Baletní panorama Pavla Juráše (80)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Tentoraz:
– Veľký seriál začína: Les adieux de Nicolas Le Riche
– Parížska smotánka a jej tête-à-tête v Palais Garnier
– Nicolas Le Riche: De joyeux au revoir?
20 minút standing ovation!
***

Soirée exceptionnelle Nicolas Le Riche à l’Opéra de Paris na poctu Nicolasa Le Riche 9. júla 2014 rozhýbalo Paríž vo viacerých smeroch. A nielen Paríž. Stovky fanúšikov reagujú na baletných blogoch. Rozhýbalo, nielen v oblasti umeleckej, ale aj spoločenskej. Do Palais Garnier s jeho obmedzeným počtom miest („iba“ 2013 miest v hľadisku) sa chceli dostať všetci. Ako to však vždy býva, posledný zostal skutočný divák, ktorý ohlas a ruch okolo hviezd práve vytvára. Už od januára sa viedli diskusie o podvode so vstupenkami, o akomsi čachrovaní s prednosťami miest pre VIP hosťov, pre abonentov opery a podobne. Napokon nejaké zostatkové miesta boli ohlásené v deň konania gala na pokladni o 10.30 hodin. Od nej sa vinul nekonečný rad tých, ktorí tanečníka roky sledovali a teraz chceli vidieť jeho poslednú oponu v tomto slávnom tristoročnom dome. Miesto verných fanúšikov ale zasadla v zamatových kreslách elita francúzskeho života. Politici: Manuel Valls, Christiane Taubira, Jack Lang či Xavier Darcos. Hviezdy: Gad Elmaleh, Claire Chazal, Jean-Pierre Marielle, Agathe Natanson i niektorí známi priatelia tanečníka – James Thierrée, Dominique Mercy a veľký podporovateľ (možno po smrti Yvesa Saint Laurenta hviezda väčšia a známejšia než predtým) Pierre Bergé v sprievode Betty Catroux.

Aby vedenie Parížskej opery zachránilo samo seba pred blamážou, urobilo nečakaný krok. Dohodlo priamy prenos gala z budovy opery do troch parížskych kín s tým, že vstupenky distribuuje zadarmo opera pre všetkých, ktorí majú záujem. Samozrejme každý môže dostať maximálne dve, aby sa predišlo tradičnému čiernemu trhu s lístkami. Tri kiná UGC (Normandia, Danton, Bercy) tak zaplnili praví baletomani, ktorí si na svoje miesta síce zadarmo a síce v kine museli vystáť frontu 7. júla, kedy začali byť vstupenky distribuované v pokladni Palais Garnier od 11.30 hodin.

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že i keď veľké operné domy robia rôzne marketingové akcie, vernostné karty, zlacnené balíčky, kluby priateľov, kluby podporovateľov už od symbolických finančných čiastok za sezónu, i tak veľkým operným domom zostal prívlastok snobský, drahý, taký, ktorý si neváži publika, ktoré chodí na rovnakých tanečníkov, je vzdelané, vie kedy sa tlieska, vie ako sa do divadla obliecť, vie kto aký výkon podáva. Všetky tie výhody sú vlastne nevýhody, pretože z lacných miest nevidíte nič, možno štvrtinu javiska keď sa vykloníte tak, že skoro prepadnete. A keď sa vykloníte i tak lepšie nevidíte, pretože v tvare podkovy či elipsy hľadísk slávnych domov je vždy niekto vyklonený napravo či naľavo od vás kto vám zacláňa. Prečo v divadle neplatí zákaz ako vo vlakoch: „Nevykláňajte sa z okien!“? Možno by v dobe demokracie a slobody prejavu mali začať už demonštrovať aj verní diváci. A tak najlepší zážitok snáď mali tí, ktorí nikde deviateho júla nešli, zostali doma a zapli si pc, lebo „čuduj sa svete“ nejakým zázrakom divadelným bohov, mohli všetci zadarmo vidieť priamy prenos a nemuseli sa pár dni predtým tlačiť o miesto na bidle.

Okrem toho, že mohli cez prestávku robiť rôzne bohumilé činnosti a mať pokoj, boli však diváci opäť potrestaní. Prečo? Preto, že nie sú z Paríža, pretože necestovali a neutratili dvesto eur za lístok. Preto, že primabalerína je diva, ktorá má svoje muchy? O čo ide? Tí, čo sledovali internetový stream prenos nevideli totiž „najkrajšie“ číslo večera. Dueto z Appartementu Matsa Eka, v ktorom vedľa Nicolasa Le Riche (jeho čísel bolo málo) vystúpila ako fénix, ktorý sa vrátil a povstal, Sylvie Guillem. Lenže primabalerína sa odmietla nechať vysielať. A tak diváci doma zažili pauzu dlhšiu o desať minút. Možno si to ani nevšimli. Legenda má právo na svoje intrigy, nízkosti, provokácie, pretože jej výkony sú oslnivé a vykompenzujú to (aspoň sčasti), Čo je však na tom, že by sa Guillem zjavila v obývačkách po celom svete, to je nejasné. (Výhodu mali Parížania v tých troch kinách, pretože mohli vidieť v prenose i bývalú étoile). Asi protekcia. Navyše v duete, ktoré preukázalo, že jej odchod bol skutočne predčasný a že sa nikdy nedozvieme celú pravdu, prečo dala parížskemu javisku zbohom tak skoro. Jeden francúzsky kritik dokonca v svojom článku napísal, že vie prečo je primabalerína frustrovaná a urobila toto rozhodnutie a že ju chápe. Práve toto dueto potvrdilo geniálne kvality oslávenca i kvality jej samotnej.

Báječné stretnutie Sylvie a Nica bolo vrcholom večera. Nicolas Le Riche a Sylvie Guillem majú skvelú vedu na extrémny pohyb Matsa Eka. Spoločne na javisku vidieť práve ich tancovať tento kus, to nájdeme viac fascinujúcej alchýmie ako inokedy. Hrali pár, ale je to ako dojem, ich výkon je ako vidieť dvojčatá na javisku. Zdá sa, že vedia, od narodenia cítia gesto druhého so zavretými očami, každý pohyb, každú cestu. To je dokonalý pár, kúzelný tanec, symbióza a chémia funguje navzdory rokom odlúčenia, navzdory rokom, ktoré tvoria vek.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na