Královský orchestr Concertgebouw s Byčkovem a Axem v Bratislavě

Keď roku 2008 medzinárodne rešpektovaný hudobný časopis Gramophone usporiadal anketu s cieľom nájsť najlepší symfonický orchester sveta, na najvyššej priečke sa umiestnil amsterdamský Royal Concertgebouw Orchestra. Pred rokom iný subjekt položil kritikom podobnú otázku. Tam si Amsterdamčania vymenili víťaznú pozíciu s Berlínskymi filharmonikmi. Prieskumom môžeme i nemusíme veriť, nič to však nemení na fakte, že jeden zo svetových top orchestrov v druhý deň Bratislavských hudobných slávností presvedčil o svojich mimoriadnych kvalitách festivalové publikum slovenskej metropoly naživo.

S Kráľovským Concertgebouw Orchestra „bok po boku“ hrali slovenskí študenti

Teleso, založené roku 1888, malo na svojom čele len sedem šéfdirigentov. Súčasným je Daniele Gatti, ktorý vlani vystriedal Marissa Jansonsa (šéfoval jedenásť rokov), ten zasa nastúpil po šestnásťročnej ére Riccarda Chaillyho a pred ním takmer tridsať rokov formoval orchester Bernard Haitink. Kráľovský orchester z Amsterdamu sa v Bratislave predstavil pod taktovkou svetoznámeho Semyona Bychkova. Hosťovanie je súčasťou turné po všetkých 28 členských štátoch Európskej únie, rozloženého do obdobia rokov 2016 až 2018. Zároveň v každom z miest, v rámci projektu Side by Side, sa uvádza jedna skladba so spoluúčasťou mladých inštrumentalistov z danej krajiny. Tento raz sa bok po boku ostrieľaných špičkových hráčov z celého sveta (v Concertgebouw Orchestre pôsobia hudobníci dvadsiatich piatich národností) v predohre k Weberovmu Oberonovi ocitol výber poslucháčov Konzervatória a Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Pre mladých slovenských študentov to musel byť úžasný a nesmierne obohacujúci zážitok.

Posledná z opier Carla Mariu von Webera Oberon sa na divadelných doskách objavuje zriedka, no predohra k nej žije na koncertných pódiách predovšetkým ako vďačné otváracie číslo. Jej päť spojených častí s romantickou kresbou atmosféry, nadýchnutej Shakespearovými rozprávkovými postavami (aspoň vzdialená pripomienka jubilejného roka veľkého alžbetínskeho umelca), je zároveň previerkou technickej spôsobilosti interpretov. Nespomínam ju preto, že by niekto zapochyboval o úrovni Kráľovského Concertgebouw Orchestra, ale zaujímavé bolo sledovať integráciu našich mladých hudobníkov s kompaktným a brilantne zohratým telesom. Bola natoľko úspešná, že nebol dôvod zapochybovať, že pred dirigentom Semyonom Bychkovom sedí orchester v „príležitostnom“ zložení. A čo spôsobilo „lásku na prvý pohľad“, keďže išlo o prvé hosťovanie telesa v Bratislave? Obrovská plastickosť zvuku, mäkkosť a jednoliatosť sláčikov, neomylnosť dychovej sekcie a tvorivá energia sálajúca z celého aparátu. Počuť štyri lesné rohy v úvode predohry k Oberonovi hrať bez akéhokoľvek zakolísania, to je už samo o sebe sviatkom.

Interpretácia diel Wolfganga Amadea Mozarta, čo ako vo svojej druhovej rozmanitosti v programových zostavách frekventovaná, je v mojich očiach (ušiach) kritériom. Jej priehľadnosť a tým aj zraniteľnosť pri štýlovej či technickej odchýlke vyjde ľahko na povrch. S týmto rizikom musí rátať každý interpret. Skôr akademickú poznámku vkladám aj napriek tomu (alebo práve preto?), že na sobotnom koncerte Amsterdamčanov bola výnimočne bezpredmetná. Koncert pre klavír a orchester č. 22 Es dur KV 482 v podaní ľvovského rodáka a naturalizovaného Američana (útek rodiny pred holokaustom), 67-ročného Emanuela Axa zaznel v príkladnom tvare.

Pri tejto kategórii umelcov je o technike zbytočné hovoriť, na jej samozrejmosti je stavaná výrazová podoba interpretovaného diela, nuansy v dynamike, agogike, farbenie tónu. Axov Mozart bol koncepčne založený na tradícii, prednesený s nadhľadom, brilantný v ornamentoch, disciplinovaný v „dialógu“ s Bychkovovým orchestrom. Ten vládne schopnosťou vyčariť veľkú paletu dynamiky a rovnako transparentnosť zvukovo-farebných nuáns (hravo vtipné rondo) v striktne štýlových mozartovských mantineloch.

Emanuel Ax nie je typom extrovertného klaviristu, no jeho prejav je prirodzene komunikatívny a aj na bratislavskom koncerte si razom získal publikum.

Ak v dramaturgii večera je do druhej časti zaradená ktorákoľvek zo symfónií Gustava Mahlera, možno očakávať strhujúce vyvrcholenie. Royal Concertgebouw Orchestra si na svoje turné (dnes doobeda vystúpil vo Viedni s rovnakým programom, no bez predohry k Oberonovi) vybral Symfóniu č. 5 cis moll. Po troch symfóniách so začlenením vokálnej zložky je piata čisto inštrumentálna, časovo rozľahlá, vystavaná na päťčasťovej konštrukcii. Napriek tomu, že skladateľ opäť hýri nápadmi, myšlienkami, šokujúcimi farebnými a rytmickými figuráciami, ich „usporiadanie“ či vytváranie kontrastov medzi drásavými pasážami, ktoré pri približne stočlennom ansámbli priam otriasajú základmi koncertného domu, a mäkko vláčnym legatom v „umiernených častiach“ (predovšetkým lyricko-emotívne Adagietto, ale aj úseky v úvodnom Trauermarch), si vyžadujú nanajvýš kompetentného dirigenta.

Petrohradský rodák a dnes jeden z prominentných zjavov – či už v sfére symfonickej, alebo opernej – 63-ročný Semyon Bychkov mahlerovskou aprobáciou vládne, nehovoriac o Concertgebouw Orchestra, ktorý pod Haitinkovou taktovkou nahral kompletný cyklus Mahlerových symfónií.

V rámci Bratislavských hudobných slávností 2016 sme obdivovali Mahlerovu šiestu hneď od prvých, kovovo jasných, perfektne zladených trubkových fanfár, na ktoré nadväzovala smútočná atmosféra s nevtieravou, ale zreteľnou citáciou témy z Piesní o mŕtvych deťoch. Vo vete Stürmisch bewegt umelci naplnili aj druhú časť názvu časti mit grösster Vehemenz a mohutný aparát sa rozozvučal v plnej ráznosti a lesku všetkých sekcií. Rozsiahle Scherzo vystaval Semyon Bychkov v kontrastných témach, evokujúcich raz poetiku rytmizovaného Ländlera, inokedy romantickú náladu, a veta sa odvíjala v predpísanom „nie príliš rýchlom“ tempe. Adagietto bolo dojímavou výpoveďou neopísateľného zvuku sláčikov a harfy, sformovaného dirigentom do hlboko emotívneho celku. Finálové Rondo v allegre strhujúco vygradovalo veľkolepú skladbu do (pre Mahlera nie až natoľko typického) optimistického záveru. Bratislava počula orchester s najvyšším svetovým ratingom a prekonať zážitok z tohto unikátneho večera bude veľmi ťažké. Ale vlastne o to na festivale ani nejde.

Hodnotenie autora recenzie: 100 %

Bratislavské hudobné slávnosti 2016
Royal Concertgebouw Orchestra Amsterdam
Dirigent: Semyon Bychkov
Emanuel Ax (klavír)
19. novembra 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Carl Maria von Weber: Oberon, predohra k opere, J. 306 v rámci projektu Side by Side
Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pre klavír a orchester č. 22 Es dur, KV 482
Gustav Mahler: Symfónia č. 5 cis moll

www.bhsfestival.sk