Jiří Menzel vzdal hold Verdimu. Falstaff poprvé v Košicích

  1. 1
  2. 2

Ďalšou výhrou naštudovania je sólistické obsadenie. To piatkové nemalo slabý článok, čo je v ansámblovom type diela mimoriadne dôležité. Peter Mikuláš dostal od Košičanov dar, aký mu jeho materská scéna nevenovala ani k jubileu. Jeho Falstaff je nielenže neodolateľný ako výrazovo vybrúsená figúra, v intenciách réžie s miernou prevahou humorných čŕt, ale preukazuje tiež intaktnosť materiálu, jeho skvelú dispozíciu aj v barytónovej polohe (tá mu je vlastnejšia než hlbšia basová) a úprimnú radosť z muzicírovania. Falstaff Petera Mikuláša je prosto postava, s ktorou by ani dnes nemal problém preraziť na akúkoľvek európsku scénu.

Výborne mu sekundoval Marián Lukáč ako Ford. Ten takisto ponúkol širokú paletu výrazových prostriedkov, vokálnych i hereckých, jeho barytón znel plasticky, tvárne v dynamike, a aj vysokej polohy najmä v monológu z druhého dejstva sa zhostil štíhlo vedeným, kovovým tónom.

Dámskemu kvartetu sa obdivuhodne darilo v presnosti rytmu, intonačnom a technickom zdolaní partov. Azda jediné, čo mu trocha chýbalo, bolo farebné odlíšenie materiálov. Lucie Kašpárková (Alice Ford) potešiteľne zaokrúhľuje svoj tón vo vysokej polohe, hlas bol pružný v staccatovom smiechu a behoch, znel rezonančne v hĺbkach. Gabriela Hübnerová (Mrs. Quickly) vlastní kultivovaný, mäkký, čisto intonujúci mezzosoprán. Pre danú postavu jej chýbajú len trocha „démonickejšie“ hĺbky. Adriana Banásová má oproti tomu pre Nanettu troška príliš tmavý soprán. V prvom dejstve chýbali étericky priezračné držané výšky (zaspievala ich technicky bezpečne, len zneli prihusto), no áriu Sul fin d’un soffio etesio z tretieho dejstva predniesla vo veľmi pôsobivom legate. Menšia zo štvorice windsorských paničiek v podaní Myroslavy Havryliuk (Meg Page) rovnocenne dopĺňala vzácne zladené kvarteto.

Maksym Kutsenko (Fenton) tiež technicky napreduje, no na zušľachtení a zoštíhlení výšok ho ešte čaká kus práce. V neposlednom rade treba spomenúť skvelú dvojicu sluhov, zloženú zo skúseného a potrebný rozsah partu ovládajúceho Václava Morysa (Bardolfo) a noblesnou basovou farbou vládnuceho Michala Onufera (Pistola).

Inscenácií Verdiho Falstaffa v slovenskej opernej histórii máme minimum. Dvakrát Bratislava, raz Banská Bystrica a teraz po prvýkrát Košice. Bol to veľmi úspešný vstup na háklivú falstaffovskú pôdu.

Hodnotenie autora recenzie: 85 %

 

Giuseppe Verdi:
Falstaff
Hudobné naštudovanie: Martin Leginus
Dirigent: Martin Leginus (alt. Maroš Potokár)
Réžia: Jiří Menzel
Scéna: Tomáš Moravec
Kostýmy: Petra Goldflamová Štětinová
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Dramaturgická spolupráca: Peter Hochel
Orchester a zbor ŠD Košice
Premiéra 27. októbra 2017 Historická budova Štátne divadlo Košice

Sir John Falstaff – Peter Mikuláš (alt. Jiří Přibyl)
Ford – Marián Lukáč (alt. Pavol Kubáň)
Fenton – Maksym Kutsenko (alt. Martin Gyimesi)
Dott. Cajus – Pablo Cameselle (alt. Jaroslav Dvorský)
Bardolfo – Václav Morys (alt. Anton Baculík)
Pistola – Michal Onufer (alt. Marek Gurbaľ)
Mrs. Alice Ford – Lucie Kašpárková (alt. Tatiana Paľovčíková)
Nannetta – Adriana Banásová (alt. Lenka Pavlovič)
Mrs. Quickly – Gabriela Hübnerová (alt. Lenka Čermáková)
Mrs. Meg Page – Myroslava Havryliuk (alt. Janette Zsigová)
L’oste (krčmár) – Jozef Úradník

www.sdke.sk

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Verdi: Falstaff (ŠD Košice 2017)

[Celkem: 32    Průměr: 4.1/5]

Související články


Napsat komentář