Jana Kurucová vánočně v Bratislavě s hosty a pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka

Agentúra Kapos concerts popri cykloch Svetové operné hviezdy a Veľké slovenské hlasy pridáva každý december špeciálny Vianočný koncert. Tohto roku, konkrétne včera v Koncertnej sále Slovenskej filharmónie, však išlo o regulárny a dramaturgicky najmä v prvej časti starostlivo vystavaný recitál, kde adventnú atmosféru navodila až posledná pätina programu. Protagonistkou večera bola slovenská mezzosopranistka Jana Kurucová, sólistka Deutsche Oper v Berlíne, jej hosťom sólista Opery Slovenského národného divadla Martin Gyimesi. Slovenskú filharmóniu a Spevácky zbor Lúčnice (zbormajsterka Elena Matušová) dirigoval hudobný riaditeľ Opery Národného divadla v Prahe Jaroslav Kyzlink.

Večer Jany Kurucovej s vianočnými doplnkami

Jana Kurucová patrí do tej kategórie slovenských spevákov, ktorých rodná vlasť „objavila“ až po ich zahraničných úspechoch. S podobným osudom vonkoncom nie je na Slovensku jediná. Bola to práve táto súkromná agentúra, ktorá umožnila roku 2013 mladej Východniarke predstaviť sa krátko po debute v Opere Slovenského národného divadla aj samostatným recitálom. Dnes už je Jana Kurucová pomerne častým hosťom slovenských pódií, operných i koncertných.

Pred dvoma týždňami ju v postave Elisabetty z Donizettiho Marie Stuardy spoznalo aj slovenské publikum (po prvýkrát ju stvárnila v ostravskej opere a v tejto sezóne sa v role anglickej kráľovnej predstaví v berlínskej Deutsche Oper koncertne po boku Diany Damrau a Javiera Camarenu), keď vstúpila do posledných dvoch repríz inscenácie banskobystrickej Štátnej opery. S ňou sa veľmi úspešne predstavila počas hosťovania Bystričanov v Bratislave. V najnovšom vydaní Magazínu Deutsche Oper Berlín práve ju oslovil šéfdramaturg divadla Jörg Königsdorf v súvislosti s dvojicou tamojších slávnostných koncertov Edity Gruberovej, pri príležitosti jej päťdesiatročného javiskového pôsobenia. Mimochodom, podobne ako takmer po celú šnúru vystúpení slovenskej primadony po svete (s výnimkou jej rodnej Bratislavy!) za dirigentským pultom stál náš Peter Valentovič. Jana Kurucová v časopise píše: „V neúnavnosti stále ďalej na sebe pracovať, v snahe zdokonaľovať techniku a neopustiť vlastný štýl, je Edita Gruberová pre mňa skutočne vzorom.“

Poďme však k bratislavskému koncertu. Dve úvodné čísla patrili Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi a jeho korunovačnej opere La clemenza di Tito. Predohre dal dirigent Jaroslav Kyzlink slávnostne ušľachtilý rámec, vo vnútri ktorého boli diferencované vrstvy, precízne interpretované Slovenskou filharmóniou. V árii Sesta Parto, parto ukázala Jana Kurucová, že nemecké javiská ju vyškolili v mozartovskom slohu, ktorý je jej blízky kombináciou lyriky a drámy, legatovým ťahom i virtuóznou koloratúrou. Náročnú áriu predniesla s citlivými výrazovými akcentmi, bohatou škálou dynamiky (nežné pianissimá i naplno znejúce forte), precíznymi ozdobami a behmi. Klarinetové sólo bolo zahrané skutočne bravúrne.

Predelom k bloku, zostavenom z tvorby Vincenza Belliniho, bola predohra a vstupný zbor z prvého dejstva Gounodovej opery Roméo et Juliette. Jaroslav Kyzlink toto číslo vystaval s priliehavo navodenou dejovou atmosférou a silnou emóciou v ústrednej melodickej línii. Príjemne sa počúval aj Spevácky zbor Lúčnica, ktorého zvuk je aj vzhľadom na počet členov trocha komornejší, ale farebne bohatý, muzikálne a intonačne čistý.

Belliniovský blok nezačal šťastne, keď tenoristovi Martinovi Gyimesimu sa nepodarilo prelomiť strach (ani za pomoci otvorených nôt) z neľahkej árie Tebalda E serbato a questo acciaro z prvého dejstva opery I Capuleti e i Montecchi. Hlas znel v cavatinovej časti stiesnene, ťažko sa prebíjal cez orchester a vysoké cé bolo priúzke. Cabalette chýbala energia a výrazový náboj. Pre Janu Kurucovú, čoraz intenzívnejšie prenikajúcu do tajov belcanta, bol recitatív (Lieto del dolce incarco), ária (Se Romeo) a cabaletta (La tremenda ultrice spada) Romea skvelou príležitosťou demonštrovať autentickú taliansku frázu, výrazovú emóciu, technicky pevnú strednú a vysokú polohu (trocha menej sýte boli hĺbky) i pohyblivosť hlasu v koloratúrach. V duete Romea a Tebalda z druhého dejstva tej istej opery vykreslil Jaroslav Kyzlink so Slovenskou filharmóniou v úvode príznačnú náladu, ktorá v scéne dramaticky účinne gradovala. Kurucovej poňatie vo vypointovanom tragickom výraze presne reflektovalo duševný stav Romea. Martin Gyimesi pôsobil v tejto scéne už trocha uvoľnenejšie.

