Così fan tutte v Bratislavě. A pod čarou k situaci v SND

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Inscenácia Marka Weissa je postavená výlučne na charakterizačnom umení sólistov. Ak sa zíde správna zostava (vokálne, výrazovo, herecky), tento model prináša ovocie. To bol výsledok prvej premiéry. Ak polovica sólistického sexteta stojí na javisku omylom, celá koncepcia sa zrúti ako domček z karát. Rezultát druhej premiéry. Len málokedy vie inscenácia vystrúhať dve tak rozdielne tváre.

Friedrich Haider býva zárukou štýlovej čistoty a kvalitnej hry orchestra. Stalo sa tak aj v naštudovaní Così fan tutte – avšak plody dozreli len na prvej premiére. Druhá bola od začiatku nervózna a dvakrát sa úplne v secco recitatívoch prerušil prúd hudby. Navyše, na javisku bola polovica zo sexteta sólistov obsadená chybne. Odhliadnuc od vyššie spomenutých výhrad k škrtom a celkovej sobotnej indispozícii, bolo Haiderovo naštudovanie opäť vybrúsené, diferencované v tempách, dynamických rovinách, precízne v súhre i samotnom výkone orchestra. Haider je všeobecne zástancom svižných temp, čo aj v tomto prípade bolo na prospech veci. Nebola to však jednostranná koncepcia, žiadne naháňanie času, pretože dirigent vybudoval kontrasty, ponechal niektoré čísla tiecť tak, aby divák mohol vychutnať ich melodickú linku a zároveň vnímať v transparentnej partitúre aj majstrovstvo inštrumentácie či hudobnej kresby situácií. Opäť hovorím o prvej premiére. Komorný zbor, pripravený Ladislavom Kaprinayom, naplnil svoj zástoj vokálne i herecky s maximálnym nasadením.

Prvá premiéra vyšla v drvivej väčšine sólistického sexteta obdivuhodne a nedala znať, že o tradícii mozartovského spevu na našej prvej scéne ťažko možno hovoriť. Hosťujúca Jana Šrejma Kačírková, mladá česká sopranistka s unikátnym repertoárovým záberom (ako jedna z mála v celosvetovom meradle spieva v súčasnosti v Ostrave všetky tri hlavné postavy v Donizettiho tudorovskej trilógii), dokázala, že Mozart je rovnako jej parketou. Napokon, kto vyznáva estetiku belcanta, má to vyhrané aj u neho. Obzvlášť ako Fiordiligi, ktorá popri nespočetných ansámbloch má dve virtuózne árie (žiaľ, zaznela len prvá, Come scoglio), ktoré sú exponované v rozsahu, koloratúrach, vyžadujú legatovú kultúru i dramatickejší charakter hlasu. Jana Šrejma Kačírková zvládla part po každej stránke bravúrne, jej tón mal široké spektrum dynamických nuáns, bol precízny v ozdobách, okrúhly, prierazný a pritom čarovne mäkký. Príjemným prekvapením bola Dorabella Moniky Fabianovej. Zjavne jej lyrickejšie party sedia lepšie, jej hlas sa zaokrúhlil, znel oveľa plastickejšie než v dramatických rolách a timbrom krásne ladil s Kačírkovou. Pritom sólistka má prirodzene tmavú spodnú polohu a vďaka spoľahlivej technike bez registrových zlomov prechádza do výšok. Fabianovej Dorabella plne obstála aj štýlovo, nehovoriac o jej vyspelom herectve, čo však u nej predpokladám automaticky.

Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte - Monika Fabianová (Dorabella), Jana Šrejma Kačírková (Fiordiligi) - SND Bratislava (foto Pavol Breier)
Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte – Monika Fabianová (Dorabella), Jana Šrejma Kačírková (Fiordiligi) – SND Bratislava (foto Pavol Breier)

Pánska dvojica bola dámam rovnocenným spoluhráčom. Mladučký tenorista Juraj Hollý po skončení štúdia na Vysokej škole múzických umení dal prednosť zahraničiu a po ročnom pôsobení v Opernom štúdiu v Kolíne nad Rýnom je momentálne v pevnom angažmáne v Koblenzi. Tam, ako prvý lyrický tenor, si rozširuje repertoár a získava cenné skúsenosti. Juraj Hollý bol už počas štúdia považovaný za veľký talent a jeho aktuálny Ferrando potvrdil, že ho dokáže rozvíjať. Predovšetkým, jeho devízou je krásna, vrúcna farba materiálu, ktorý má šťavu, objem, lesk a zmysel pre štýlové modelovanie fráz. Na mozartovskej parkete nie je nováčikom, Ferranda už spieval v slovenčine v Banskej Bystrici, Dona Ottavia počas štúdia a Tamina v Koblenzi. Ostáva len veriť, že technicky si upevní vrchný register, aby mohol zdolávať aj exponovanejší belcantový repertoár. Pre ochorenie alternujúceho kolegu spieval oba večery, pričom v druhom pôsobil ešte uvoľnenejšie. Daniela Čapkoviča vedenie bratislavskej opery neobozretne tlačilo do dramatických barytónových partov. Na premiére jednoznačne dokázal, že jeho miesto je na lyrickom teritóriu. Guglielmovi vtisol nielen kovovo jasný a pritom mäkký tón, voľne sa nesúci v každej polohe, ale aj veľkú dávku slohovej čistoty. Daniel Čapkovič ako mozartovský hrdina bol jednoznačne objavom naštudovania a veľkým osobným úspechom ambiciózneho umelca. Peter Mikuláš a Don Alfonso – to je sumár umeleckej zrelosti, interpretačnej poctivosti a pokory k partitúram. Konkrétne s týmto partom sa stretol už po piatykrát a stále doňho vnáša nové, v intenciách dirigenta a režiséra modelované výrazové nadstavby. Hlas Petra Mikuláša znie stále sviežo, pevno, objemne i štíhlo.

Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte - Juraj Hollý (Ferrando), Peter Mikuláš (Don Alfonso), Daniel Čapkovič (Guglielmo) - SND Bratislava (foto Pavol Breier)
Wolfgang Amadeus Mozart: Così fan tutte – Juraj Hollý (Ferrando), Peter Mikuláš (Don Alfonso), Daniel Čapkovič (Guglielmo) – SND Bratislava (foto Pavol Breier)

Jana Bernáthová ako Despina trocha tratila na beztvarom režijnom profile postavy oblečenej do mužského odevu a spevácky sa v hlbších polohách nepresadila.

Druhá premiéra priniesla diametrálne odlišný výsledok. Ak polovica zo sexteta sólistov spieva nekompetentne, zrazu sa rozbijú ansámble a uniká zmysel hudobný aj režijný. Vinníci nezdaru sú traja. V prvom rade František Ďuriač, ktorý part Dona Alfonsa vlastne odrecitoval. Suchý, bezfarebný, rytmicky labilný hlas nedokázal z postavy spraviť absolútne nič. Ďalším zásadným nedorozumením je Denisa Hamarová ako Dorabella. Jej dramatický mezzosoprán s obrovským vibratom, minimálnou prispôsobivosťou v ansámbloch a štýlovou nečistotou pôsobil vyslovene rušivo. Tretím omylom sa stal pokus o obsadenie Despiny mladou Máriou Rychlovou, ktorej výkon osciloval medzi neznelou spodnou polohou a technicky neskrotenými, ostrými výškami. Aleš Jenis (Guglielmo) disponuje veľmi svetlým barytónom s menej rezonančnou hlbokou polohou, čo v prípade tohto partu je trocha hendikepom. Komplexne však podal výkon, ktorý inscenáciu nepoškodil. Podobne aj Eva Hornyáková ako Fiordiligi, vo vokálne lyrickej alternatíve postavy k prvému obsadeniu. Miestami sa jej darilo výborne, zopárkrát však nebola v koloratúre presná a do celkového výrazu (aj hereckého) vkladala až priveľa afektu.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Mozart: Così fan tutte (SND Bratislava)

[Total: 22    Average: 2.9/5]

Související články


Napsat komentář