Faustovo prokletí jako žánrový hybrid. První Berlioz v Opeře SND

  1. 1
  2. 2

Hlavným problémom však ani nebola samotná myšlienka posunúť predlohu do žánru, ktorý vo Francúzsku žil o storočie skôr, mám na mysli „opéra-ballet“ (hoci diela z danej doby boli pre tento štýl priamo komponované), ale miera kvantity v zástoji zúčastnených zložiek a kvality v ich vzájomnej interakcii. Zjavne totiž na javisku dominoval baletný súbor, ktorý si však žil vo svojej vlastnej koncepcii, viac-menej ilustratívnej a napĺňajúcej javisko (i časť hľadiska), no málo prepojenej, alebo čitateľne zdôvodnenej v nadväznosti na sólistov a zbor. Zbor, ktorý má v diele veľmi významnú úlohu, je spočiatku aktivizovaný viac-menej neúčelnou akciou na proscéniu, potom už zväčša sedí na tribúne, zatienený tanečnou zložkou. Sčasti spieva z nôt, sčasti spamäti a podobne je to so sólistami. Je to súčasť režijného konceptu, možno je to oná Mariánom Chudovským obľúbená antiiluzívnosť (alebo tou je popíjanie minerálky baletného protagonistu počas oddychových miest?), no výsledok je sporný. Ba dokonca občas smiešny. Napríklad, keď počas ľúbostného duetu Fausta a Margaréty v 3. časti (podľa bulletinu po vyznaní lásky „dievča mu spočinie v náručí“), keď tenorista spieva part s klavírnym výťahom v rukách a mezzosopranistka spamäti. Podobných situácií je v predstavení veľa. Inscenácia teda ostala visieť medzi viacerými stoličkami (ich opakované spúšťanie z povraziska asi tento fakt nesymbolizuje, no čaro nechceného vtislo túto analógiu), ide separátne po viacerých, málo komunikujúcich linkách.

Hector Berlioz: Faustovo prekliatie - SND Bratislava 2016 (foto Ctibor Bachratý/SND Bratislava)
Hector Berlioz: Faustovo prekliatie – SND Bratislava 2016 (foto Ctibor Bachratý/SND Bratislava)

Skutočne by nebolo žiadnou hanbou uviesť Berliozovo dielo v koncertnej verzii s notami, prípadne s naznačenou hereckou akciou (tak sa to vo svete zväčša robí), alebo keď sa teda chceli do repertoárového prírastku zapojiť aj inscenátori, tak vymyslieť zmysluplný, divácky pochopiteľný projekt. Hoci aj s baletným ansámblom, rozhodne však nie v natoľko dominantnej pozícii, ako tomu bolo na piatkovej bratislavskej premiére. Keď Faust spieva v druhej polovici večera dve krásne árie, načo ich rušiť projekciou orchestrálnych hráčov a detailom tváre a gest dirigenta. Alebo tiež išlo o edukačný zámer? Scénografia prináša opäť to isté, čo od daného zohraného tímu poznáme: odhalenie technického parku, bodové zdroje svetla, farebné dolaďovanie a jeden rébus navyše. Čo je tá látkou zahalená, v rôznej výške sa nachádzajúca polguľa, vyjde najavo až v závere. Akú funkciu (či vôbec dajakú) však tento tajomný luster skrýva, si už treba domyslieť.

Rastislav Štúr má osobnostne blízko k romantickej hudbe, nielen opernej. Jeho orchester znel celkom kompaktne, aj keď nie vyslovene brilantne, no možno celkový výsledok mierne skreslilo (pri jedinom počutí) rozptyľovanie tanečnou zložkou. Podobné konštatovanie platí aj pre Pavlom Procházkom pripravený zbor, ktorý z hľadiska celkovej koncepcie naštudovania bol neprávom potlačovaný do úzadia. Nech mi choreograf a baletní sólisti i komparz odpustia, necítim sa byť kompetentný posudzovať ich výkony, je to skôr parketa pre baletných recenzentov.

