Wiener Staatsoper: Lohengrin

  1. 1
  2. 2

Batolivé metamorfózy labute: bezcenná snaha o originalitu

Na počiatku bolo chcenie. Snaha uviesť zdanlivo známe veci v neočakávanom kontexte. Provokovať nové nazeranie na dielo. Vo svete opery nič objavné. V prípade správne zvoleného kľúča chvályhodné. V opačnom prípade nudné alebo pohoršujúce. Rovno predostielam, že režisér Andreas Homoki ten správny kľúč nenašiel. Ale pekne po poriadku.Viedenská  štátna opera má od minulej soboty novú inscenáciu Lohengrina. Jej tvorcovia stredoveký príbeh rytiera Grálu uzavreli do krčmy kdesi na dedine devätnásteho storočia. Uzavreli temer doslovne. Kompletne drevom obložená scéna komunikuje so svetom len dvoma úzkymi otvormi.

Počas predohry vidíme pri otcovej truhle trúchliacu Elsu a Gottfrieda s plastovou labuťou v rukách. Obaja s neskrývaným odporom prchajú pred blížiacim sa Telramundom. O chvíľu neskôr, ešte stále pri tónoch predohry, sa odohrá jeho neúspešná ženba s Elsou. Nevesta utečie spred oltára.Súčasťou scény je vlastná opona s  obrazom dvoch sŕdc a nápisom Es gibt ein Glück. Podľa programu ide o repliku votívneho obrazu pútnického kostola v Južnom Tirolsku. Taký istý obrázok je povesený na zadnej stene scény. V krčmovom prostredí dosť nezvyklá dekorácia. Na začiatku prvého dejstva sa na javisko s rámusom dovalí zhluk Brabanťanov v bavorských krojoch, medzi nimi Elsa oblečená len v spodničke, s labuťou v rukách. Hrubými posunkami prestrkovaná cez celé javisko končí v akejsi komore za scénou. Prichádza kráľ Heinrich v polokroji – polouniforme a Telramund, doteraz grobiansky sa rozvaľujúci na stoličke, začína so svojou obžalobou. Gróf po celý čas vyzerá ako prostoduchý ozembuch, neohrabaný hlupák. Ani z Ortrud nesála nič z dôstojnosti potomka starej šľachty Radbodov – je to len obhrublá sedliačka s hnevlivým výzorom. Z komory je privolaná Elsa, neustále s  labuťou v náručí, občas ju drží pod krkom na spôsob kabelky. Úplne nekráľovsky vyzerajúci kráľovský hlásateľ sa neúčelne prediera pomedzi stoly s koženou aktovkou, režijne posunutý do roly akéhosi „agenta s teplou vodou“. Po opätovnom vzývaní záchrancu cti sa maketa vtáka mení na podivnú formu rytiera. Sťaby čerstvo vyliahnuté labutie mláďa leží spasiteľ z Montsalvatu na zemi v embryonálnej polohe, odetý len v spodnej košeli. Od začiatku tretieho obrazu až po Elsin sľub sa nemohúcne pokúša vstať, motká sa a opätovne klesá na zem. Po Ich liebe dich sa predsa len vzchopí, vyskočí a rýchlosťou modelky sa prezlečie do rovnakého kroja ako ostatní. Nemožnosť koexistencie iracionálneho sveta s reálnym je potlačená, Lohengrin už patrí „medzi svojich“.  Po tom, ako holými rukami odzbrojí svojho protivníka, sa pokračuje v bielizňovej rošáde – tentokrát ostáva do spodného odevu vyzlečený Telramund so ženou. Ortrud sa vďaka Else podarí v druhom dejstve dostať späť svoje šaty, chudák gróf ostáva v tomto nedôstojnom nastrojení až do smrti.Obraz na stene, hlásajúci jestvujúce šťastie je tým, na čo režisér prvé dve dejstvá „hrá“. Bez rozlíšenia aktuálnej situácie sa k nemu Elsa autisticky utieka, až kým ho Ortrud neprerazí päsťou. Neverí snáď Homoki hudbe, že potrebuje takto zvýrazňovať, kto nahlodáva Elsinu dôveru v budúceho manžela, a tým aj jej šťastie?

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Lohengrin (Wiener Staatsoper Vídeň)

[yasr_visitor_votes postid="102806" size="small"]

Mohlo by vás zajímat