180 let ztracená opera. Donizettiho Anděl z Nisidy se konečně dočká premiéry

  1. 1
  2. 2
  3. 3

To bol spočiatku dosť veľký problém. Nakoniec sa ho podarilo rozlúsknuť vďaka náčrtu libreta, ktorý bol ručne napísaný jedným z dvoch libretistov – Gustave Vaëzom. Pracovala som s týmto prvotným náčrtom logického sledu deja a to mi vždy pomohlo zorientovať sa, kde v partitúre sa práve nachádzam. Podľa libreta som potom usporiadavala jednotlivé strany za sebou. Samozrejme k úplnému skompletizovaniu sme potrebovali získať aj tie strany, ktoré tvoria La favorite, a dosadiť ich na chýbajúce miesta. A keďže, ako som už povedala, tie boli prepracované, soprán prepísaný na mezzosoprán, melodické linky pomenené, tak ich bolo potrebné „prepracovať“ naspäť do pôvodnej verzie.

A tu sa vyskytol veľký problém. Asi pred tridsiatimi rokmi sa originálny zápis partitúry La favorite stratil. Nie že by partitúra naozaj zmizla, skôr je zrejme niekde uložená v trezore v súkromných rukách investorov alebo u neznámeho zberateľa. Nikto však nevie, kto ju teraz vlastní. Preto som musela pracovať len s čiernobielymi reprodukciami originálneho zápisu, ktoré sa nachádzajú na mikrofilmoch v newyorskej Public library. No a to je veľmi ťažké, pretože tieto časti partitúry Donizetti upravoval takým spôsobom, že každá zmena bola prelepená nanesením vrstvy s novou úpravou, a takto sa zmeny vrstvili jedna na druhú. Na niektorých miestach partitúry sú na sebe až tri rôzne vrstvy – pôvodná z Anjela z Nisidy, prerábky pri adaptovaní na La favorite a potom napríklad opravy chýb v prerábkach. Donizetti akceptoval všetky prerábky po druhú vrstvu, ale už nie všetky zmeny v tretej vrstve sú jeho. Ak pracujete s originálom, tak vidíte, ako sú na sebe vrstvy naukladané, a teda vidíte aj to, čo bolo pôvodne pod nimi. Ak pracujete s mikrofilmom, tak nevidíte nielen vrstvy, ale ani rôzne iné detaily, a neviete ihneď určiť, čo bolo pôvodné a čo je potom prepísané. Preto niekoľko desiatok odborníkov, ktorí sa o proces rekonštrukcie zaujímali, nakoniec prišlo k presvedčeniu, že sa to zrekonštruovať nedá.

Ja som to napriek tomu skladala stranu po strane, detail po detaile, editovala som takt po takte a následne znovu preeditovávala, ak sa ukázalo, že správna je iná verzia. Keď už boli jasné všetky značky a aj to, ktorá úprava je z ktorej vrstvy, tak som tú definitívnu verziu prepisovala. Nakoniec sa ku mne dostal ešte aj text kompletného libreta, ktorý bol založený na existujúcich dvoch kópiách libreta zaslaných v roku 1840 vtedajšiemu cenzorskému úradu (tiež sa nachádzajú v Paríži – poznámka autora). Avšak ukázalo sa, že tieto texty sa na viacerých miestach výrazne líšia od toho, čo je v partitúre. Tak sa to muselo znovu analyzovať od počiatku. Nakoniec ale v istom štádiu začali všetky veci do seba zapadať ako skladačka puzzle, a tak sa podarilo zrekonštruovať tie strany, ktoré som už mala, a podarilo sa mi aj zistiť, ktoré strany aj tak ešte stále chýbajú. Nebolo ich už ale veľa. Tie sme potom hľadali ešte inde.

To, čo popisujete, musel byť doslova detektívny proces. Ako dlho to celé trvalo?

