Tři pomeranče pro Popelku ve Slovenském národním divadle

  1. 1
  2. 2
Slovenské Národné divadlo v Bratislave sa v dôsledku covidovej situácie, dočkalo dlho odkladanej inscenácie Popoluška (Zoluška / Cinderella, v tuzemsku po prvé uvedená 1945). Pôvodne plánovaná premiéra k 100. výročiu SND, ešte bývalým šéfom baletu Jozefom Dolinským ml., sa z dôvodu covidu nemohla uskutočniť. Je úctyhodné, že šéfka baletu Nina Poláková tuto produkciu pre celú rodinu zachovala v pôvodnom pláne a premiéru v Novembri uskutočnila.

Slovenské národní divadlo: Popelka (Tatum Shoptaugh, Artemyj Pyzhov, foto Juraj Žilinčár 2021)

Príbeh o Popoluške, je určený najmä pre detského diváka. Prvú písomnú zmienku o nej nájdeme v 17. storočí u francúzskeho spisovateľa Charlesa Perraulta. Bratia Grimmovci, ju definitívne preslávili v publikácii Aschenputtel v roku 1812. Popoluška sa stala fenoménom, inšpiráciou pre umelcov v divadle, filme, literatúre až po moderné hororové performatívne interpretácie.

Popoluška bola po prvý krát na Slovensku uvedená 18. mája 1951, v choreografií Stanislava Remara v balete SND; po 45 rokoch choreografom Jozefom Zajkom (prvý choreograf slovenskej národnosti) v roku 1978. Podľa dobových kritikov inscenácia baletu Popoluška nebola ničím výnimočná, ale aj napriek tomu sa hrala ešte ďalšie štyri sezóny.

Monumentálna inštrumentácia Prokofievového diela, vyžaruje vlny lásky k životu, horko-sladkú melanchóliu z nespravodlivosti a nájdenia osudovej lásky.

Slovenské národní divadlo: Popelka (Romina Kołodziej, Vjačeslav Kruť, Luana Brunetti, foto Juraj Žilinčár 2021)

Na svetovej scéne ju inscenovali choreografi ako Frederick Ashton akcentujúc vzťahy zlých sestier a macochy (en travesti – tancovali ju muži); Rudolf Nurejev umiestnil príbeh do prostredia hollywoodskych filmových štúdií (jeho romantický duet sme videli na nedávnom gala Umenie pre život v podaní sólistov baletu parížskej Opery L. Pagliero a A. Bézard); Matthew Bourne, Jean Christopher Maillot a i.

Britský choreograf Michael Corder Popolušku uviedol s baletom SND po 43 rokoch. Diela anglického choreografa sme na slovensko-českej choreografickej scéne mohli vidieť v Národnom divadle v Prahe, inscenovaním baletu Snehová kráľovná (2016). Jeho Popolušku, uviedol pre Anglicky národný balet v roku 1996. Choreograf neakcentuje v tejto inscenácii komiku a charakterotvornú nadsázku jednotlivých postáv. Jeho súboj dobra a zla je prvoplánový súboj dobra a zla. Corder zachoval konzervatívnosť a lineárnosť choreografie, s jednoduchým vyjadrením postáv s cieľom esteticky potešiť najmä detského diváka v spoločnosti rodinných príslušníkov. V Slovanskej tradícií poznáme Popolušku spojenú predovšetkým s tromi orieškami, zaujímavým choreografickým prvkom sú použité tri pomaranče, ktoré princ daruje popoluške a dvom sestrám na bále na znak úcty, divák v tom môže nájsť skrytú paralelu na odkaz Prokofievovej opery (Láska k trom pomarančom).

Slovenské národní divadlo: Popelka (Tatum Shoptaugh, Victoria Zinovjeva, foto Juraj Žilinčár 2021)

Scénografia a kostýmy Marka Baileyho sa niesli v jemnom nádychu Vianoc. Bál zasadený do 17. storočia, pôsobil ako kráľovský dvor Ľudovíta XIV. s cieľom zapôsobiť na diváka. Neobvyklou voľbou bol tiež kostým Popolušky po premene na „trblietavú princeznú“ kedy je použitá balerína „tutu“, namiesto očakávaných plesových šiat.