Vincenzo Bellini sa stal spojovníkom medzi oboma časťami večera, keď ako prvé číslo po prestávke zaznela predohra k Norme. Nevdojak pri jej počúvaní sa vynorila otázka, prečo po tomto skvelom diele belcanta nesiahla ani po bezmála polstoročí prvá slovenská scéna. Jaroslav Kyzlink jej poskytol dramatický náboj a opulentný lesk, azda len pred záverom mohol trocha uvoľniť aj nižšiu zvukovú dimenziu. Pootvorenie okienka do sveta francúzskej opery bolo zrejme prianím Jany Kurucovej, no výber árie Dalily Mon coeur s’ouvre à ta voix z prvého dejstva Samsona a Dalily od Camilla Saint-Saënsa nebol najšťastnejší. Sólistkin mezzosoprán je v rezonancii fokusovaný vyššie, než si ária nárokuje, takže vášnivé a zmyselné hĺbky ostali bez väčšieho efektu. Prínosom tohto čísla bolo, že zaznelo kompletne aj so vstupom Samsona (spoľahlivo odkryl lyrický odtieň tejto inak hrdinnej postavy Martin Gyimesi), čo sa na koncertnom pódiu nestáva.

V svižnom tempe zahraná Temporale (Búrka) z Rossiniho Barbiera zo Sevilly mala výrazový vtip. Vstupnú cavatinu Almavivu Ecco ridente in cielo predniesol Martin Gyimesi s príjemnou lyrickou kantilénou, no vzhľadom na to, že postavu má ospievanú z materskej scény, mohol jej dopriať aj trocha viac koloratúrnej brilantnosti. Symfonické intermezzo z Mascagniho drámy Cavalleria rusticana je zaručeným úspechom, a keďže Slovenská filharmónia ho zahrala bez problémov, tak sa aj stalo. Podobným číslom je Regina coeli, kde sa pridal s vášňou spievajúci zbor a sólistka Jana Kurucová. Santuzzu samozrejme na javisku nespieva, je to rola mimo jej odboru, no aj v koncertnej forme sa ukázalo, že pri plnom zvuku orchestra a zboru (ktoré sú namieste) nemá jej hlas dostatočnú priebojnosť.

Od „veľkonočnej“ Sedliackej cti dramaturgia večera preskočila rovno do vianočných čísel. Koledu Cantique de Noël od Adolpha Adama zaspieval s orchestrom Martin Gyimesi ako kantabilnú lyrickú áriu, no aj v nej sa jeho tenor len ťažko presadil cez primerane nastavený zvuk orchestra. Pôsobivým číslom bola Bachova/Gounodova a capella Ave Maria, plasticky a precítene interpretovaná Speváckym zborom Lúčnica a Janou Kurucovou. Oficiálnu bodku položil latinský vianočný hymnus Johna Francisa Wadea Adeste Fideles a prídavkom bola dvojjazyčná Tichá noc.

Všetky typy koncertov agentúry Kapos concerts si vydobyli vysoký kredit a nastavili istú latku kritérií. Podliezť ju by znamenalo zradu hodnotiacich zásad. Nižšie uvedené percentá vôbec neznižujú skvelý výkon Jany Kurucovej v Mozartovi a Bellinim, ako ani Kyzlinkovo vedenie Slovenskej filharmónie a poctivé muzicírovanie Lúčničiarov.

Hodnotenie autora recenzie: 75 %

Veľké slovenské hlasy
Vianočný koncert
Jana Kurucová (mezzosoprán)
Martin Gyimesi (tenor)
Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Zbormajsterka: Elena Matušová
Slovenská filharmónia
Spevácky zbor Lúčnica
6. decembra 2017 Slovenská filharmónia Bratislava

program:
Wolfgang Amadeus Mozart: La clemenza di Tito
– predohra
– Parto, parto, ária Sesta z 1. dejstva
Charles–François Gounod: Roméo et Juliette
– Ouverture – Vérone vit jadis deux familles rivales, predohra a zbor z 1. dejstva
Vincenzo Bellini: Norma
– Sinfonia, predohra
Camille Saint-Saëns: Samson et Dalila
– Mon coeur s´ouvre à ta voix, ária Dalily z 2. dejstva
Gioachino Rossini: Il barbiere di Siviglia
– Temporale, orchestrálne intermezzo
– Ecco, ridente in cielo, kavatína grófa Almavivu z 1. dejstva
Pietro Mascagni: Cavalleria rusticana
– Intermezzo sinfonico
– Regina coeli laetare, modlitba Santuzzy a dedinčanov
Adolph Adam: O Holy Night (Cantique de Noël), koleda na francúzsku poému Minuit, Chrétiens
Johann Sebastian Bach/Charles Gounod: Ave Maria, latinská modlitba na Bachovo Preludium
John Francis Wade: Adeste Fideles, latinský vianočný hymnus