Jedna vec bolo samotné pátranie, iná vec je zoraďovanie strán a analýza jednotlivých vrstiev manuskriptov. Ďalšia editovanie uskutočnených prerábok naspäť do pôvodnej verzie. Hlavne časti La favorite sa ťažko čítajú. Donizetti ich prerábal mnohokrát a pri každej prerábke vždy urobil nejaké škrty. A potom, keď už bolo jasné, čo a ako má byť, finálnu verziu som zaznamenávala do špeciálneho počítačového programu. Je to viac ako 700stránová partitúra a každá jedna nota prešla mojimi rukami. A myslím to teraz nielen tak, že prešla mojimi rukami, keď som ju zaevidovala do počítača, ale strávila som veľa času pri analýze, či je nota vôbec správna a do ktorej vrstvy zmien patrí. Celý proces mi trval osem a pol roka.

Je opera teraz úplne kompletná?

Je takmer kompletná, až na drobnosti. Niektoré strany manuskriptu sa počas procesu, kedy Donizetti fyzicky vybral časť partitúry a vložil ju do La favorite, zrejme naozaj stratili, lebo nie sú ani tu a ani tam, ale je to našťastie len minimum strán. Občas niekde chýba pár taktov recitatívov a tie sa podarilo nanovo dokomponovať. Napríklad v treťom dejstve je pekná sopránová ária, v ktorej chýba záver – cabaletta. Vedeli sme, že Donizetti cabaletty, ktoré už raz napísal, používal kdekoľvek stále znovu a znovu. Presne takú cabalettu, ktorá tam perfektne pasovala, sme našli v Marii di Rohan. Zrejme to naozaj bola ona, aj keď úplnú istotu nemáme. Tak sme ju použili.

Chýbali aj kde tu nejaké drobnosti a štyri čísla ešte nemali urobenú plnú orchestráciu, pretože Donizetti si vyhradil v zmluve, že orchestráciu k nim urobí až tesne pred uvedením opery. V jednom prípade – išlo o milostný duet – túto orchestráciu neskôr urobil pre La favorite, kde ale bola hudba prestransponovaná o pol tónu nižšie. Tak sme to vrátili naspäť do pôvodnej tóniny a použili túto orchestráciu. Zvyšné tri orchestrácie urobil skladateľ Martin Fitzpatrick, ktorý je dirigentom v Eno (Anglická národná opera). Opera je teraz zrekonštruovaná do podoby takmer identickej predstavám skladateľa. To, čo sme nakoniec museli dokomponovať, je úplné minimum, doslova len zopár preklenovacích taktov nachádzajúcich sa na rôznych miestach.

Donizettiho rukopis. Posledná strana Nápoja lásky (zdroj archív autora)

Myslíte si, že premiéra, ktorá bude v Royal Opera House teraz v júni, bude skôr udalosťou pre odbornú obec a Donizettiho nadšencov, alebo sa Anjel z Nisidy dostane aj do povedomia širšej verejnosti a začne sa bežne uvádzať v operných domoch?

Dúfam, že sa stane regulérnym repertoárom v operných domoch. V Londýne bude teraz uvedená len koncertná verzia diela, ale už čoskoro bude aj kompletné predstavenie opery. Už teraz viaceré divadlá chcú túto operu hrať a pýtajú si notový materiál. Je to čistého času dve a pol hodiny hudby, z ktorej väčšina nikde a nikdy nezaznela. Z premiéry sa bude robiť nahrávka, mala by byť vydaná niekedy začiatkom budúceho roka, takže sa opera dostane aspoň touto formou aj k širokej verejnosti. Som presvedčená, že Nisidský anjel donúti ľudí rozmýšľať o Donizettim inak než doposiaľ, hlavne čo sa týka jeho hudobného štýlu a šírky hudobnej inšpirácie. Talianský hudobný jazyk je tu prerobený na francúzsky, respektíve dokonca európsky hudobný jazyk.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat