Eurokontext 2016: poezie jednoduchosti od Antonia Gadese
Poézia jednoduchosti od Antonia Gadesa
Andalúzsky folklór a s ním spojená odlišná estetika, (ne)známe flamenco a príbeh Federica García Lorcu. Toto všetko mali možnosť vidieť a prežiť diváci festivalu Eurokontext. Compañía Antonio Gades predviedla v sobotu večer Gadesovu Krvavú svadbu a Suitu Flamenco.
Kto bol Antonio Gades?
Interpret a následne aj choreograf flamenca, rodák z Eldy (ostrov Alicante, Španielsko), vlastným menom Antonio Estéve Rodenas, sa vďaka svojmu umeniu stal nositeľom tradičnej španielskej kultúry, ktorú dokázal prezentovať v jej originálnej podobe aj v zahraničí.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí Fuente Ovejuna (Ovčí prameň) od Lope de Vegu, Bodas de Sangre (Krvavá svadba) od Federica García Lorcu či Prosper-Merimého Carmen. Počas svojich začiatkov bol Antonio Gades vnímaný ako avantgardný tvorca. Dnes je považovaný za klasika španielskeho flamenca.
O zachovanie jeho diela sa stará Nadácia Antonia Gadesa. Vďaka jej podpore (nielen finančnej) dielo Antonia Gadesa prežíva ďalej a zoznamujú sa s ním nové generácie španielskych tanečníkov.
Krvavá svadba (Bodas de Sangre)
Tragédia z pera Federica García Lorcu rozpráva príbeh dievčiny, ktorá sa musí vydať napriek tomu, že miluje iného. Jej bývalý milenec je ženatý a má syna. Napriek tomu sa nevesta rozhodne so svojou láskou z neželanej svadby utiecť. Pár prenasleduje urazený novomanžel spolu s ostatnými mužmi z dediny. Obaja muži zahynú počas súboja na nože. Súbor Antonia Gadesa dokázal tento príbeh nielen zrozumiteľne a logicky interpretovať, ale vďaka réžii Stelly Arauzo sa zo sledovania diela stal nevídaný divadelný zážitok.
Už v prvom obraze dielo diváka vtiahlo do deja a atmosféry rozhorúčenej španielskej dediny. Strohé, zemité farby, čistá scéna, bodové reflektory a presná práca s gestom. Krásne vykreslený, idylický vzťah matky a syna. Postava matky, z ktorej sršali životné skúsenosti a nimi spôsobená únava, strach o jediné dieťa, ale aj sila materinskej lásky.
Jasné gestá, úplná eliminácia gýču, každý pohyb má svoj presný význam, tak by sa dala jednoducho opísať choreografia Antonia Gadesa. Z diela je pritom zreteľne cítiť, že choreograf pracoval s látkou, ktorej dokonale rozumel. Zároveň má Krvavá svatba jednoznačnú tému – rôzne podoby vzťahu muža a ženy.
Po idylickom úvode a vykresleniu vzťahu matky so synom, ktorý sa ide ženiť, nás plynule vovedie do domácnosti jeho protivníka. Jeho manželka kolísa ich dieťa za zvuku uspávanky. Tá sa postupne stáva kontrastom k vykresleniu jej vzťahu s manželom.
Ten istý muž plný odmietania sa v ďalšom obraze pretvorí vo vášnivého milenca. Gadesovi sa podarilo vytvoriť estetický, emocionálne naplnený a predsa akoby retrospektívny obraz ich ľúbostného aktu. Milenci, každý na opačnej strane javiska pomocou rovnakých pohybov akoby spomínali na svoju lásku. Snový dojem sa pretaví vo vášnivé duo. Šťastie sa končí s úsvitom, kedy sa nevesta musí chystať na svadbu. Predtým nám tvorca venoval krásne sólo, ktorému dominovali ako komunikačný kanál ruky, práca ramien a plnovýznamové gesto. Sólo podložené piesňou o zajtrajšku svojou jednoduchou krásou vyrazilo dych, ako aj žalostná pasivita chystajúcej sa nevesty, ktorú obliekajú do svadobných šiat, podporená jemnými tónmi španielskej gitary.
Z lyrickej atmosféry diváka vytrhne hudobne dynamickejšia scéna svadby. Hudba sa transformuje, jej jazyk je jednoduchší – pouličnejší, ale nemenej strhujúci. Svadobčania sa radujú. Nevesta prijíma gratulácie a stačí jediný pohľad, jediný pohyb, a každý vzťah je divákovi jasný.
Nevesta sa rozhodne utiecť so svojím bývalým milencom. Jeho manželka ich vyzradí ženíchovi a matka sa dožaduje satisfakcie. Ona vkladá synovi nôž do rúk a ten sa spolu s chlapmi z dediny vydáva prenasledovať svoju ženu a jej milenca.
Za veľmi invenčný sa dá považovať jeden jednoduchý pohyb kolena, ktorý imitoval nahánačku na koňoch. Gades si zvolil protikladne spomalené jednanie, a to ako pri naháňačke, tak i v prípade súboja. Toto rafinované počínanie udržalo diváka vo zvláštnom elektrizujúcom napätí a zároveň si mal možnosť vychutnať plynulosť pohybu tanečníkov. Každý stop-time bol jasne určený, každý pohyb sprevádzal zvuk a mal určitý rytmus, akoby tichý koncert.
Krvavá svadba sa môže zaradiť k jedným z najpríjemnejších zážitkov tohtoročnej baletnej sezóny.
Suita flamenca/Koncert odlišností
V druhej časti, ktorá nesie názov Suita flamenca, nás Compañía Antonio Gades zoznámila s flamencom vo všetkých jeho podobách. Sóla pánske a dámske, duetá či skupinové tance a nespočetné množstvo rytmických variácií.
Suita flamenca bola sprevádzaná živou hudbou. Troma gitaristami a dvoma spevákmi. Spolu s tanečníkmi sa postarali o nezabudnuteľný zážitok. Svojimi výkonmi otvorili dvere k poznaniu španielskej ľudovej kultúry.
Farebne výraznejšie kostýmy, prvky strhujúcej show, ale divadlo, ktoré bolo napriek tomu autentické (aj vďaka drobným chybičkám, ktoré skôr potešili než sklamali) a ktoré bolo charakterovo opozitom voči Krvavej svadbe. Technická a herecká virtuozita spojená s nasadením a odhodlaním. Compañía Antonio Gades prišla so solídnym „divadelným arzenálom“, ktorý snáď nenechal ani jedného diváka chladným. Svoju kultúru predstavila v tom najlepšom svetle a vďaka tejto inscenácii bude mať zanova o niečo širšie zástupy obdivovateľov.
Hodnotenie autorky recenzie: 80 %
Eurokontext 2016
Krvavá svadba
Suita Flamenca
Premiéra 2. apríla 1974 Teatro Olímpico Rím
(napísané z reprízy 21. 5. 2016 historická budova Slovenského národného divadla Bratislava)
Krvavá svadba
Choreografia a svetlá: Antonio Gades, Alfredo Mañas, Francisco Nieva
Adaptácie baletu: Alfredo Mañas
Scéna a kostýmy: Francisco Nieva
Hudba: Emilio De Diego, Perelló a Monreal, Felipe Campuzano
Produkcia: Tamirú Producciones Artísticas, S.l
***
Suita Flamenca
Choreografia a svetlá: Antonio Gades, Cristina Hoyos
Hudba: Antonio Gades, Antonio Solera, Ricardo Freiere
Produkcia: Tamirú Producciones Artísticas, S.l
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]