Baletní panorama: Tanec jako smysl života

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Baletná panoráma Pavla Juráša (192)
Tentoraz:

  • Detektívka o mnohých podozrivých (5)
  • Nad Duatom v Berlíne sa zatiahla opona
  • Čo sleduje Walter Madau?

 

Dnes sa po českých aktualitách v minulom diele (tu) radšej vrátim do minulosti, pretože som sa dozvedel, že ma jeden baletný šéf asi podplatil. Veru aj to je riziko, písať Baletnú panorámu. Vecné zhodnotenie dramaturgických plánov v duchu toho, čo sa o dramaturgii učí na vysokých školách, je mylne chápané ako nadržiavanie. Objektívna pravda v umení neexistuje, ale zdravý rozum by osobné antipatie voči niekomu nemali zatemniť. Keďže vieme, ako to u nás s podporou kultúry vyzerá, je vôbec zázrak, že ešte funguje toľko divadiel a baletných súborov.

Otázka skôr znie, ako si vážime tých umelcov, ktorí pre nás hrajú, vystupujú. Častý divácky nezáujem, neochota nechať sa prehovoriť navštíviť aj titul, ktorý prekračuje zažité konvencie rokmi ustálené, je alarmujúci. V Taliansku tento týždeň vláda schválila finančný darček mladým. Každý osemnásťročný obyvateľ Talianska dostane od vlády päťsto euro. Vláda utratí za program 290 miliónov eur. Mladí, ktorí od 15. septembra do konca roku oslávia plnoletosť, sa zaregistrujú na webe, tým získajú podporu a môžu svoje peniaze utratiť na nákup kníh, návštevu divadla, koncertov, galérií, kina či dokonca jedného z dvadsaťštyri apeninských národných parkov. „Je to bonus pre práve dospievajúce deti, ktorý by mal upevniť ich povedomie o tom, čo to znamená žiť ako dospelý v Taliansku – v zemi s najväčším kultúrnym dedičstvom na svete,“ vysvetlil premiér Renzi. Doplnil ho vedúci iniciatívy Tommaso Nannicini: „Chceme osemnásťročným pripomenúť, aké dôležité je prežívanie kultúry. Nielen pre osobné obohatenie, ale pre posilnenie celej spoločnosti.“ Čo viac dodať? Úžasná a inšpiratívna idea, ako aj divadlám prihrať mladé publikum. Alebo sa o to aspoň pokúsiť, ako sa tento týždeň pokúsil balet NdB, keď zatancoval na železničnej stanici. Najhoršie je totiž zakonzervovať sa a nič nerobiť. Na prehľade sezóny najlepšie vidieť, kde sa uspokoja s tým, čo sa od nich vyžaduje, a kde si naopak vážia svojich divákov či ich rozmaznávajú.

 

„Dance to Freedom“ Rudolfa Nurejeva (5)
Prerušená esej o úteku Rudolfa Nurejeva na západ pred presne päťdesiatimi piatimi rokmi môže pokračovať. Hravo sme si prezentovali hlavných aktérov (prvý diel tu) a dnes už po explikácii, osudový deň na malom parížskom letisku Le Bourget. Pre lepšiu predstavu čitateľov, ktorí nevideli pôsobivý hraný dokument BBC Dance to Freedom (2015), niekoľko fotografií, ktoré pôsobivo v tomto dokumente zachytávajú atmosféru letiska Le Bourget. Baletnej panoráme ich požičal predstaviteľ Nurejeva, hviezda Bolšovo baletu Artem Ovcharenko, ktorý strhujúcim spôsobom stvárnil v snímku legendárneho tanečníka a svojím výkonom dojal tisícky divákov na svete, ktorí toto pôsobivé filmové bádanie videli.

Dance to Freedom - Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)
Dance to Freedom – Artem Ovcharenko (Rudolf Nurejev) (foto BBC/archív Artema Ovcharenka)

 

Akty 7
Záhadou zostáva, ako vlastne Sergeyev obsadenia pre predstavenia v Paríži plánoval. Nurejev nakoniec žiadne predstavenie Spiacej krásavice netancoval. Okrem generálnej skúšky, na ktorú na západe zvykla chodiť celá skupina žurnalistov, takže bola dôležitejšia ako predstavenie večer titulované ako premiéra. Ministerka kultúry Zväzu sovietskych socialistických republík Yekaterina Furtseva Nurejevovi údajne povedala pred Sergeyevom: „Táto krajina čaká na to, aby ťa videla tancovať.“ Sergeyev mal len zamumlať: „Áno, áno, áno.“ A tak Nurejev dostal šancu vystúpiť na generálnej skúške. Ministerka prejavila prianie, aby Rudolf tancoval aj v Cannes. Alla Osipenko to videla svojim pohľadom tak, že Sergeyev s Dudinskou sa chceli pomstiť francúzskemu impresáriovi a nastaviť obsadenie tak, aby premiéru tancovala Kolpakova s manželom Vladilenom Semenovom a oni potom mohli vytrubovať: „Vidíte, dali sme tancovať mladých, a žiadny veľký úspech nedosiahli.“

Rudolf triumfálne debutuje 19. mája v Bajadére a získa ohlas, aký desaťročia nikto. Vedľa Tarasa Buľbu je na programe práve Kráľovstvo tieňov, na západe úplne neznáme. Prvýkrát má publikum šok, keď zhliadne zostupovať na zem tiene v geniálnej choreografii Petipu. Keď doznie dámske trio, po mystickej sekvencii poetickej čistoty a krásy vyskočí na scénu Solor – Rudolf Nurejev ako tiger. Publikum je úplne šokované. Ovácie nemajú konca. „Bol brilantný,“ spomína Olga Moiseeva. „Predsa len neboli jeho nohy dlhé, ako by tanečník mal mať, ale mal v sebe niečo zemité vedľa tej mužnosti a svalnatých lýtok. Bol veľmi maskulínny, ale zároveň mal tajomný prúd niečoho feminínneho. Špeciálny druh pudovosti a sexuality, niečo, čo nikto iný nemal. Bol veľmi exotický,“ zhrnie výstižne Mikhail Baryshnikov. „Ľudia vykrikovali ako šialení,“ spomína Lacotte. „Videl som stovky Rudolfových vystúpení, ale nikdy netancoval ako vtedy.“ Päťdesiat rokov po La Saison Russe Paríž prežíva vzrušujúcu noc. Žijúca legenda Sergej Lifar prorocky oznámi: „V tomto storočí boli tri rôzne epochy pre baletných historikov. L’époque Nijinsky, l’époque Lifar, l’époque Nurejev.“ Osemdesiatročná Lyubov Yegorova, ktorá ešte v cárskom Svätom Petrohrade tancovala s Nijinským, vyhlási: „Je väčší a dlhší, ale napriek tomu pôsobí ľahunko. A má rovnakú javiskovú charizmu, ako mal Nijinskij.“ Druhé ráno noviny hlásajú triumf. Le Monde píše: „To bol Nijinskij vo Vtákovi ohnivákovi.“ Irina Kolpakova sa zdôverí: „To on otvoril oči západu k ruskému baletu. To skrz neho si ľudia na západe obľúbili naše umenie.“

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Komentáře “Baletní panorama: Tanec jako smysl života

Napsat komentář