Vídeňská státní opera zahájí sezonu s nejmodernějším titulkovacím zařízením na světě

Viedenská štátna opera pripravila pre svojich návštevníkov príjemný darček. Aktuálnu sezónu zahajuje po čiastočnej rekonštrukcii interiéru operného domu prebiehajúcej počas dvojmesačných letných prázdnin. Jej súčasťou bola nielen komplexná renovácia vestibulu, ktorá sa konala po prvý krát od znovuotvorenia vojnou zničenej budovy opery v roku 1955, ale aj montáž nového titulkovacieho zariadenia, ktoré má byť najmodernejším na svete.

Viedenská štátna opera zaháji sezónu spustením najmodernejšieho titulkovacieho zariadenia na svete

Kompletná výmena približne dvoch tisíc monitorov umiestnených na sedadlách auditória prebehla (aspoň zatiaľ) za takmer minimálnej publicity. Zámer bol síce prezentovaný na tlačovej konferencii už v apríli tohoto roku, ale to bolo všetko. Laická verejnosť tak možno ani nepostrehla plánovanú významnú zmenu. Odteraz budú môcť návštevníci opery všetky predstavenia sledovať v preklade až do šiestich jazykov. Okrem nemčiny a angličtiny si svoje titulkovacie zariadenie budú môcť prepnúť aj do francúzštiny, taliančiny, ruštiny či japončiny.

„Okrem angličtiny a nemčiny sú aj ďalšie tri zvolené jazyky v titulkovacom zariadení pomerne ťažko spochybniteľné. Taliančina a francúzština sú predsa jazyky, v ktorých je napísaná veľká časť operného repertoáru a je len dobré, že si konečne milovníci opery budú môcť čítať libreto aj v originálnej verzii. Mňa osobne to veľmi potešilo. Ruština je taktiež významný operný jazyk, a to aj ak by sme úplne odhliadli od faktu, že máme naozaj mnoho po rusky hovoriacich návštevníkov. A pokiaľ ide o japončinu, je síce pravda, že máme v publiku pomerne veľa hostí z krajiny vychádzajúceho slnka, ale popri tom samozrejme treba vziať do úvahy, že našim hlavným sponzorom je firma Lexus, divízia japonskej automobilky Toyota,“ uviedol pre server Opera Plus šéf tlačového odboru Viedenskej štátnej opery André Comploi.

Pri úctyhodnej šírke uvádzaného repertoáru (Viedenská štátna opera zvykne uvádzať počas jednej sezóny viac ako 50 rôznych titulov, čo je pravdepodobne najrozsiahlejší záber na svete) a aj s ohľadom na uvádzanie niektorých aj nie celkom bežne hraných diel je možné, že viaceré z opier si teraz bude musieť tento operný dom otitulkovať v japončine ako úplne prvý. Pochybujem totiž, že by sa niektoré z uvádzaných diel v Japonsku v minulosti vôbec niekedy premiérovali.

Ďalšou funkciou, ktorú zariadenie ponúka, je možnosť zvoliť si podrobnejšie informácie o uvádzanom diele ako takom, alebo napríklad zoznámiť sa s aktuálnym obsadením, prípadne jeho zmenami, či ohlásenými indispozíciami.

To však nie je všetko. Titulkovacie zariadenie má byť aj interaktívne. Diváci si budú môcť prostredníctvom neho napríklad zvoliť, aké občerstvenie by chceli konzumovať počas prestávky. Personál tak môže nachystať objednávku vopred a diváci si ušetria dlhé čakanie v rade, občerstvenie ich už bude očakávať na niektorom zo stolíkov špeciálne vyhradených na tento účel. Ako presne bude tento systém fungovať uvidíme až v praxi, ale nápad vyhnúť sa dlhým radom objednávaním občerstvenia vopred nie je nový, vo viedenskej opere táto možnosť existuje už dlhší čas. Týmto jednoduchým a efektívnym riešením by sme sa pokojne mohli inšpirovať aj u nás, kde je dodnes bežné, že divák strávi 18 minút z dvadsať minútovej prestávky čakaním v bufete v rade na občerstvenie. Viedenský nápad vyriešiť problém prostredníctvom objednávok uskutočnených v menu titulkovacieho zariadenia však určite bude, aspoň zatiaľ, svetovou novinkou.

Nové monitory majú priniesť aj zlepšenie čitateľnosti písma (doposiaľ išlo o biele písmená na modrom pozadí, odteraz budú na čiernom) a majú byť tzv. eye-friendly, čím sa myslí, že sú vytvorené za použitia technológií nevyvolávajúcich očnú únavu, ani bolesti hlavy. A to ani v prípadoch niekoľkohodinového sledovania monitoru.

Viedenská štátna opera bola priekopníkom používania mnohých najnovších technologických zariadení už aj v minulosti. Nakoniec aj samotný nápad umiestniť titulkovacie zariadenia na každom jednotlivom sedadle tak, aby každý divák mal „svoj“ monitor pred sebou, sa zrodil tiež práve v tomto opernom dome ešte v roku 2001 za pôsobenia bývalého riaditeľa Ioana Holendera. Viedenská štátna opera ho zrealizovala ako prvá na svete a vlastnými monitormi pre každého jedného diváka vybavila dokonca aj miesta na státie (aj keď pôvodne len tie na galérii). Divákom na parteri ušetrila nepríjemné pocity z neustále zaklonenej hlavy, keď predtým museli sledovať jedno centrálne umiestnené zariadenie umiestnené vysoko nad pódiom. Rovnako ako prví na svete zaviedli vo Viedni aj dvojjazyčné titulkovanie libreta v angličtine a nemčine a možnosť jeho voľby, čím vtedy predbehli aj Metropolitnú operu v New Yorku.

Idea zadať vývoj a pripraviť návrh najmodernejšieho titulkovacieho systému sa v súčasnosti zrodila v hlave riaditeľa opery Dominiqua Meyera, za ktorého éry je tento operný dom už dlhé roky jednoznačným priekopníkom na poli technológií bezprostredne spojených so streamovaním operných predstavení a možnosťou ich sledovania v pohodlí domova prostredníctvom internetu. Celý systém sa počas letných prázdnin nielen podarilo nainštalovať, ale už aj vyskúšať v simulovanej prevádzke. Teraz sa ďalšie tri mesiace bude testovať v praxi a po jeho úplnom zabehnutí plánuje Viedenská štátna opera celé know-how s ním spojené sprostredkovať aj ďalším operným domom.

Vývojom systému sa zaoberala spoločnosť Lemon 42. Jej majiteľka Waltraud Schill v minulosti ako študentka veľmi často navštevovala operné predstavenia, ktoré sledovala práve z miesta na státie na galérii. Že o mnoho rokov neskôr sa toto jej operné nadšenie prepojí aj s jej profesionálnou kariérou zaoberajúcou sa webovými a softvérovými riešeniami pre divadlo, ju vtedy ani vo sne nenapadlo.

Úplne posledným predstavením vo Viedenskej štátnej opere pred jej zbombardovaním počas druhej svetovej vojny bol Wagnerov Súmrak bohov, ktorého dej sa končí apokalypsou, kedy je všetko zničené v ohni. Viedenská opera po leteckom útoku skončila v plameňoch a auditórium a jej zázemie kompletne vyhoreli. Zhoreli dekorácie a kulisy k 120 operám a taktiež 150.000 kostýmov. Predná časť budovy vrátane jej vestibulu a schodiska však zostala relatívne zachovaná a hoci bola silne poškodená, nebola úplne zničená. Jej oprava trvala až do novembra 1955, kedy bola celá budova slávnostne otvorená.

Podľa Dominiqua Meyera sa vtedy operný dom narodil v podstate po druhý krát. Vo vestibule sa však odvtedy počas celých 62 rokov nevykonala žiadna zmena. Meyer, ktorý sa tiež narodil v roku 1955, súčasnú rekonštrukciu vestibulu preto komentoval s humorom jemu vlastným: „Sme v podstate v rovnakom veku, ale na rozdiel od vestibulu, mňa už zrejme nikto rekonštruovať nebude.“

Najzaujímavejšia na tom celom je skutočnosť, že sa projekt čiastočnej rekonštrukcie interiéru budovy podarilo zrealizovať počas dvoch mesiacov za takmer minimálnej publicity v tlači. V časoch, kedy býva zvykom sa bombasticky vychvaľovať v médiách každým jedným plánovaným rekonštrukčným zámerom, alebo modernizáciou, a to už mnoho mesiacov pred ich skutočným zahájením, málokedy vidíme, že v opernom dome prebehne čiastočná renovácia, vývoj nového titulkovacieho zariadenia a s tým spojená výmena 2000 monitorov v auditóriu v relatívnej tichosti, rýchlo a profesionálne a pre veľkú časť verejnosti dokonca takmer nepozorovane.

Viedenská opera zvolila sympatickú taktiku, keď okolo celého projektu spustí informačnú kampaň až teraz, keď už je vrabec v hrsti, rekonštrukcia dokončená a titulkovací systém aj úspešne odskúšaný, a nepotrebovala robiť veľký humbug v časoch, keď bol holub ešte stále len na streche.