deň a preto som sa rozhodla pokračovať a vložiť všetko zo mňa do tohto neuveriteľného umenia.

O pár rokov neskôr som už študovala na High School of Music v Ženeve za pomoci mojej učiteľky Danielle Borst. Tam som stretla Williama Christieho a do mojej hudobnej kariéry sa dostal veľmi dôležitý prvok – baroková hudba. Všetky tieto skúsenosti vybudovali vo mne postoj vystupujúceho umelca a každá z nich ma zároveň aj pripravila na deň, keď som vystúpila vo finále Operalie v La Scale.Operaliu zastrešuje svetová operná ikona, maestro Placído Domingo, a radí sa medzi najprestížnejšie spevácke súťaže na svete. Aké bolo vaše prvé stretnutie? Nemala si trému?

Prvý krát som stretla Maestra Dominga asi minútu pred prvým kolom súťaže. Potriasol rukou každému z nás vraviac: “In Bocca al Lupo!”. Cítila som sa ako keby hovoril s jedným zo svojich kolegov, bolo to skvelé.

Odvtedy s Domingom intenzívne spolupracuješ: bezprostredne po víťazstve v Operalii si spievala v rámci gala koncertu k jeho 70. narodeninám v Madride, následne v Lincoln Centre v New Yorku, v rámci koncertu Placído Domingo and Friends On Stage Gala v Opere v Los Angeles a v júli ťa čaká ďalší spoločný gala koncert v Covent Garden v Londýne. Aké je to stáť na javisku po boku takej hviezdy?

Placído je výnimočný človek a umelec. Vždy som sa cítila na pódiu veľmi príjemne po jeho boku. Má vynikajúce pódiové vystupovanie a veľmi silný expresívny hlas, ale keď zdieľa pódium s iným umelcom, je plný rešpektu a veľmi pozorný priestoru, hlasu a hraniu druhého vystupujúceho. Pre mňa je to najvyššia možná úroveň komunikácia medzi dvoma vystupujúcimi.V tom istom roku vyhral Operaliu aj tenorista Stefan Pop, ktorý spolu s tebou takisto vystúpi na Viva Musica! festivale. Mali ste možnosť stretnúť sa na jednom pódiu aj po súťaži? Čo zaspievate v Bratislave?

Spievali sme spolu v Benátkach v divadle La Fenice v roku 2010. Bolo úžasné opäť ho stretnúť. Bratislava bude naše druhé spoločné vystúpenie a zaspievame spolu tie najkrajšie árie a duety od Pucciniho, Verdiho a Donizetti.

Pri pohľade na tvoj kalendár je jasné, že máš dosť nabitý a pestrý program. Asi sme ťa zastihli v pomerne rušnom období – čo teraz robíš, kde si naposledy spievala?

Práve sa nachádzam v Paríži, kde skúšam novú rolu Leily z opery Les pêcheurs de perles od Bizeta. Momentálne dávame dokopy celé dielo takže skúšky sú vskutku zaujímavé. Celý dej opery sa odohráva v Japonsku.

Okrem spolupráce s umelcami z prostredia klasickej hudby máš na konte aj ďalšie zaujímavé projekty, okrem iného napríklad aj so Stingom či Elvisom Costellom. Takže asi máš dosť široký repertoárový záber. Čo spievaš úplne najradšej?

  1. 1
  2. 2

Související články


Napsat komentář

Reklama