Baletní panorama Pavla Juráše (117)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Choreograf tak, ako potvrdil člen jeho súboru Jiří Jelínek (tu), stále pracuje aktívne a skúma hranice posúvania, prepletania, lomenia dvoch tancujúcich partnerov. V zborových pasážach akoby viacej ustupuje ku kánonickému, harmonickému a zjednodušenému, rytmizovanému, obrazovému pohybu zboru, aby sólistov vyniesol k strhujúcim, narastajúcim, vypointovaným scénam. Obľúbené výpady spodných končatín a la second, skoky bez preparácie, švihy nohami s moderne cítiacim vrškom vedľa expresívnych ohnutých flexí, neustále narastanie fyzickej ťažoby vytvára jedinečný mix choreografického jazyka. Stále sa vyhýba tancu en pointe, aj formálnemu obúvaniu balerín do špičiek. Potrebuje svoje javisko ako spojnicu chodidiel s pôdou, hlinou, cestou, jadrom zeme, z ktorého jeho impulzívne postavy vyrastajú a do ktorej sa vracajú.

Reklama
Zaujímavým rysom je fakt, že ak mnohí choreografi dejových baletov v duete stavajú pre partnerov jednotlivé repliky, ktoré evokujú rozhovor, ktorý je možné čítať, Eifman od tejto prózy či dialógu odchádza k stelesňovaniu poézie takéhoto rozhovoru. Symbolu, metafore. Nepotrebuje logicky prepájať a rozprávať. Vracia sa k prapodstate pohybu, až po ktorom bolo slovo. Vracia sa k prvopočiatku, to jest k emócii. Nepotrebuje jasnú konštrukciu, či traktovanie aj veľkého adagia, to sa samo tvorí ako báseň v nepravidelnom rytme, ktorý viac než umelú krásu sofistikovanej dikcie umelých tvorcov evokuje jedinečnú a nepravidelnú krásu prírody, ktorá je pravdivejšia než dielo ňou inšpirované. Tým sa dostávam k forme a obsahu. Tú aj tak každý chápe po svojich poučkách a prečíta podľa svojho rozpoloženia. To je dôkaz majstrovstva tvorby umelca, keď rozporuplnosť a pluralita názorov dokáže vyprovokovať podľa mentálnej a emocionálnej konštelácie každého jedinca prihliadajúceho tomuto mystériu k jeho vlastnej reflexii.

Poslednú stať doplnia krásne fotografie Petra Brenkusa z Bratislavského hosťovania Eifman Balletu s predstavením Up & Down). Je na nich vidieť aj emócia aj pohybová nápaditosť. A na dopovedanie mnohého zaujímavý dokument o choreografovi.

***

Aktuality
Za upozornenie stojí, že Wiener Staatsballett uvedie do svojho repertoáru Eifmanov balet Giselle Rouge už budúci týždeň 12. apríla. Ako sa domáci sólisti Olga Esina, Kirill Kourlaev, Roman Lazík, popasujú z neľahkými charaktermi môžete vidieť na scéne Volksoper. Ako baletný majster je obsadený aj český rodák Kamil Pavelka.
***

Divákov z celého sveta po Mariinskom Festivale čaká iný petrohradský baletný festival Dance Open 2015, jeho štrnásty ročník. Po vlaňajšom úspechu je znovu pozvaný Dutch National Ballet s programom Back to Bach 21. apríla. Kritika i diváci ocenili veľkého choreografa Hansa van Manena, ktorý si svojou osobitou baletnou neoklasikou získal sympatie. Najlepší interpreti z najlepších predstavia dielo Manena na hudbu Johanna Sebastiana Bacha. Ako píše kritika: Manen nepoužíva Bacha, on Bacha cíti. Uvedených bude päť baletov: Fantasia, Dueto na Ravelovu hudbu Klavírneho koncertu G dur od Christophera Wheeldona, dnes proklamovaného tvorcu. Choreografia Replay od šéfa súboru Teda Brandsena na hudbu Philipa Glassa. Pestrý pohľad na balet a tanec doplní tvorca obľúbený najmä v Nemecku, choreograf Marco Goecke baletom Äffi na hudbu Johnnyho Casha.

Prehliadku Back to Bach zavŕši rezidenčný choreograf baletu v Amsterdame Poliak Krzysztof Pastor titulom In Light and Shadow opäť na hudbu Bacha. Dielo inšpirované barokom, obrazmi Vermeera, Rembrandta a La Toura, deväťdesiatminútový tanečný obraz plný kontrastov. Z Bachovho diela zaznie ária z Goldbergových variácií, hudba z orchestrálnych suít, to všetko v Pastorovej hre svetla a tieňa.

Ako z iného sveta je predstavenie The Taming of the Shrew, ktoré ďalšie dva dni v Petrohrade prezentuje symbol Ruska – Bolšoj balet. Jedná sa o dielo vytvorené pre tento slávny súbor od obľúbeného postmoderného tvorcu z Monte Carla Jean-Christophe Maillota. Choreograf využil fragmenty hudby Dmitrija Šostakoviča, ktoré poskladal do osobitej partitúry podporujúcej jeho divadelne tanečnú víziu.

Vedľa Amsterdamu svoj súbor vyšle na festival aj Viedeň. Riaditeľ Wiener Staatsballetu Manuel Legris zostavil špeciálny program, veľmi pestrý. Eventide od Helen Pickett, o ktorej som referoval tu. Aj ďalšie dva balety nie sú neznáme. Sú z rôznych troj programov viedenského súboru. Windspiele Patricka de Banu a celkom mimoriadnej pocty sa dostalo mladej slovenskej choreografke Natálii Horečnej, ktorej jednodejstvovým baletom Contra Clockwise Witnes večer končí. Názov jej baletu dáva názov aj celému večeru.

Veľké Gala je skutočne Grand Gala. Mnohé svetové baletné hviezdy pricestujú do Petrohradu. Sarah Lamb a Vadim Muntagirov z Covent Garden, Isabella Boylston a novodobá kubánska senzácia Osiel Gouneo, J’aime Crandall, Alban Lendorf z Dánskeho kráľovského baletu. Veľký priestor majú sólisti San Francisco Baletu, ktorý sa prvýkrát zúčastnia na festivale. Vrátia sa aj obľúbené a od divákov, ktorí každoročne hlasujú, ocenené hviezdy: Yoel Carreño, Daniil Simkin, Eric Underwood a Melissa Hamilton.

Festival tradične sprevádza aj edukačný program pre študentov z celého sveta a baletné masterclass s koncertom talentovaných účastníkov. Takže ak máte cestu do Petrohradu, určite si zlaďte termíny s týmto jedinečným baletným festivalom, ktorý skutočne nemá hranice.
***

Nápaditý žart 1. apríla urobil demisólista Mníchovského štátneho baletu Adam Zvonař. Na svojom facebookovom profilu vďaka aplikácii pracovný pomer, zverejnil, že nastúpil do súboru Ballett Zűrich. Veľmi tým znepokojil svojich fanúšikov, niektorých aj rozosmial.

V texte sú použité citácie z rozhovoru: Katarína Sedláková: Baletnému mágovi Eifmanovi závidia umeleckú slobodu (Magazín Pravda)
Foto archviv, Peter Brenkus

Reklama
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na