Bournonvillova Sylfida v Bratislavě 11 let od původní premiéry

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Pohľad do prvej polovice devätnásteho storočia alebo Bournonvillova Sylfída na scéne Baletu SND

Trocha z histórie
Prvá verzia baletu Sylfida (La Sylphide) vznikla v choreografii Filippa Taglioniho, na hudbu Jeana-Madeleine Schneitzhoeffer, v roku 1832. Dielo vytvoril pre svoju dcéru, primabalerínu Mariu Taglioni.

Maria Taglioni (Sylfida) - premiéra 12. marca 1832 (foto archív)
Maria Taglioni (Sylfida) – premiéra 12. marca 1832 (foto archív)

V tomto období sa stalo toto dielo prelomovým a dodnes je považované za vrchol romantizmu. Zrejme najbližšou rekonštrukciou originálu je verzia Pierra Lacotta z roku 1972. I keď sa Taglioniho verzia nedochovala, Lacotte sa ju pokúsil obnoviť na základe poznámok, kresieb a recenzií z obdobia premiéry.

Taglioni povýšila tanec en point a dala mu nový estetický rozmer. Popri tom sa postarala aj o škandál. Taglioni skrátila dĺžku sukne ku kostýmu, aby nechala vyniknúť prácu svojich chodidiel, čo sa v tom období stretlo s pobúrenými reakciami. Pravdou však zostáva, že svojím prístupom ku kostýmu determinovala vnímanie Sylfidy až do súčasnosti.

Verzia Augusta Bournonvilla je len o tri roky staršia (1836) a od doby vzniku je považovaná za klenot dánskej baletnej školy. Je vytvorená na hudbu A. Lovenskjolda a tvorí stálu súčasť repertoáru Dánskeho kráľovského baletu. Bournonville sa rozhodol pre vlastnú verziu diela z jednoduchej príčiny. Pôvodne mal záujem o Taglioniho verziu, ale cena za tento kus bola tak vysoká, že si ju nemohol dovoliť. Vytvoril si teda vlastnú, a práve tento titul je jeho najoslavovanejším a najznámejším dielom.

O diele
Autorom libreta je Adolphe Nourrit, ale existuje domnienka, že libreto je len odpísaný príbeh Charlesa Nodiera o škriatkovi a rybárskej dcére. Nourrit teda len vymenil pohlavie hlavných postáv tak, aby to vyhovovalo potrebám baletu z tohto obdobia.

Adolphe Nourrit (foto archív)
Adolphe Nourrit (foto archív)

Dej baletu sa odohráva v Škótsku. Hlavná postava, James, sa má oženiť so svojou snúbenicou Effie. Jeho plány prekazí víla Sylfida, ktorá sa Jamesovi zjaví a opantá ho svojím kúzlom.

Sylfida býva vnímaná ako kladná postava, ale pravda je inde. Táto víla je svojím spôsobom krutá. Prostredníctvom nadpozemskej krásy a kúziel sa zahráva s osudom nielen mladého Jamesa, ale aj jeho snúbenice Effie a v určitom zmysle aj s osudom mladého Gurna.

Je od začiatku jasné, že Gurn mladú Effie miluje a spravil by aj nemožné pre to, aby bola jeho. Jedná ľudsky a preto sa pokúša Effie vyzradiť, že James miluje Sylfidu. James však Sylfidu nenasleduje z lásky, ale kvôli čarom. V choreografii je krásne znázornené, ako Jamesa vždy, keď ho Sylfida láka, zastaví prsteň, ktorý mu víla napokon ukradne. Najprv ho prinúti prisahať jej lásku, ale až potom mu prezradí, že sa jej nesmie ani dotknúť. Postava čarodejnice Madge je vnímaná negatívne, no nie je tomu tak.

Madge sa Jamesovi pomstí až po prejave jeho krutosti. Po tom, čo ju rozhnevaný James vyhodí z domu kvôli pravdivej veštbe. Madge vyveštila Effie, že sa za Jamesa nevydá, pretože ju opustí kvôli inej. James ju vyženie a v dôsledku toho sa mu Madge rozhodne pomstiť pomocou šálu, ktorý nakoniec jeho Sylfidu usmrtí.

Balet Sylfida ponúka dve možnosti prístupu – Madge ako démonická postava, ktorá ovláda životy okolo seba, alebo Madge, ktorá sa rozhodne pomstiť a konanie postáv jej v tomto smere „hrá do karát“. Celým dielom sa nesie vnútorný tragický podtón a fatalizmus.

Aj preto je nesmierne dôležité interpretovať choreografiu po význame, a to nielen v geste. Herecká zložka je v prípade tohto diela nesmierne dôležitá, a to z toho dôvodu, že Sylfida nemá klasickú formu baletov ako Labutie jazero či Spiaca krásavica, obsahujúcich pas de deux a defilé, ktoré nie sú nositeľmi deja, ale skôr akousi prehliadkou. Sylfida vo svojej forme interpretuje príbeh, a to najmä prostredníctvom duetov hlavných postáv, ktoré majú dialogický obsah.

V prevedení Baletu SND
Balet Sylfida mal obnovenú premiéru 28. a 29. septembra 2012. Originálne mal štyri obsadenia: Barboru Kubátovú, Kristínu Luptákovú, Violu Mariner a Cosminu Mariu Zahariu Sobotu. Barbora Kubátová tancuje tretiu sezónu vo Fínsku, Kristína Luptáková je na materskej dovolenke a Cosmina Maria Zaharia Sobota sa s aktívnym tancom rozlúčila.

Z obsadenia nám zostala len Viola Mariner. Tá svojou interpretáciou Sylfidy dokázala, že sa jej od čias premiéry (a aj s prihliadnutím na fakt, že sa tento titul neuvádza pravidelne) podarilo veľmi pôsobivo zžiť so špecifikami Bournonvillovskej techniky.

Herman S. von Løvenskjold: Sylfida - Viola Mariner (Sylfida) - SND 2016 (foto Peter Brenkus)
Herman S. von Løvenskjold: Sylfida – Viola Mariner (Sylfida) – SND 2012 (foto Peter Brenkus)

Divákom predviedla brilantný výkon plný ľahkosti. Až na jedno zaváhanie v doskoku predviedla krásne batirované skoky a nemala problém ani s hereckou stránkou postavy. Jej Sylfida bola možno až príliš dievčenská, jemná a akoby naozaj zaľúbená. V kontexte celkovej koncepcie inscenácie sa to však nedá považovať za interpretačné zlyhanie. Mariner je typ interpretky, ktorá si vie nájsť v postave oporné body, a to nielen tanečne, ale aj herecky. Ako Sylfide sa jej podarilo zlúčiť všetky aspekty do pozoruhodného a kompaktného celku.

Bohužiaľ, pravda je taká, že v divadle sa momentálne nenájde ďalší tanečník, ktorý by technicky aj fyzicky spĺňal požiadavky pre postavu Jamesa. Z tohto dôvodu táto úloha už pomerne dlhý čas prislúcha „len“ Adrianovi Ducinovi. Napriek tomu, že sa typologicky na postavu Jamesa nehodí, technické požiadavky spĺňa bez výhrad.

Herman S. von Løvenskjold: Sylfida - Adrian Ducin (James ) - SND 2016 (foto Peter Brenkus)
Herman S. von Løvenskjold: Sylfida – Adrian Ducin (James ) – SND 2012 (foto Peter Brenkus)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Løvenskjold: Sylfida (SND Bratislava)

[Celkem: 5    Průměr: 3.8/5]

Související články


Napsat komentář