(The) Ballett – Hommage

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Medzi šestnástimi účinkujúcimi jednoznačne vyniká Andrey Kaydanovskiy ako duša muža, ktorý chce umrieť. Kaydanovskiyho naturalizované tancovanie, keď medzi fyzickou sýtosťou bolesti tela a konfliktu s lyrickou poéziou duše vystaval obdivuhodné nuansy je strhujúce. Nina Poláková v svojej spirituálnej role je vyzretou interpretkou, ktorá si získa pozornosť medzi inými anjelmi v bielom spojením svojej technickej istoty a krehkého výrazu, ktorým onú spirituálnu hĺbku vytvára. Protipólom všetkých tých nebešťanov je Mihail Sosnovschi v dvojrole muža, ktorý sa zjavuje, aby pripomenul niektoré pozemské slabosti. A tak jeho i keď krátky tanec s pálenkou a jeho následná smrť najskôr na otravu alkoholom, je nezabudnuteľnou vsuvkou. Po tom, čo Horečnej balet vzbudil veselé reakcie divákov navzdory tomu, že sekundárne pojednáva o smrti a posmrtnom živote, ukázala tvorkyňa, že primárne pojednáva o živote a jeho kráse. Ani jej hrdina už nechce umrieť, volí život. Takže celé to dusivé príznačné mrazenie, oblaky, anjeli smrti, hroby, boli len cestou k túžbe po živote.

Skutočným vrcholom večera sa stali pre niektorých oslavované, pre iných nenávidené Etudy Haralda Landera. Tam súbor dokázal, že je doma, že má právo podobný kus tancovať a že je pod šéfovaním Manuela Legrisa naň pripravený. Učebnicový, či skôr snový tréning, ktorý Lander postavil v roku 1948 nestratil za viac než polstoročie nič zo svojej pôvabnosti. Dedičstvo veľkých baletných tvorcov a generácií: Pierra Beauchampa, Filippa Taglioniho a najmä Augusta Bournonvilla, vedľa okázalej talianskej a ruskej školy vo finále baletu zoradil, zosynchronizoval a „podivadelníčil“ Lander viac než dokonale. K zdanlivo nudným úkonom tanečníkov pri tréningu doplnil väčšie adagiové plochy a charakterné tance. Zoradil dvanásť čiernych balerín, dvanásť bielych, dvanásť pánov a štyroch sólistov. Diváka, ktorý balet nepozná, prekvapí na úvod, že na javisku je ako inak prítomná aj baletná tyč. Ako v krasohľade sa odvíjajú jednotlivé exercices à la barre. Delené skupiny po troch, v rôznych radách, na preskáčku, vykonávajú tendus, grand battements, fondus et frappés a v tajomnom nasvietení vyzerajú ako dokonalé súčiastky nejakého podivného stroja. Ako sa tréning vzďaľuje od la barre, dostáva väčšiu a väčšiu gradáciou a švih. Adagio au milieau znamená začiatok prostrednej časti, ktorá vrcholí Pas de deux romantique, ktoré nadväzuje na výstup Sylfíd. Lander veľmi dynamicky strieda pomalé pasáže s rýchlymi, komorné výstupy s masou corps de ballet, ktorá je geniálne rozostavená. A tak je trebárs mimoriadnym zážitkom grande diagonale, ktorú vytvárajú tanečníci svojou formáciou. Extravagantnému zážitku dopomáhajú aj rafinovane inštrumentované etudy Carla Czernyho od Knudåge Riisagera. Bohatosť zvukov, zámerné vytváranie napätia rafinovanou inštrumentáciou, napätie vytvárané tým, že melódie hrajú nástroje, pre ktoré je vysoká či nízka poloha partu neprirodzená, sýtosť sláčikov, koncertantný klavír. Dielo vrcholí od chvíle, čo sa tanečníci dostali k pirouettés. Potom čo Denys Cherevychko zatočí čisto všetky, pridá k nim secondy a tie otočí doľava a potom aj naopak je jasné, že večer smeruje k triumfálnemu finále. Cherevychkovu technickú brilantnosť doplňuje Davide Dato, ktorý mu konkuruje a obidvaja spolu sa provokujú a súperia, kto bude lepší. O niečo efektnejší part má Cherevychko, pretože potom čo v pozadí s balerínami, on muž, zatočí fouettés, ktoré ukončí v čistej póze, je víťaz. Maria Yakovleva len potvrdzuje, že okolo primabaleríny sa točia všetci. Potom, ako v obťažnej variácii u chainés pribúdajú a odbúdajú baletky nezakolíše a pomsta choreografa je premenená v triumf interpretky. Záver v podobe skokov od tých menších cez veľké si po náročnej pasáži pirouettés užívajú už všetci. Vedľa spomenutých tanečníkov sa ako danseur noble predstavil Roman Lazík v romantickom pas de deux so sylfidou. Popri technicky aj fyzicky dobre vybraných Cherevychka a Data, ukázal práve Lazík iný charakter tanca. Tanec noblesný, snový, éterický, kde gentleman je partnerom baleríny v inom duchu a nepredvádza svoje „chlapské“ tour de force.