Prvý premiérový večer (19. novembra) sa predstavili v postavách Popolušky Tatum Shoptaugh a Princa Artemyj Pyzhov, prví sólisti s brilantnou technikou. T. Shoptaugh sa s ľahkou premiérovou nervozitou, sústredila najmä na technické prevedenie krokov. Unikal jej tak miestami herecký výraz; to však napravila hneď pri prvej repríze (21. 11.) Kultivovane tak prepojila technické obťažnosti s hereckým výrazom. A. Pyzhov princa tancoval suverénne. Žiaril v perfektnom prevedení piruet a skokových variáciách, herecký výraz obohatil o doterajšie divadelné skúsenosti.

Druhý premiérový večer (20. 11.), tancovali Olga Chelpanova (Popoluška) a Konstantin Korotkov. (Princ). Oľga Chelpanova pracovala od prvého momentu s lyrickým výrazom, skromnej dievčiny-popolušky, v duchu rozprávkovo detského predstavenia. Technický veľmi čistý partner K. Korotkov žiaľ pomerne s patetickým výrazom herecky nepodporil svoju partnerku.

Slovenské národní divadlo: Popelka (Romina Kołodziej, Vjačeslav Kruť, foto Juraj Žilinčár 2021)

V postavách sestier sa predstavili Romina Kołodziej a Luana Brunetti; druhý premiérový večer dostala príležitosť Anna Vágnerová a Viola Mariner. Choreografia sestier nie je úplne čitateľná. Nebolo jasné do akej miery išlo o deformáciu klasickej tanečnej techniky alebo prirodzenej hry prostredníctvom grotesky a vtipu. Povýšenecká a arogantná prvá sestra R. Kolodzej tanečne a vtipne žiarila. V. Mariner druhý večer s citom akcentovala humor v najrôznejších interpretačných polohách. Viacheslav Kruť sa v postave Učiteľa tanca cítil bezpečne, mohol tak uplatniť svoje herecké i tanečné silné stránky.

Premostenie do sveta čarov a kúziel nás sprevádzali elegantné kmotry víly Victoria Zinovieva/L. Brunetti. V lese tancujú štyri ročné obdobia (pas de deux) v choreografických krkolomných partnerských variáciách. V partnerskej istote vynikal Andrej Szabo (Leto), ktorý sprevádzal každý večer inú partnerku, V. Mariner/Emu Dobešovú. V. Mariner pracovala s nehou, eleganciou či ladnosťou. Výrazovo a tanečne zaujal „mrštný“ duet Jesene v podaní Chiaki Honda/Gerardo Gonzales Villaverde. V ich interpretácii sa vzácne stretli partnerská istota, technická hravosť a esprit.

Choreograficky najzaujímavejšie časti baletu v Popoluške sú efektné a pohybovo graciózne zborové časti. Dych berúci tanečný zbor na prvej premiére, vystriedala rozpačitosť na druhej premiére pri zmene obsadenia. V prvom večeri dominovali precízne vyčistené partnerské časti a vláčne port de bras u dámskeho zboru. V štyroch demi-sólovejších častiach zboru vynikali budúce nádejné mladé sólistky E. Dobešová, Veronika Yungová, Juliana Ondrašiková a Sarah Millner.

Slovenské národní divadlo: Popelka (Tatum Shoptaugh, foto Juraj Žilinčár 2021)

Princov sen v treťom dejstve bol inscenačnou záhadou. Tanečné variácie španielskej a egyptskej princezny choreograficky nepodporili špecifikáciu charakterového tanca v jeho interpretačnej bohatosti. Sólové variácie pôsobili ako „tance národov“ z  rôznych baletov. Orientálna princezná Rominy Kołodziej však v sprievode dvoch konkubín priniesla na javisko ladnosť a ženskú tanečnú esenciu.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


1.5 2 votes
Ohodnoťte článek
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments