Baletní panorama Pavla Juráše (43)
Tentoraz:
– Búrka zasiahla American Ballet Theatre
– „Nájsť skutočné pocity a motivácie postáv“, hovorí choreografická superstar Alexei Ratmansky
– Búrka zasiahla i Akadémiu ruského baletu A. J. Vaganovej
– Čo má spoločné Filin, Tsiskaridze, Ministerstvo kultúry, ruská oligarchia a baletný svet? Škandál!
– Mnohé podoby tanca – Dance Life Expo 2013
***
American Ballet Theatre má za sebou gala predstavenie na otvorenie jesennej sezóny. 30. októbra sa konala na záver galavečera premiéra jednodejstvového baletu rezidenčného choreografa súboru Alexeia Ratmanského Búrka (The Tempest), inšpirovaná divadelnou hrou Williama Shakespeara. 
Ku zhliadnutiu premiéry choreografického miláčika bolo potrebné minúť na vstupenku od 1500 do 5 000 dolárov. Alexei Ratmansky, rodený Rus, už druhýkrát obracia po svojom Romeovi a Júlii pozornosť k Shakespearovmu dielu. Vybral si k tomu Sibeliovu scénickú hudbu. Je to fascinujúca vyhliadka na spracovanie od Ratmanského. Búrka mala len chvíľku choreografickej popularity na začiatku 19. storočia, s baletmi Filippa Taglioniho a Jeana Coralliho. Druhý nával choreografickej popularity v poslednej dobe ju čakal s verziami Glena Tetleyho, Michaela Smuina a Rudolfa Nurejeva (s hudbou Čajkovského, Royal Ballet, 1982) uvedenými v rýchlom slede v rokoch 1979 – 1982. Žiadna z nich nevydržala dlho. V budúcom roku shakespearovských osláv sa na Shakespeara chystajú Krzysztof Pastor s celovečernou Búrkou pre Holandský národný balet a Christopher Wheeldon vytvorí Zimnú rozprávku pre Ballet Royal, ktorá bude aj v prenose kín.
Búrka sa môže javiť ako hra, ktorá je predovšetkým o jazyku, jeho moci a jeho čare a ústrednej postave Prospera, ktorého identita je definovaná myšlienkami a spomienkami. Ako Ratmansky povedal v nedávnom rozhovore: „Minulosť a budúcnosť sú veľmi ťažké pre balet.” Ratmansky preukázal svoje schopnosti rozprávania v mnohých baletoch. Ale je tiež tanečný tvorca s poetickou dušou a fantáziou ako ukazuje jeho Namouna, vytvorená pre New York City Ballet a Psyché, vytvorený pre Balet parížskej opery. To sú len dva príklady z diel, ktoré čerpajú z iných žánrov. Rovnako ako väčšina dobrých umelcov sa teší na výzvu, ako to preukázal v svojom geniálnom triptychu, baletoch Šostakoviča.
„Drámu The Tempest je veľmi ťažké preložiť do tanca,” povedal Ratmansky. “Existuje veľká téma a nie som istý, že to môžeme riešiť. Ale nájsť skutočné pocity a motivácie postáv, to je môj cieľ. Partitúra Sibeliusa je veľmi poetická, ako ilustrácie v knihe a to je v súčasnej dobe môj nápad na balet.” Postavy, dodal, boli jeho hlavnou inšpiráciou. „Myslel som si, ABT má perfektných ľudí k tancu: Marcelo Gomes ako Prospero, Daniil Simkin ako Ariel a Herman Cornejo pre Kalibána. Ak máte tieto druhy tanečníkov, je vzrušujúce myslieť, že sú schopní používať všetky naraz. Je to sviatok, ktorý nenájdete v iných miestach, úžasná skupina talentu.”
Aj keď si Ratmansky naštudoval partitúry Čajkovského a Purcella vybral štyridsať minút Sibeliusa pre jeho evokujúce, atmosférické kvality. „To nie je rozprávanie príbehu dôsledne,” povedal, „To je viac, než nastavenie nálady príbehu.” Zápletka je veľmi obťažná pre balet, pretože veľká časť drámy sa stala pred tým, než dej začne. Prospero, bývalý vojvoda milánsky, môže vysvetliť zradu svojho brata, ktorý viedol k jeho vyhnanstvu s jeho dcérou Mirandou na opustenom ostrove, ale charakter baletnej inscenácie to vysvetliť zjavne nemôže.
Ratmansky našiel cestu cez tieto problémy a povolal k spolupráci divadelného režiséra Marka Lamosa, ktorý ako dieťa študoval balet a pravidelne navštevuje baletné predstavenia. „Keď prišla reč na spoluprácu, nemohol som povedať dostatočne rýchlo áno” – povedal Lamos. Obaja muži začali tým, že počúvali hudbu a čítali hru. „Chcel vedieť moju reakciu na hudbu, kúsok po kúsku,” povedal Lamos. „Obaja sme sa pýtali: Čo vidíš tu? ” a on povedal: „Šesť párov.” Ratmanskij moc nehovoril o charaktere a motivácii, ale o konkrétnych problémoch, ako je riešenie pozadia príbehu alebo ako vyvolávať psychické stavy mysle.“ Spomína Lamos. „Každý pohyb sa týka charakteru,“ povedal Herman Cornejo po skúške. „Chce od začiatku spolu pohyb a pocit. Zatiaľ to bolo náročné, pretože moja postava je absurdná.” Scéna Santa Loquasta je pomerne jednoduchý, pohybujúci sa prvok, ktorý by mohol byť zbytkom lode, ktorá priniesla Prospera na ostrov a už len plátky neba a voda. Kostýmy postáv citujú ponapoleonskú módu 19. storočia.
„Balet má svoje vlastné štrukturálne imperatívy,” povedal choreograf. „Je potrebné vyrovnať tanec akcii, kedy vzťahy rozvíjať a na čisto tanečné sekcie, ktoré sú potrebné. Nie som si istý, či mám jasné odpovede ohľadne Prospera. Je agresívny? Je to starostlivý rodič alebo manipulátor? Aká je jeho pomsta? Vie ju vykonať alebo na konci odpustí? Myslím, že viac ako príbeh mi hudba povedala, ako na tieto otázky odpovedať.“ Čoskoro uvidíme, aké miesto Ratmanského Búrka zaujme v kontexte jeho tvorby.
***
Od Búrky v ABT do búrky, či skôr víchrice, ktorá sa rozpútala v Rusku. Ešte nie je doriešená kauza Sergeia Filina a možno kľúčový aktér, bývalá baletná hviezda Nikolay Tsiskaridze so svojou klakou opäť rozvíril baletné kruhy v Rusku. 
V dobe divadelných prázdnin, keď sa mu nepodarilo získať prestížne miesto riaditeľa Vaganovej baletnej akadémie v Petrohrade, podrobil inštitúciu veľkej kritike. V otvorenom liste vedenie akadémie reagovalo: „Je prekvapivé, že v priebehu následnej verejnej kampane hodnotia činnosť Akadémie osoby, ktoré nemajú skutočnú predstavu o tom, čo sa deje na Akadémii dnes. Napríklad pán Tsiskaridze, absolvent Vysokej školy Moskovskej štátnej choreografie, ktorý celý svoj život strávil vo Veľkom divadle v Rusku.“
To sa stalo tak pred v lete. A dnes? Tsiskaridze bol na náš štátny sviatok 28. októbra menovaný rektorom školy. Dnes už bývalé vedenie, medzi inými legendárna primabalerína Altynaj Asylmuratova, zosadené. Miesto nej bude dosadená prima Mariinského Ulyana Lopatkina, ktorá má s Tsiskaridzem dobré vzťahy. Menovanie podpísal minister kultúry Vladimír Medina. Diskusie o tom, či sa stane rektorom Tsiskaridze, boli po dlhú dobu. Avšak Ministerstvo kultúry popieralo tieto informácie. Filin sa 7. októbra vrátil do práce. Aj české médiá sprostredkovávajú informácie o súde s Pavlom Dmitričenkom a skupinou okolo útoku. Podľa ruských žurnalistov je celkom isté, že menovanie potvrdzuje vysoké kontakty bývalej baletnej hviezdy na najvyšších miestach ruskej politiky. Ani škandálny stret medzi generálnym riaditeľom divadla Anatolim Iksanovom (ten medzitým skutočne skončil a nahradil ho Vladimir Urin) a jeho oponentom Nikolayom Tsiskaridzem neodradil politikov od jeho menovania. Pritom meno Tsiskaridzeho padlo už aj v súvislosti s náhlym odchodom Yuriho Burlaka, ktorý viedol súbor len od roku 2009 do marca 2011. Gennady Yanina musel rezignovať potom, čo sa na internete objavilo celé portfólio nahých fotografií jeho osoby. A opäť mal Tsiskaridze smolu a funkciu šéfa baletu nezískal, menovaný bol Filin. V októbri 2011 bolo s veľkou pompou otvorené zrekonštruované Veľké divadlo. Tsiskaridze neváhal a sršal ostrou kritikou na rekonštrukciu, aj celý súbor. Dokonca sa ho zastal listom Vladimir Putin, ktorý žiadal rezignáciu Iksanova a list údajne podpísali mnohé významné osobnosti, z ktorých síce niektoré podpis potom stiahli. A pritom sa celá sieť spája s ruskou oligarchiou, Putinom, mocnými podnikateľmi a veľkými umelcami. Filin to ustál a zostal vo funkcii. Hovorilo sa o predražených zákazkách, podpore podnikateľov kandidatúre Tsiskaridzeho. Tsiskaridze bol prítomný aj na oslave sto päťdesiateho výročia narodenia Stanislavského, na ceste z ktorej bol Filin napadnutý. Či je za objednávkou skutočne Dmitričenko alebo kryje omnoho slávnejšieho spojenca, sa v systéme ruského súdnictva, politiky a kultúry asi nedozvieme.
Katarina Novikova oznámila 7. júna ruským a tým aj svetovým médiám, že Nikolay Tsiskaridze dostal oznámenie o neobnovení oboch svojich zmlúv na dobu určitú ako tanečník i pedagóg. A tak sa tridsaťdeväťročný tanečník, ktorý sa dostal do Veľkého divadla pred dvadsiatimi rokmi, ocitol bez práce. Jeho čierne vlasy, exotický vzhľad a pružné telo rýchlo upútalo pozornosť vtedajšieho riaditeľa baletu, mocného Yuriho Grigoroviča, pod ktorým sa gruzínsky tanečník rýchlo vyšvihol na hviezdu. Po štúdiách v Tbilisi sa dostal až k Galine Ulanovej, legendárnej baleríne a Marine Semionovej. I to dnes kritizujú ruskí odborníci, že s Vaganovej akadémiou nemal nikdy nič spoločné. A že aj taká umelkyňa ako Plisecká, ktorá študovala v Moskve, do Petrohradu neskôr jazdila na špeciálne hodiny. Tsiskaridzeho okázalý spôsob tanca nebol však obľúbený všetkými, hlavne na západe a jeho meno nakoniec vypadlo aj zo zoznamu tanečníkov na tohtoročnom turné Veľkého divadla do Royal Opera House v Londýne.
Reakcia verejnosti v záležitosti Filin je ostro rozdelená. Tsiskaridze zastáva názor, že on sám je väčší tanečník než Filin a preto mal väčší nárok byť buď riaditeľom baletu alebo dokonca riaditeľom Veľkého divadla v Moskve. Podporovaný v tom je veľkou skupinou fanúšikov Boľšoj a mnohými televíznymi divákmi po celom Rusku, ktorí videli jeho charizmatické, výrečné vystúpenia pred kamerou. Dokonca vznikli rôzne konšpiračné teórie o polícii, lekároch, ktoré mali zväčšiť a dramatizovať skutočný stav Filinovho „malého“ zranenia. Dokonca, že Dmitričenko, ako odborový predák napadol platový systém odmeňovania, ktorý zaviedol Filin, aby odmeňoval baleríny, ktoré s ním absolvovali tête à tête v riaditeľni a preto musel byť odstránený, pretože príliš videl do kariet vedeniu. Tanečníci ruskej vlajkovej lode baletu majú nízky fixný plat, ktorý rastie rolovným podľa toho, ako často sú obsadení a koľko predstavení odohrajú, čo ale hodne podlieha sympatiám v tomto skutočne boľšom zbore. Primabalerína konkurenčného Mariinského Daria Pavlenko, artikulovaný hovorca umelcov tvrdila, že corps de ballet má len šesťdesiat dva libier za Labutie jazero a opísala systém – nastavený ako v sovietskych časoch – ako nevhodný pre moderný svet. Avšak jej snahy presvedčiť cára Mariinského divadla Valeriho Gergieva boli doposiaľ márne.
Jurij Zaruckij sa v utorok pred moskovským súdom priznal, že zaútočil kyselinou na šéfa baletu Veľkého divadla Sergeia Filina, ktorý už podstúpil v Nemecku dvadsať tri operácií, ale odmietol tvrdenie žaloby, že útok spáchal po dohode so sólistom baletu Pavlom Dmitričenkom. Práve Dmitričenka, ktorý mal s Filinom dlhodobé spory, žalobcovia označujú za inšpirátora útoku. Dmitričenkovu situáciu ale komplikuje fakt, že sa pri policajnom výsluchu pred zahájením súdu čiastočne priznal. Pripustil totiž, že so Zaruckým útok na Filina plánovali a zaplatil za neho päťdesiat tisíc rubľov, i keď o kyseline nebola reč. Za Dmitričenka sa však postavili stovky jeho kolegov a zamestnancov divadla, ktorí do reálneho stavu videli. V otvorenom liste vyjadrili názor, že Dmitričenko na seba vzal vinu pod brutálnym nátlakom polície. Dmitričenko v utorok pred súdom obvinil Filina, že zneužíval mladé tanečnice a rozdával úlohy podľa toho, ako mu ktorá z nich bola naklonená.
Ale späť k akadémii a Tsiskaridzemu. Je o čo stáť? Určite áno. Akadémiu ruského baletu A. J. Vaganovej založila cisárovná Anna Ivanovna v roku 1738 ako tanečnú školu Jej Veličenstva. Jedná sa o druhú najstaršiu baletnú školu na svete po Parížskej škole baletu. Viac o akadémii v budúcej Panoráme.
Na Tsiskiradzeho výpady proti akadémii, vedecká rada v liste zhrnula: „…je ťažké charakterizovať situáciu ako “zlyhanie odvetvia vzdelávania” (o ktorom ste hovoril v rozhovore). Konkrétne práve Akadémia je znepokojená čoraz častejším odchodom absolventov Akadémie z divadla do zahraničia. V posledných sezónach sa výrazne znížil počet baletných premiér v divadle. Celkovo kvalita klesá, čo môže naznačovať, že je nedostatok potrebných organizačných podmienok v Mariinskom divadle. Napríklad, v novej budove pre spoločnosť Mariinského baletu. Súčasný chronický nedostatok miestností v starej budove je problém veľmi akútny v čase blížiacej sa rekonštrukcie starej budovy. Dúfajme, že rovnako ako predtým bude Mariinské divadlo pre nás profesionálnym sprievodcom a naše umelecké interakcie budú kľúčom k novým objavom a prosperite umenia baletu.“
Valery Gergiev oznámil pre médiá, že: „…dvojica Tsiskaridze a Lopatkina sa vyrovná s akoukoľvek výzvou.“ „Práve som hovoril s Ulyanou Lopatkinou. Vymysleli sme veľmi ucelený program, bude pokračovať v tancovaní v predstaveních Mariinského divadla a zároveň sa dostane do behu vecí tu (Vaganovej akadémia – pozn.) ako umelecký riaditeľ,” – povedal minister Vladimír Medina v pondelok. Aj divadelný režisér a riaditeľ svojho divadla Lev Dodin je spokojný. „Vaganovej škola, s jej silnou tradíciu, je veľmi dôležitá pre ruskú kultúru. Preto som veľmi rád, že je problém vyriešený a riešený veľmi múdro. A ja si myslím, že také osobnosti ruského baletu ako Tsiskaridze a Ulyana Lopatkina, ktorí okrem toho, že myslím, veľmi ctia tradíciu, vedia ako sa zapojiť a sú ukážkou výučby a disciplíny sami na sebe. Myslím, že je to dobrý nápad. Prostredníctvom tohto tandemu tradícia bude zachovaná a akadémia sa bude vyvíjať. “– povedal Dodin.
Aj Alexei Ratmansky sa po premiére Búrky na facebooku v sobotu vyjadril verejne k situácii v Rusku: „Prekvapilo, že takmer nikto verejne nebol kandidatúrou Tsiskaridze potešený a pozornosť nevzbudilo nelegálne a ponižujúce odvolanie Altynaj Asylmuratovej. To nebol koniec zmluvy, nešla do dôchodku. To je rešpekt? Prečo prepustenie uprostred školského roku? Profesionálny nárok? My sme o nich nepočuli. Chcete rýchlo zmeniť smer? Nie, a to asi potvrdí každý profesionálny baletný umelec. Postoj ministerstva kultúry je záhadný preto, že táto udalosť je nepriamo najhoršia zo všetkých mnohých konfliktov a škandálov posledných rokov. Vrátane atentátu na Sergeja Filina, z ktorého meno Tsiskaridze cestovalo po celom svete.“ A jedna špeciálna reakcia v obrázku. Tú si preposielajú baletné hviezdy internetom.
***
Po vlaňajšom prvom ročníku tanečného veľtrhu, ktorý doplnil prázdne miesto nielen na mape dramaturgie brnianskeho výstaviska, sa v dňoch 8. až 10. novembra vracia na brnianske výstavisko Dance Life Expo 2013. Po vlaňajšej skoro utajenej akcii, ktorú navštívil napríklad legendárny Vladimir Malakhov, tohto roku propagácia zapracovala. „Desať majstrov sveta, 140 tanečných show a 1 400 účinkujúcich“. Snaha o pokorenie rekordu v počte interpretov tancujúcich rovnakú choreografiu na jednom mieste. Návštevníci môžu aktívne tancovať, navštevovať workshopy či lekcie. Môžu nakupovať tanečné oblečenie, sledovať prezentácie umeleckých škôl a divadiel. Slávne meno ako Malakhov sa zatiaľ neobjavilo, český baletný svet bude zastupovať Adéla Pollertová, ale je potrebné si uvedomiť, že veľtrh sa zameriava na tanec v celej šírke jeho štýlov, nie je to čisto baletný zážitok, takže vedľa balerín na špičkách môžete vidieť sporo oblečené krásky, ktoré tancujú pole dance. Čo je zaujímavé je možnosť porovnať si vystúpenia baletných konzervatórií, nielen čo sa týka dramaturgie, ale aj talentu poslucháčov. Takže v jeden deň môžete vidieť tancovať študentov zo škôl ako Taneční konzervatoř Brno, Taneční konzervatoř hl. mesta Prahy, Janáčkova konzervatoř, Taneční centrum Praha. Ukážky z repertoáru privezie Pražský komorní balet – The Condition of Disappearance, bratislavský kedysi slávny Bralen – Nádei, balet Národního divadla Brno, Balet Praha Junior a ďalšie. Zároveň sa vo vedľajších pavilónoch koná športový veľtrh, takže aj tancovaniu neholdujúce časti rodín sa môžu zabaviť.
***
A na záver? Ak ste priaznivci baletu Národného divadla Praha, nenechajte si ujsť 12. novembra na Novej scéne projekt Hovory s… Peter Zuska. Herec David Prachař v úlohe moderátora bude spovedať šéfa baletu a choreografa a samozrejme tanečníka v jednej osobe Petra Zusku. Hovoriť budú nielen o jeho živote či kariére, ale aj o novej premiére baletu Romeo a Júlia. Môžete sa tešiť aj na projekciu záznamu o príprave inscenácie.
A ak vás to všetko vyčerpalo, myslím politiku nielen v Rusku ale i doma, zájdite si do Mníchova 7. novembra na nevšedný večer Goldbergove variácie / Gods and Dogs, ktorý spája zdanlivo nespojiteľné. Jerome Robbinsa a Jiřího Kyliána. Môžete vidieť Lukáša Slavického i Adama Zvonaře či Zuzanu Zahradníkovú. Tradičná fotogaléria, tento krát fotografa Wilfrieda Hösla na záver.
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
