Baletní panorama Pavla Juráše (29)

Tentoraz: 
– Letné baletné čítanie
– Alicia Alonso: balet ako milenka diktátora?
– Tanečníci spomínajú na minulú sezónu a prázdninujú: Lukáš Slavický, Michal Krčmář, Jiří Pokorný, Jan Fousek, Ondřej Vinklát, Matěj Šust, Arthur Abram, Ivo Jambor, Patrick Ulman, Ondřej Martiš
*** 

Prázdniny sa prechyľujú do druhej polovice. Ak ešte neviete čo si vziať so sebou k moru na dovolenku, nezabudnite na maximálne objektívnu a pôsobivú knihu o Rudolfovi Nurejevovi (autorka Julie Kavanagh). Jeho dvojité výročie si to zaslúži, recenziu na ňu nájdete tu. Ak nemáte Nurejeva radi, môžete si cestou cez Európu kúpiť vlastný životopis Carlosa Acostu, ktorý je o poznanie zábavnejší než Nurejev (nemecký názov knihy Kein Weg zurück: Die Geschichte eines kubanischen Tänzers, 2008, anglicky titul dostupný ako Carlos Acosta: No Way Home. A Cuban Dancer’s Tale). Keď opomenieme smutné chvíle biedneho dospievania mladého Carlosa na Kube, ktorá je tisícnásobne horšia než spomienky na šeď komunizmu u nás, tak sa čitateľ aj zabaví. Jeho spomienkami ako začal z donútenia otca študovať balet, ako sa hanbil, roztomilé, skoro erotické historky dospievania, okúzlenie Talianskom a súťažou Prix de Lausanne, ktorá mu zmenila život až po slávne chvíle v Royal Ballet v Londýne, kde tancoval sólové roly ako vôbec prvý tanečník čiernej pleti. Vedľa rozsiahleho eposu Maov posledný tanečník, je Acosta o poznanie stručnejší, nevyžíva sa v dlhých opisoch, ale popisuje svoju životnú cestu. Chvíle na predmestí Havany, (ne)typický dospievajúci chlapec, rodinné tragédie, chudoba, politika, intrigy stoja vedľa magickej polnoci ako z baletnej rozprávky, ktorú zažil so zlatou medailou na Prix de Lausanne či postom prvého sólistu Royal Balletu. A pád: závažné zranenie, znovu neistota… a znovu na javisku, znovu nové úspechy. Nesentimentálny, vecný, ironický i zábavný pohľad na život jedného z najpôsobivejších tanečníkov prelomu storočí. Horúca novinka je kniha, ktorá pred koncom sezóny vyšla vo Francúzsku. Francúzsky vydavateľ (www.bourin-editeur.fr) vydal knihu kubánskej novinárky Isis Wirth, skoro politickú biografiu Alicie Alonso La ballerine & El Comandante. Táto 240 stránková kniha je príbehom faustovského paktu medzi umelcom a diktátorom. Alicia Alonso, zakladateľka Národného baletu Kuby, je jednou z najväčších baletných hviezd dvadsiateho storočia. Alonso pracovala s poprednými choreografmi vo svete a urobila svoje vlastné verzie niektorých z najslávnejších baletov. Je “matkou” na “kubánskej škole” baletu, kde tanečníci žili skvele. Tento úspech je neoddeliteľný od totalitného režimu Fidela Castra na Kube. Castro videl v balete propagandistický nástroj pre zahraničie. Kubánsky režim ponúkol Alicii Alonso, ktorá začala skvelú kariéru v Spojených štátoch, potrebné prostriedky na dosiahnutie svojho sna. Na oplátku, sa Black Mamba zaväzuje zabezpečiť režimu v jeho najhorších chvíľach jednoznačnú podporu. V tejto prvej biografii Alicie Alonso vo francúzštine, Isis Wirth zdôrazňuje túto tragickú spoluvinu. Wirth, absolventka odboru dejín umenia na univerzite v Havane, pôsobila desať rokov v Kubánskom národnom balete. Jej články o tanci publikovali odborné časopisy nielen v Latinskej Amerike, ale aj v Európe. Podtitul – tajné dejiny baletu Kuby a oný faustovský pakt krvou medzi dobrou ideou a diabolským pánom, môže v mnohom pripomínať večné nariekanie niektorých obyvateľov Československa ako bolo za komunizmu dobre, lacno, aká bola výborná kultúra. V mnohom je náš osud podobný. Poučne a presne napísaná kronika v dobrej poézii prózy. Existuje 230 strán spoluviny medzi dvoma ľuďmi, ktorí používajú domény umenia a politiky, žijú a prežívajú spoločnú vášeň: výkon moci. Silné je svedectvo i osobná skúsenosť autorky, ktorá žije v exile vo Švajčiarsku. Hovorí, ako niekoľko mesiacov po porážke tyranie Fulgencia Batistu sa v Havane v dome primabaleríny k jej prekvapeniu zjavil Fidel Castro, aby poskytol baletnej spoločnosti úplné financovanie. Kniha rozpráva samozrejme o tvrdej umeleckej práci Alicie Alonso, ale aj o politicko-spoločenskej – napríklad na ochranu tanečníkov proti úradnej perzekúcii homosexuálov. Pripomeniete si, že prvé sériové zbehnutie členov baletného súboru prišlo vo francúzskom hlavnom meste v roku 1966, kedy desať umelcov žiadalo o politický azyl, pretože sa báli vrátiť na Kubu v období tropických gulagov pre mladých homosexuálov, veriacich a nepriateľov socializmu. Začiatkom tohtoročného apríla si pamätáme, ako sedem ďalších tanečníkov hľadalo útočisko v Mexico City. Alicia Alonso, hovorí spisovateľka, našla v diktatúre vzor, čo “znamená realizovať svoje vlastné sny a plniť svoje ambície: Vytvoriť medzinárodný súbor, ktorého by bola absolútnym majiteľom a bude súčasťou jeho slávy“. Kniha La ballerine & El Comandante je prehľadný prístup, materiál priamo a bez príkras popisujúci patologický vzťah medzi umením a propagandou. Je to štúdia založená na skutočnosti, bojujúca proti vláde gerontokracie. Príbeh končí v úbohom marazme senility a úpadku, pre primabalerínu niet z baletu úniku.Alonso, ktorá je spätá i s Acostom, ktorému pomáhala, vám môže pripraviť skutočne horúce chvíle. Ak sa vám nechce utrácať, môžete si prečítať na ceste spomienky na už minulú sezónu českých tanečníkov. Tým završujeme cyklus, ktorý sprevádzal panorámu posledný mesiac.
***
Tanečníci spomínajú na minulú sezónu a prázdninujú 

Čo bolo na uplynulej sezóne najkrajšie? Nielen umelecky ale aj ľudsky?