Hold velkému alžbětinci v budapešťské opeře

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Budapeštiansky festival Shakespeare 400+ vo veľkolepej forme

Veľké shakespearovské jubileum sa v aktuálnej sezóne rôznymi formami premieta aj do repertoárov svetových operných domov. Priznám sa, nemám zrátané, ba ani neviem, či je to explicitne možné, koľko hudobnodramatických opusov bolo priamo či vzdialenejšie inšpirovaných odkazom alžbetínskeho veľmajstra. Nie je to ani kruh uzavretý, stále nové opery, nadýchnuté Shakespearovým duchom, pribúdajú.

Plakát Shakespeare 400+ Festival (foto nullahategy.hu)
Plakát Shakespeare 400+ Festival (foto nullahategy.hu)

Štátna opera v Budapešti je jedným z mála operných domov sveta, ktoré každé veľké jubileum dokážu reflektovať v dramaturgickej ponuke. Jednoducho, zabudnúť nemožno na dvestoročnicu Giuseppe Verdiho, keď doslova šokovali (a zrejme si tým vyslúžili svetové prvenstvo) šestnástimi uvedenými operami skladateľa počas jednej sezóny. Keď si svet pripomínal 150. výročie narodenia Richarda Straussa, Budapešť tiež patrila k najaktívnejším divadlám. Témou lanskej sezóny boli rôzne podoby Fausta a v týchto dňoch si maďarská metropola uctieva štvorsté narodeniny Williama Shakespeara. Od 18. mája do 2. júna sa na pódiu historickej budovy (Yblov palác na Andrássyho ulici), v Erkelovom divadle a v Hudobnej akadémii strieda sedemnásť rôznych inscenácií či koncertných uvedení diel podnietených Shakespearom. Nechýba pochopiteľne Verdiho Macbeth, OtelloFalstaff, zväčša so svetoznámymi hosťujúcimi sólistami, veľký predpremiérový prierez Purcellovou The Fairy Queen podľa Sna noci svätojánskej, ale aj kompletná verzia tejto komédie z pera Benjamina Brittena. Či študentské Nicolaiove Veselé paničky windsorské. Veronskí milenci ožívajú v koncertnej verzii Gounodovej opery (Roméo et Juliette) i v belcantovom spracovaní Vincenza Belliniho (I Capuleti e i Montecchi), ba aj v Bernsteinovej inšpirácii témou v kultovom muzikáli West Side Story. Z rarít treba spomenúť operu Sly od Ermanna Wolfa-Ferrariho (reflektuje dej Skrotenia zlej ženy), z domácej maďarskej tvorby Hamleta od nedávno zosnulého Sándora Szokolayiho. A napokon dve diela súčasných svetových skladateľov: Leara od Ariberta Reimanna a The Tempest (Búrka) z pera Thomasa Adèsa. Obe sú súčasťou repertoáru budapeštianskej opery. Posledné z menovaných diel (a to som nespomenul baletné predstavenia či recitál Bryna Terfela) malo maďarskú premiéru 20. mája na historickej scéne Operaházu.

Magyar Állami Operaház Budapešť (foto wikipedia.org)
Magyar Állami Operaház Budapešť (foto wikipedia.org)

Meno štyridsaťpäťročného britského skladateľa, dirigenta a klaviristu Thomasa Adèsa je v hudobnom svete známe už od jeho prvých úspechov, pochádzajúcich zo študentských čias. Získal rozmanité ceny, originálnym rukopisom vytvoril symfonické diela (Asyla, Prophecy), ktoré interpretovali orchestre nemenšieho kalibru ako Birminghamský symfonický orchester so Simonom Rattleom či Newyorská filharmónia. Na hudobno-divadelnú parketu vkročil Thomas Adès ako dvadsaťštyriročný komornou operou Powder Her Face, nedávno v českej premiére uvedenej v Národnom divadle Brno. Druhou skladateľovou operou je The Tempest (Búrka), po prvý raz uvedená v londýnskej Covent Garden Opere roku 2004. Na námet rovnomennej hry Williama Shakespeara napísala libreto Austrálčanka Meredith Oakesová. Vzhľadom na špecifickosť pôvodného jazyka musel byť text upravený pre potreby operného druhu, pričom libretistka sa nedržala striktne predlohy poslednej Shakespearovej hry. Tá ju síce vedie, drží dejovú líniu i hlavné charaktery postáv, predsa však nejde o kópiu. Adèsov druhý operný opus dosiaľ žal veľké úspechy nielen na londýnskej premiére pred dvanástimi rokmi, ale postupne aj vo Francúzsku, Dánsku, Nemecku, Amerike (vrátane Metropolitan Opery) a nedávno vo Viedenskej štátnej opere. Prvé maďarské naštudovanie Búrky svedčí nielen o rozhľadenosti a odvahe dramaturgie budapeštianskej Štátnej opery, ale najmä o ambíciách zaradiť reprezentatívnu scénu krajiny medzi svetové operné metropoly. A treba otvorene priznať, aj vďaka enormnej politickej podpore národnej kultúry, sa to našim južným susedom darí.

Thomas Adès tvorí hudbu, ktorá priam ideálnym spôsobom dokáže skĺbiť modernosť v zmysle narábania prostriedkami súčasnej hudby s veľkou dávkou empatie voči konzumentovi a istej „praktickej“ prístupnosti ľudskému sluchu. Ušiam, ktoré nie sú nastavené disonanciám tvorby dvadsiateho prvého storočia, a priori bezbrehým a občas nezdôvodneným. Adèsov hudobný jazyk je podriadený istému racionálno-emocionálnemu plánu, no nepôsobí vtieravo ani tam, kde využíva ariózne plochy či lyrické ľúbostné dvojspevy. Fakt, že mu bola blízka poetika Benjamina Brittena, ani nemusí maskovať. Rovnako ako nemá dôvod obávať sa, žeby hrozila pripomienka kopírovania jeho kompozičných princípov. Dovolím si tvrdiť, že ak v dejinách anglickej hudby nachádzame dva piliere, Henryho Purcella a Benjamina Brittena, tak Adèsovo operné dielo, zatiaľ kvantitou síce skromné (čoskoro na Salzburskom festivale pribudne novinka The exterminating angel), ašpiruje na doplnenie vyššie spomenutých mien do trojuholníka. Búrka v pravom slova zmysle je otváracím číslom rovnomennej opery. Je to dramaticky a zvukomaľbou príznačná – a s Prosperovým prvým výstupom – symbolická pasáž pre celé dielo. Dejiskom je neznámy ostrov, ovládaný čarovnou mocou vládcu Prospera, bývalého milánskeho vojvodu, ktorý tam kedysi stroskotal.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Adès: The Tempest (Magyar Állami Operaház Budapešť)

[Celkem: 3    Průměr: 4.7/5]

Vaše hodnocení - Verdi: Falstaff (Magyar Állami Operaház Budapešť)

[Celkem: 4    Průměr: 3.8/5]

Související články


Napsat komentář

Reklama