Adriana Kučerová ozdobila cyklus Velké slovenské hlasy

V apríli tohto roku sa bratislavské súkromné agentúry Kapos a House of Music pustili do nového projektu. Popri predstavovaní svetových operných hviezd (Juan Diego Flórez, Cecilia Bartoli, Lawrence Brownlee) sa zamerali aj na tú časť slovenskej vokálnej špičky, ktorú z nepochopiteľných dôvodov naša vedúca operná scéna zanedbávala. Rozbehli sériu komorných koncertov Veľké slovenské hlasy. V nej sa po basistovi Štefanovi Kocánovi a tenoristovi Pavlovi Bršlíkovi 21. novembra v Malej sále Slovenskej filharmónie predstavila prvá reprezentantka nežného pohlavia. Adriana Kučerová, dnes popri Edite Gruberovej najžiadanejší slovenský soprán najpoprednejších európskych i zámorských divadiel, je doslova prvou dámou, no bez primadonských manier. Na svojom bratislavskom recitáli, v ktorom jej klavírnym partnerom bol Róbert Pechanec, sa rozhodla ponúknuť piesňové cykly i árie. Pre tento typ podujatí štandardná zostava bola naplnená sčasti populárnejším, sčasti raritnejším repertoárom. Hoci v opernej časti iba zopakovala úryvky z diel, ktoré už na zahraničných javiskách stvárnila, na Slovensku sme ju  v nich počuli po prvý raz. Počas ostatných piatich sezón sa totiž pre ňu v Opere SND našla len jediná rola, Adina v Nápoji lásky. Z tohto hľadiska sa teda navonok pomerne konvenčná dramaturgia javila ako zmysluplná.

Prvú polovicu večera venovala piesňovej tvorbe. V nej má podstatne menej skúseností než v opernej, čo však trocha poznačilo iba otvárací cyklus Cigánske melódie od Antonína Dvořáka. Skladateľ ich napísal na nemecké texty, ktoré z českého originálu preložil sám ich autor Adolf Heyduk. Dbajú na hudobné vystihnutie kontrastnej atmosféry, vyvierajúcej z typických emócií a temperamentu etnika zapísaného v názve skladby. Zároveň sa však opierajú o deklamačnú estetiku a vyžadujú si presnú artikuláciu spievaného slova. Adriana Kučerová ich poňala väčšmi v legátovej línii, do ktorej síce vsadila variabilitu nálad, rozmanitosť dynamiky i farebnosti tónu podľa meniaceho sa charakteru jednotlivých piesní, isté rezervy však ostali vo vypointovaní deklamácie. Mikuláš Schneider-Trnavský zanechal veľké množstvo piesní rozmanitej náročnosti, z ktorých si umelkyňa vybrala na slová Ľudmily Podjavorinskej skomponované Drobné kvety. Štyri piesne nie sú technicky zložité, no o čo prostejšia je ich štruktúra, o to ťažšie sa hľadá kľúč k prednesu. Kučerová stavila na pôvab miniatúry, vložila do nich úprimnosť výrazu a dodala im toľko farby a dynamiky, aby vytvorili predprípravu na vrcholné čísla piesňovej časti večera.

Tie sa dostavili v cykle Quatre chansons de jeunesse od Claudea Debussyho. V osemnástke skladateľ zahorel citom k staršej vydatej sopranistke Marie-Blanche Vasnierovej, a to ho v ďalších rokoch podnietilo k napísaniu viacerých skladieb. Štyri z nich (Pantomime, Clair de Lune, Pierrot a Apparition) tvoria tematický celok, inšpirovaný znakmi commedie dell´arte. Je to vokálne náročné dielo, vyžadujúce veľký tónový rozsah, schopnosť tvoriť poetické legátové oblúky, v prvej a tretej piesni virtuózne koloratúry, je citlivé na intonáciu a prienik  do obsahu. Adriana Kučerová s Róbertom Pechancom zvládla Debussyho piesne mladosti bravúrne, cituplne, raz s bezstarostnou veselosťou, inokedy tajomnou melanchóliou. Skrátka vystihla všetky tie nuansy, ktoré noty a slová skrývajú. Vskutku dôstojná pripomienka 150.výročia narodenia skladateľa.

Prvú polovicu večera uzavrela „kompozícia pre spev, šepot, potlesk, pohyb a klávesový nástroj na slová Nataše Hosťoveckej“ Menuet na ostrove, od rodeného Rusa a na Slovensku žijúceho a tvoriaceho Jevgenija Iršaia.  Originalita jeho kompozičného slovníka neprekvapila, Iršai je totiž povestný mimoriadnou nápaditosťou, schopnosťou prekračovať a zjednocovať formy a ponúkať výpovede, ktoré svojou komplexnosťou šokujú. Taký je aj Menuet na ostrove, kde si obaja rovnocenne zapojení účinkujúci vychutnávali vzruchy melodiky, rytmiky, dynamiky, paletu nálad, farieb, vtip i vážnosť. Malý „Gesamtkunstwerk“ s veľkým emočným nábojom.Adriana Kučerová patrí k málu slovenských operných sólistov, stotožnených s mozartovským slohom. Prešla krstom Salzburského festivalu a ako Zuzanka z Figarovej svadby sa predstavila v americkom Houstone, talianskej Ancone a v Mníchovskej štátnej opere. Recitatív a áriu zo 4.dejstva predniesla mäkkým tónom, vrúcnym timbrom, ktorý pri zachovaní lyrickej podstaty postupne nadobúda tmavší odtieň a s pre ňu neodmysliteľným šarmom. Po Zuzanke nasledovali dve talianske čísla, recitatív a ária Gildy z Verdiho Rigoletta a Noriny z Donizettiho Dona Pasquala, ktoré dokumentovali, že jej hlasu nechýba potrebná „italianità“.  Gildou debutovala nedávna v izraelskom Tel Avive a v „Caro nome“ dokázala, že do partu vnáša náležitý dramatický podtón, skrytý za vonkajškovou naivnosťou hrdinky. Podobné nuansy, upozorňujúce na prirodzený hlasový vývoj umelkyne, sa dali pozorovať aj v prvej časti Norininej scény, zatiaľ čo v samotnej árii sa mohla vyšantiť temperamentom, ozdobami i suverénnymi výškami. Ak dáku pripomienku toto číslo znesie, tak by smerovala k ostražitosti v behoch, aby v nich bol „čitateľný“ každý tón.

Veľkolepým záverom oficiálnej časti programu sa stal recitatív, ária a cabaletta Anne Truloveovej z 1.dejstva Stravinského Života zhýralca. Adriana Kučerová v nej vyspievala všetky odtiene duševného rozpoloženia dievčiny, ktorá tušiac, že jej milenec je v nebezpečenstve, je odhodlaná cestovať za ním do Londýna. Zazneli v nej tóny lyrické i dramatické, výraz bol pointovaný v jemných záchvevoch hudby a slova, bolo to koncertné číslo, vyvolávajúce priam javiskovú ilúziu. Za neutíchajúci potlesk publika sa Kučerová s Pechancom odmenili dvoma prídavkami – obligátnou áriou Lauretty z Pucciniho jednoaktovky Gianni Schicchi a valčíkom Julietty z 1.dejstva Gounodovho Romea a Júlie.

Klavirista Róbert Pechanec opäť potvrdil, že je výnimočne vnímavým partnerom vokálnych sólistov. Na jednej strane sa im dokáže podriadiť v zmysle dotvárania fráz, modelovania dynamiky a agogiky podľa dispozícií a naturelu speváka, na druhej presne cíti, kedy má nástroj tvoriť rovnocenný dialóg, kedy preberá vedúcu úlohu. Ja majstrom farebnej palety, má mäkko poddajný tón, ale vie aj zaburácať dramatickou silou. To, že po technickej stránke je vždy nad vecou, je vari zbytočné zdôrazňovať.

Mimo rámca samotného koncertu sa žiada vysloviť dve poznámky. V programovom bulletine mi chýbala zmienka o interpretovaných skladbách (bonusom by boli texty piesní), ktorá zvlášť v tak honosne vytlačenom materiáli by v budúcnosti mala byť.  A posledné slovo patrí publiku. Síce nielen vlastnou vinou, ale dlhodobým ignorovaním piesňovej literatúry v koncertnej ponuke slovenskej metropoly, nemalej časti divákov chýba elementárna znalosť pravidla, že pri cykloch piesní sa netlieska po každej, ale až na záver. Trápne konštatovanie, no zaznieť raz musí. Hoci aj po recitáli, ktorý svojou kvalitou bude dlho rezonovať.
Hodnotenie autora: 90 %

Veľké slovenské hlasy
Adriana Kučerová (soprán)
Róbert Pechanec (klavír)
21.novembra 2012 Malá sála Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Antonín Dvořák:  Cigánske melódie, op.55
Mikuláš Schneider-Trnavský: Drobné kvety, cyklus piesní ma slová Ľudmily Podjavorinskej
Claude Debussy: Quatre chansons de jeunesse, cyklus piesní
Jevgenij Iršai: Menuet na ostrove
Wolfgang Amadeus Mozart: recitatív a ária Zuzanky z opery Figarova svadba
Giuseppe Verdi: recitatív a ária Gildy z opery Rigoletto
Gaetano Donizetti: recitatív a ária Noriny z opery Don Pasquale
Igor Stravinskij: recitatív, ária a cabaletta Anne Trulove z opery Život zhýralca

Foto archív Adriany Kučerovej