Hector Berlioz: Faustovo prekliatie - SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus/SND Bratislava)
Hector Berlioz: Faustovo prekliatie – SND Bratislava 2016 (foto © Peter Brenkus/SND Bratislava)

Piatková premiéra však potvrdila, že máme zdatných domácich vokálnych sólistov. Titulný part Fausta je technicky extrémne náročný. Nie je písaný pre ľahký tenor, hoci má podmanivé lyrické miesta. Na druhej strane sa tessiturou pohybuje v polohe často vypätej, dokonca prekračujúcej magické tenorové vysoké C. Ľudovít Ludha dokázal, že jeho technika je nezlomná, pre neho prosto nejestvuje tón, ktorý by neodspieval plnohodnotne. Fakt, že part spieval z veľkej časti z nôt, nejde na jeho triko, išlo o regulárnu súčasť poňatia inscenácie. Ľudovít Ludha, pochopiteľne, má sily rozložené tak, aby sa nedostal do núdze, možno spočiatku trocha šetrí na objeme tónu, hlas je však stále vedený štíhlo a tón znie koncentrovane, a preto prechádza cez orchester. Hoci má oči v notách, do výrazu dáva veľkú paletu odtieňov, pričom za vrchol večera považujem podmanivo prednesenú prvú áriu v tretej časti s krásnymi, emotívnymi pianami.

Hector Berlioz: Faustovo prekliatie - Ľudovít Ludha (Faust) - SND Bratislava 2016 (foto Ctibor Bachratý/SND Bratislava)
Hector Berlioz: Faustovo prekliatie – Ľudovít Ludha (Faust) – SND Bratislava 2016 (foto Ctibor Bachratý/SND Bratislava)

Úloha Mefista v bratislavskej verzii sa opiera o barytónovú mutáciu (jestvuje aj basová), takže otvorila ďalšiu príležitosť pre sľubne sa rozvíjajúci hlas Daniela Čapkoviča. Jeho barytón, hoci bol prevádzkou nútený predčasne vstupovať do dramatického repertoáru, neutrpel vďaka spoľahlivej technike ujmu, takže dnes už znie objemne a pritom kovovo aj v spinto odbore. Podobne ako Ľudovít Ludha, aj on sa snažil stotožniť s dvojdomým konceptom a čiastočne spieval s pohľadom do klavírneho výťahu. Margarétou bola Monika Fabianová, zvlášť v strednej a hlbšej polohe zmyselne sfarbený mezzosoprán, ktorá tiež vnášala do svojho partu emócie. V malej postave Brandera potvrdil Boris Prýgl, že vlastní nielen krásny basbarytón, ale vie aj na malej ploche vytvoriť výrazový charakter.

V plynúcej sezóne sú naplánované ešte dve reprízy Berliozovej dramatickej legendy. Kto ich stihne, obohatí si rozhľad, kto nie, zasa citeľnú stratu nepocíti.


Hodnotenie autora recenzie: 50 %

Hector Berlioz:
Faustovo prekliatie
(La damnation de Faust)
(poloscénické prevedenie)
Hudobné naštudovanie a dirigent: Rastislav Štúr
Réžia: Marián Chudovský
Výtvarná spolupráca: Jaroslav Valek
Zbormajster: Pavel Procházka
Choreografia: Igor Holováč
Orchester, zbor a balet SND Bratislava
Pressburg Singers
Zbormajsterka: Janka Rychlá
Premiéra 21. októbra 2016 nová budova, Sála opery a baletu Slovenské národné divadlo Bratislava

Marguerite – Monika Fabianová
Faust – Ľudovít Ludha
Méphistophélès – Daniel Čapkovič
Brander – Boris Prýgl
Sólisti baletu – Andrej Szabo, Erina Akatsuka, Valéria Stašková, Peter Dedinský

www.snd.sk

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Berlioz: Faustovo prekliatie (SND Bratislava)

[Celkem: 94    Průměr: 4.3/5]

Mohlo by vás zajímat


2
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
2 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
2 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
jamka

Áno. Je to komické, ak v polovici objatia milenec otočí v zošite papier, aby mohol spievať ďalej. Možno skôr tragikomické. A vôbec, vyzeralo to na javisku ako keby na skúške.
Hudba bola fajn, aj výkony spevákov. Ani balet by neublížil, keby z toho pán Chudovský nebol spravil guláš.

Natalia

Ale nie. Ani bez pokazeného čítacieho zariadenia mi ilustratívny obsah v tanci nádherných tanečníkov nechýbal. Vizuálne mi tanec podtrhol zážitok z nádhernej hudby, nič ma nerušilo, naopak, ľahšie sa mi hudba počúvala. V podstate ma oveľa viac rušia pokusy spevákov o herecký a nebodaj tanečný prejav. Nech každý robí, čo vie a spolu je to naozaj dokonalé. Kto sa nechce pozerať a koho vizuálne vnemy rušia, stále má možnosť zatvoriť si oči. Ohľadom ľúbostného partu som si hovorila, prečo sa tá speváčka naňho toľko lepí a nenechá ho v pokoji spievať. Napriek tomu ma veľmi mrzí stav divadelného rozpočtu a… Číst vice »