Orchestr Mariinského divadla hrál pod taktovkou Gergijeva výlučně na ruskou notu

Ďalším zo svetoznámych zahraničných orchestrov, ktoré zdobia programovú ponuku tohtoročných Bratislavských hudobných slávností, bol Orchester Mariinského divadla z Petrohradu. Kto iný by ho mal dirigovať, ak nie neobmedzený „pán domu“ Valery Gergiev. V tomto zložení sa na bratislavský festival Petrohradčania vrátili po deviatich rokoch, pričom Gergieva sme privítali aj na koncertoch s inými symfonickými telesami.
V. Gergiev, Orchestr Mariinského divadla – BHS 2019 (foto Ján F. Lukáš)

Mariinské divadlo v St.Peterburgu patrí k najstarším a najslávnejším ruským operným domom, ktorý práve medzinárodne rešpektovaným postavením Valeryho Gergieva rozvíja čulé aktivity po celom svete. Jednak kompletnými divadelnými produkciami, jednak vystúpeniami svojho orchestra, ktorý v jednotlivých nástrojových sekciách má mnohonásobné obsadenie. Ako príklad uvádzam dvadsaťtri lesných rokov či dvadsiatku hráčov na bicie. Čiže paralelne so zájazdmi môže plnohodnotne pôsobiť aj na materskej pôde.

Program pre Bratislavské hudobné slávnosti bol naladený na čisto ruskú strunu. Otváracím číslom bol kratučký, sotva desaťminútový Koncert pre orchester č.1 „Nezbedné častušky“ od súčasného skladateľa Rodiona Ščedrina. Dielo vzniklo roku 1963 (autor mal tridsaťjeden rokov)a premiéroval ho vo Varšave Gennadij Roždestvenskij. Samotný podtitul predurčuje náladu skladby. Je hravá, svieža, melodická, chytľavo rytmická a zapamätateľná. Tečie v priam galopovom tempe. Pokiaľ by sme nepoznali dátum jej vzniku, ťažko niečo namietať. Valery Gergiev so svojou mikrotaktovkou v pravej ruke a aktivitami prstov ľavej ruky, vniesol do Ščedrinovej partitúry nielen švih v tempe, ale dal vyniknúť kvalitám orchestra, predovšetkým v rytmus „vytvrdzujúcich“ dychoch a perkusiách. Od tejto skladbičky nemožno očakávať viac, než umne zinštrumentovanú a melodicky účinnú „prskavku“ – a to jej Gergiev vtisol.

V. Gergiev, Orchestr Mariinského divadla – BHS 2019 (foto Ján F. Lukáš)

Ďalšie dve rozsiahlejšie čísla, v prvej časti večera výber zo suít z Popolušky a po pauze Symfónia č.6 es mol pochádzali z pera Sergeja Prokofieva. Po návrate do Sovietskeho zväzu zo západného azylu si skladateľ vykalkuloval, že režim v jeho rodnej vlasti mu umožní širšie možnosti uplatnenia. Dokázal, vďaka nevšednému talentu a kompozičnému majstrovstvu, uplatniť akýsi kompromis. Tvoril tak, aby jeho hudbu strávila „verchuška“, ale zároveň sa celkom nevzdal zmyslu pre sarkazmus a metafory. Balet Popoluška pochádza z roku 1944 a pre použitie časti jeho hudby na koncertnom pódiu vznikol jeho suitový výber. Nie je písaný v štýle výdobytkov dobovej moderny, ale na druhej strane obsahuje množstvo kontrastných nápadov. Valery Gergiev na ne stavil a preukázal, že jeho orchester je telesom schopným nielen dosahovať impozantné zvukové vrcholy, ale s nesmiernou kultúrou modelovať, ba až sa pohrávať s jemnou dynamikou a delikátnym frázovaním. Predohra a dvanásť častí reflektovali dejové udalosti, priniesli ich atmosféru a potešili optimistickou náladou.

Do diametrálnej odlišnej polohy je orientovaná Symfónia č.6 es mol, op.111 od Sergeja Prokofieva. V nezvyklo troch častiach tvorený opus tiež patrí do neskoršej skladateľovej periódy. Vznikol po 2.svetovej vojne a jej hrôzy skutočne reflektuje. Je písaný v badateľne modernejšom štýle, vo farebnom spektre narába s potemnenými odtieňmi, je pochmúrnejší, elegickejší. Možno aj preto prvé uvedenia Prokofievovej predposlednej symfónie koncom roku 1947 v Leningrade a Moskve boli prijímané chladno. Gergievovo poňatie formovalo veľmi zreteľne náladové vyžarovanie diela.

Úvodné Allegro moderato v tematických zložkách kreslilo čerstvé spomienky na vojnové udalosti a jej obete. Husle, violy, v ďalších témach sóla hoboja a anglického rohu spoluvytvárali pocit pochmúrnosti, ktorý zrejme skladateľ prežíval. Sekvencie lyricko-melancholické, s jasným emotívnym nábojom, sa však stretávajú s tvrdšími odtieňmi, čo sa premieta aj čiastočne do druhej vety (Largo) s dominanciou driev, huslí, violončiel a štyroch lesných rokov. Tretiu vetu Vivace Valery Gergiev napojil takmer plynule, aby priniesla šťastnejší zvrat v náladovom prúde. Nedal jej však jednoznačný charakter bezstarostnej ponášky na rondo, ale do hudobného toku zasadil aj ostré kontrasty a vygradoval 6.symfóniu do výsostne dramatického zakončenia. Orchester Mariinského divadla z Petrohradu, vybavený skvelými hráčmi vo všetkých skupinách (nielen povestne kvalitné dychy, ale aj prekvapujúco zamatové a do najúchvatnejších pián formovateľné sláčiky), zanechal jeden z najlepších dojmov tohtoročného festivalu.

 

Hodnotenie recenzenta:  95%

 

Bratislavské hudobné slávnosti 2019
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 9.10.2019 

Orchester Mariinského divadla Petrohrad
Valery Gergiev, dirigent

Rodion Ščedrin: Koncert pre orchester č.1 Nezbedné častušky
Sergej Prokofiev: Popoluška
Sergej Prokofiev: Symfónia č.6 es mol, op.111

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na