Když se v bratislavské Redutě sejdou profesoři hudby a klavíru

Keď sa na koncerte stretnú profesori hudby a klavíra

Zatiaľ čo pracujúci iba pomaly po takmer troch týždňoch nabiehajú do predvianočného tempa, filharmonici fungujú na plný režim už od príprav na novoročný koncert, ktorý sa podľa ohlasov veľmi vydaril (našu recenziu nájdete tu). V poradí tretí tohtoročný koncert Slovenskej filharmónie mal v programe bohaté zastúpenie slovenskej umeleckej a autorskej hudobnej proveniencie. Lákadlom pre návštevníkov boli najmä britský klavirista Ashley Wass a premiéra omše slovenského uznávaného skladateľa.

Oným skladateľom je profesor Vladimír Bokes, ktorý tvorí už od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia. Kompozíciu vyštudoval na bratislavskom Konzervatóriu u Juraja Pospíšila a Miloslava Kořínka a na VŠMU v triedach Alexandra Moyzesa a Dezidera Kardoša. Na tejto vysokej škole pôsobí v odbore skladba a inštrumentácia od roku 1983. Bokes je nositeľom tradícií slovenskej avantgardy spred normalizácie, čo v preklade znamená naturálnu povahu skladieb, ostrejší kontrast v partoch a odklon od tradičného vnímania komponovania. Tieto znaky sú blízke aj dnešnej mladej generácii skladateľov, teda len skonštatujme: Vďakabohu, že máme učiteľov skladby ako Bokes.

Dielo Missa posoniensis op. 55 patrí medzi prvé skladby s duchovnou tematikou v Bokesovej tvorbe. Skladateľ omšu tvoril v rokoch veľkých spoločenských zmien, na konci osemdesiatych rokov. Zatiaľ čo prvé dve časti Kyrie a Gloria napísal s vedomím neotrasiteľnosti bývalého režimu, tretia časť, nazvaná Credo 25. 3. 1988, spomína v názve prvý veľký moment blížiacej sa zmeny – sviečkovú manifestáciu v hlavnom meste. Celá omša má šesť častí a Bokes ju dokončil až po páde socializmu v roku 1991. Na premiéru teda dielo čakalo dlhých 24 rokov.

Nacionalisti by zajasali, že premiéry sa chopili takmer výlučne slovenskí umelci. Sólistami boli Eva Šušková v sopráne, ktorá veľkú časť svojej umeleckej kariéry venuje popularizácii slovenských diel. V alte bola Eva Garajová; tá je spolu s basistom Martinom Gurbaľom známa aj v ostravskej, pražskej a brnianskej opere. Kvarteto spevákov dopĺňal ukrajinský tenorista Maxim Kutsenko, momentálne pôsobiaci v SND. Sólistov sprevádzali filharmonici pod vedením Leoša Svárovského, spoluúčinkoval Slovenský filharmonický zbor.

Tridsaťpäťminútová omša pôsobí najmä na sugesciu a jej kontrasty sú stále prítomné – či už medzi časťami, v dynamike, alebo v tempe. Prvé dve časti sa nesú pomerne v pokojnej atmosfére, akoby predstavovali autorovu odovzdanosť, že spoločnosť sa už nezmení. Nosnú časť, Credo,  interpreti predniesli už v mohutných kontrastoch za zvukov trúbenia áut, pískania a všeobecného hluku (v partoch dychových nástrojov). Striedanie napätia a nálad, no za stáleho interpretačného majstrovstva, bolo príznačné pre celú omšu. Sólisti s materiálom hlasovým a notovým pracovali detailne; o to väčšia pochvala, keďže išlo takmer výlučne o veľmi vysoké alebo veľmi nízke registre (ako inak pri toľkom kontraste). Sám autor k dielu napísal: „(…) cítil som, že mojou povinnosťou bolo aspoň hudbou zachytiť tieto historické okamihy (sviečkovej manifestácie).“ Nuž, ak skladateľ čakal tak dlho na premiéru, zrejme chce počas dnešných dní starším pripomínať a mladších varovať. A to je v konvenciách nastavenia súčasnej spoločnosti veľmi potrebné.

V druhej časti sa so Slovenskou filharmóniou predstavil britský klavirista Ashley Wass v Koncerte pre klavír a orchester č. 1 Es dur od Franza Liszta. Wass podobne ako Liszt začal byť ako hudobník oceňovaný už v mladom veku. Doteraz stihol takmer všetko, čo si klavírny virtuóz môže priať – má za sebou vystúpenia v popredných svetových koncertných domoch, je profesorom hry na klavíri na Royal College of Music v Londýne, patrí medzi New Generation Artist rádia BBC 3… Čo papierovo napovedá, že pôjde o veľký hudobný zážitok.

Koncertné predpoklady sa úplne naplnili. Wass sa v Lisztovom koncerte doslova vyhrával s každým tónom, jeho pohyby sú premyslené a interpretácia odhaľuje koncert vo svetle, v akom ho nepoznáme. Jediné, čo nemal v absolútnej kontrole, bola jeho pamäť – na sklopenom pulte mal položené noty. Pri takejto interpretácii (à propos, výbornej aj v podaní filharmónie) je sluch v tranze a iné zmysly nie sú dôležité.

Po Wassovom prídavku zaznela na koncerte dvadsaťminútová Suita A dur Antonína Dvořáka. Suita je tematicky pestrá a hoci nepatrí medzi najznámejšie autorove diela, platia o nej slová nemeckého dirigenta Ericha Kleibera z bulletinu: „V jeho hudbe sa v priezračnej čistote zrkadlí česká krajina a duša českého ľudu (…) všade nájdeme miesta, ktoré človeku pozdvihnú srdce.“ Filharmonici sú vo forme a s Dvořákovými dielami majú bohaté skúsenosti. Optimistická hudba a priliehavá interpretácia pozitívny dojem z koncertu iba umocnili.

Najväčším kontrastom koncertu preto ostáva – ako je to možné ?–, že premiéru veľkého diela nášho skladateľa a koncert britského profesora klavíra vo štvrtok videlo poloprázdne hľadisko. Či šlo o nezáujem o tuzemskú hudbu, ktorý je u nás citeľný, alebo o nedostatočnú propagáciu, ťažko povedať. Nie je ani zvykom, aby koncerty boli až takto prázdne. Atmosfére koncertu to nijako neubralo – len nám je ľúto, že tu bolo niečo veľmi dobré, a nemalo to taký ohlas, aký by si právom zaslúžilo mať.

Hodnotenie autora recenzie: 85 %

Slovenská filharmónia
Dirigent: Leoš Svárovský
Slovenský filharmonický zbor
Zbormajster: Jozef Chabroň
Ashley Wass (klavír)
Eva Šušková (soprán)
Eva Garajová (alt)
Maxim Kutsenko (tenor)
Martin Gurbaľ (bas)
14. a 15. januára 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 14. 1. 2016)

program:
Vladimír Bokes: Missa posonienis (premiéra)
Franz Liszt: Koncert pre klavír a orchester č. 1 Es dur, S. 124
Antonín Dvořák: Suita A dur op. 98b

www.filharmonia.sk