48. Bratislavské hudební slavnosti: bohatší, než ty předchozí

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Už tradične sú Cikkerove fanfáry symbolom otvorenia a ukončenia medzinárodného hudobného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Tohto roku boli od 28. septembra do 14. októbra. Predstavu o podujatí priblíži trochu číselný sumár: na 26 koncertoch účinkovali umelci z vyše 20 krajín Európy, severnej a južnej Ameriky, Ázie a Austrálie. Okrem domácich orchestrálnych a komorných telies účinkovalo v rôznych komorných (tiež sakrálnych) priestoroch a v Koncertnej sále zrekonštruovanej bratislavskej Reduty (s nádherným novým organom) 9 zahraničných orchestrov, viacero domácich orchestrov a komorných telies a 12 hosťujúcich dirigentov zvučných mien, nepočítajúc sólistov. Najviac sa cenil koncert  Wiener Philharmoniker – azda najkultivovanejší, najkvalitnejší a najreprezentatívnejší orchester na BHS. Na jeho výkone fascinovala znalosť štýlu (v danom prípade 1. a 3. symfónie J. Brahmsa), neomylnosť v hudobnom stvárnení celku aj detailov, úžasná mäkkosť sláčikovej sekcie, kultivovanosť ďalších nástrojových skupín, ako aj jedinečná hudobná komunikácia viedenských filharmonikov s talianskym dirigentom Danielom Gattim.
***

K silným hudobným zážitkom druhej polovice festivalu patril aj koncert Symfonického orchestra Českého rozhlasu s terajším šéfdirigentom Ondrejom Lenárdom. Pre životné jubileum slovenského umelca (sedemdesiatiny) a  dobre známe kvality tohto orchestrálneho i operného dirigenta, ale aj kvôli jeho dlhej absencii na pódiu Reduty bol koncert očakávaný s veľkým napätím. Zážitok sľuboval už atraktívne zostavený program, vyhovujúci expresívnemu hudobnému naturelu Ondreja Lenárda, ale aj festivalovej prezentácii. V úvode zaznela Beethovenova koncertná predohra Egmont op. 84, Koncert pre klavír a orchester č. 3 c mol op. 37 od toho istého autora a na záver veľkolepá Alpská symfónia op. 64 od Richarda Straussa. Boli to diela zjednotené vnútornou energiou, ktoré preverili orchester i sólistu. SOČR sa predstavil ako výborne vedený, ideálne vyladený, zvukovo bohatý orchester s bohatou výrazovou amplitúdou. V Straussovi bol obohatený aj o výpomoce. Skladateľ totiž vyžaduje v Alpskej symfónii najmenej 107 hráčov. Na pódiu ich bolo síce o niečo menej, ale aj tak zazneli hudobné scény jedného dňa, stráveného (od východu po západ slnka) v majestátnych Alpách – a v prenesenom význame aj hudobné obrazy ľudského života od narodenia po smrť – pod Lenárdovým vedením v úžasnej sile, zvukovej opojnosti a obrazovej predstavivosti. Takmer 50 minútová symfónia Richarda Straussa bola vďaka brilantnosti predvedenia (zvlášť dychovej sekcie) a obrovsky exploatovanej energie dirigenta, vyvrcholením koncertu.Pozoruhodné bolo i naštudovanie Beethovenovej predohry Egmont, z ktorej sálala dramatickosť a vznešenosť  „oslavy človeka, ktorý za slobodu národa položil život.“ V 3. koncerte pre klavír a orchester c mol, s klaviristom Janom Simonom, orchester sólistu citlivo sprevádzal, ale aj uvádzal rozsiahlou hlavnou témou v orchestrálnej introdukcii. Jan Simon imponoval kultúrou tónu, brilantnosťou hry, pochopením majestátnosti i meditatívnosti 2. časti koncertu či jasnosťou vedenia hlasov v zložitých kontrapunktických častiach finále. Škoda, že občas (netrpezlivo) predbiehal spoločný dialóg s orchestrom. Ondrej Lenárd, klavirista a Symfonický orchester Českého rozhlasu boli odmenení ováciami, ktoré vyjadrovali nadšenie z predvedených skladieb, ale aj poctu dirigentovi, ktorý spravil veľa pre obe hudobné kultúry. Prítomnosť slovenského prezidenta podčiarkla význam slávnostného večera.
***

Deň predtým poslucháčov trochu zaskočil výkon English Chamber Orchestra s dirigentom Benjaminom Ellinom. V Serenáde pre sláčikový orchester e mol od Edwarda Elgara totiž „nasadil“ súbor málo výrazný, nepresvedčivý, až prejemnelý zvuk. Podivné bolo tiež zaradenie populárnej úpravy 2. časti (Andante cantabile) z Čajkovského kvarteta č. 1 D dur pre violončelo a orchester – v podaní členky súboru. Anonymná muzikantka zahrala Andante bez precítenia slovanskej vrúcnosti a oduševnenosti. Propagovaná bulharská klaviristka Plamena Mangova (nositeľka druhej ceny z Medzinárodnej súťaže Kráľovnej Alžbety v r. 2007!) predniesla zasa Mozartov Koncert pre klavír a orchester č. 9 Es dur KV 271 v pomerne svojvoľnej agogike, pripomínajúcej viac romantický, než klasický štýl, pričom nepopieram klaviristkinu technickú zdatnosť v zvládnutí bohatej ornamentiky koncertu a virtuóznych hudobných častí. Záverečná Haydnova Symfónia č. 44 e mol (Trauersymphonie) neveľmi presvedčila o hlbšom preniknutí do klasického štýlu.
***

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - English Chamber Orchestra-P.Mangova (9.10.2012 BHS)

 

Vaše hodnocení - Symfonický orchester ČRo-J.Simon (10.10.2012 BHS)

 

Vaše hodnocení - Jingge Yan (12.10.2012 BHS)

 

Vaše hodnocení - Academy of St. Martin in the Fields (12.10.2012 BHS)

 

Vaše hodnocení - Barokový orchester Savaria (13.10.2012 BHS)

 

Vaše hodnocení - Slovenská filharmónia-Kun-Woo Paik (14.10.2012 BHS)

 

Související články


Napsat komentář