Vynikajúci dojem z ohromného nasadenia a energie, s ktorou súbor Etudy predviedol, podtrhuje orchester pod dirigentom Petrom Ernstom Lassenom. Orchester Wiener Staatsoper potvrdil, že v ňom usadajú skutoční majstri svojich nástrojov, ktorým nerobí problém na akomkoľvek nástroji zahrať part na hranici nehrateľnosti. A okrem toho dokonca spolu vedia muzicírovať a pod dirigentom pozorne sledovať potreby tanečníkov v tempe, nástupoch, či pauzách. Na mnohých miestach čo do zvuku dominantný klavírny part zahral Jiří Novák, ktorý v súbore pôsobí.

Legris priznal, že súčasný riaditeľ Dominique Meyer má balet rád a rozumie mu. Spomenul tajnú historku „THE“, pre neho úsmevnú, keď pripravovali svoju prvú sezónu, že riaditeľ chcel vidieť Etudy. On odmietol, pretože to nebolo reálne. Teraz potvrdil, že je rovnako dobrým riaditeľom, ako bol étoiles ako tanečník. Etudy prišli včas. A tak sa splnil sen nielen Meyerovi ale aj divákom.

Hodnocení autora recenze:
The Second Detail: 80%
Contra Clockwise Witness: 85%
Études: 100%

***

Ballett-Hommage
William Forsythe, Natália Horečná, Harald Lander
Wiener Staatsballett
Wiener Staatsopernorchester
Premiéra 15. decembra 2013 Wiener Staatsoper Viedeň

Thom Willems:
The Second Detail
Choreografie, scéna, světlo: William Forsythe
Kostýmy: Yumiko Takeshima, Issey Miyake
Nastudování: Noah Gelber

Reina Sawai, Olga Esina, Prisca Zeisel, Nina Poláková, Rui Tamai, Alice Firenze, Rafaella Sant`Anna, Greig Matthews, Eno Peci, Davide Dato, Mihail Sosnovschi, Richard Szabó, Vladimir Shishov, Alexis Forabosco
***

George Crumb, Max Richter u.a.:
Contra Clockwise Witness
Choreografie: Natália Horečná
Scéna a kostýmy: Christiane Devos
Světlo: Mario Ilsanker

Der Mann: András Lukács
Die Seele: Andrey Kaydanovskiy
Todesengels: Attila Bakó, Ryan Booth, Greig Matthews
Hertha Strugg: Emilia Baranowicz
Der spirituelle Beistand der Seele: Nina Poláková
Gin Man: Mihail Sosnovschi
Die Braut: Reina Sawai
Engels: Ioanna Avraam, Alice Firenze, Ketevan Papava, Rafaella Sant`Anna, Céline Janou Weder, Alexis Forabosco, Trevor Hayden, Roman Lazík, Eno Peci, Géraud Wielick
***

Knudåge Riisager:
Études
Choreografie: Harold Lander
Dirigent: Peter Ernst Lassen

Maria Yakovleva, Denys Cherevychko, Davide Dato, Roman Lazík

Foto Wiener Staatsballett / Michael Pöhn

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Forsythe: The Second Detail (Wiener Staatsballett)

[yasr_visitor_votes postid="87163" size="small"]

Vaše hodnocení - Horečná: Contra Clockwise Witness (Wiener Staatsballett)

[yasr_visitor_votes postid="87164" size="small"]

Vaše hodnocení - Lander: Études (Wiener Staatsballett)

[yasr_visitor_votes postid="87160" size="small"]

Mohlo by vás zajímat