Verdiho Macbeth – Sorina Munteanu opět v Bratislavě

Verdiho Macbeth – Sorina Munteanu opäť v Bratislave 

Bratislava nemá toľko šťastia (alebo peňazí) na veľké spevácke hviezdy ako Praha. Preto som s potešením privítal, že v opere SND po dlhšej pauze opäť vystúpila kvalitná hosťujúca speváčka – Rumunka Sorina Munteanu. Po prvý raz sme ju počuli v roku 2006, keď ako princezná Turandot v hudobne skvelej Lenárdovej inscenácii poslednej Pucciniho opery „dala fleka“ tak Eve Urbanovej ako aj Ľubici Rybárskej. Po niekoľkých ďalších vystúpeniach (Verdiho Requiem, Mascagniho Santuzza) SND s ňou stratilo kontakt. Teraz (29. 4.) sa zrazu objavila v desaťročnej inscenácii Verdiho Macbetha, ktorú v roku 2003 v SND naštudoval Oliver Dohnányi a Marián Chudovský.

Za dirigentským pultom stál tentoraz Friedrich Haider – už viac ako polovicu sezóny nový riaditeľ opery SND, ktorý postupne prebral aj dirigovanie niektorých inscenácií iných dirigentov. Pod jeho vedením orchester hral čisto, no nie celkom bez výhrad možno prijať dirigentovu koncepciu. V nej až nadmerne zdôrazňoval dramatičnosť Verdiho partitúry. Kým v overtúre a pri záverečnom chorále  to znelo pôsobivo, na iných miestach vyznieval zvuk orchestra predimenzovane, a to nielen na úkor pomerne veľkých hlasov spevákov, ale tiež priveľmi zdôrazňoval niektoré triviálne fanfárovo znejúce miesta partitúry.

Vďaka vyrovnaným speváckym výkonom  však predstavenie celkovo vyznelo pozitívne. Popri dvoch hosťoch sa výborne držal Peter Mikuláš ako Banco, Ľudovít Ludha ako Macduff prekvapil v stredoch už dramaticky znejúcim tónom, ktorý sa však bohužiaľ vo výškach stále priveľmi zužuje. Stredobodom pozornosti bola však Lady Macbeth Rumunky.Jednu z najťažších (ak nie vôbec najťažšiu) z verdiovských kreácií zvládla ozaj na vysokej úrovni. Jej hlas síce nemá onu podmanivú tmavú farbu, akú mali veľké verdiovské soprány minulosti (Renata Tebaldi, Leontyne Price, Leyla Gencer, Gwyneth Jones, u nás Margita Česányi), nehovoriac o tom, že v úlohe Lady vynikali aj tmavé wagnerovské soprány (Leonie Rysanek, Birgit Nilsson) a na platniach aj mezzosopranistky (Shirley Verret, Fiorenza Cosotto). Tón rumunskej sopranistky je však pekne obalený bez nadbytočnej ostrosti a speváčka úplne bezpečne a kultivovane zvláda náročnú vysokú polohu, ktorú skladateľ predpísal pre ženskú hrdinku tejto opery. Výborne jej vyšla úvodná ária Vieni, t´affretta. Odlišne Verdim poňatá La luce langue jej sadla rovnako dobre azda s výnimkou dvoch troch nízkych tónov a s bravúrou zvládla aj  banketové Brindisi.  O poznanie menej sa mi páčila vo veľkej scéne šialenstva, kde ale dokázala, že vie vysoký tón nasadiť a podržať aj v mezzavoce. Tu sa zato azda najvýpuklejšie  ukázala istá rezerva v dôslednom viazaní tónov. Manželským partnerom na scéne jej bol barytonista z Azejbardžanu Ezen Bakhashali Abdullayev.Na jednej strane bolo treba obdivovať jeho zžitosť s postavou a neustále dynamické i výrazové variovanie tónu v nadväznosti na spievaný text. Na druhej strane chýbal pokojný, legátový a ušľachtilý spev, aký dnes počúvame čoraz zriedkavejšie kdekoľvek na operných javiskách. Pre operne menej erudovaného diváka jeho výkon bol súmerateľný (ba možno ešte viac cenený) s výkonom sopranistky, ktorá na javisku pôsobila staticky a vyjadrovala sa hlasom technicky dobre vedeným no vo výraze úspornejším. V každom prípade by vedenie opery SND pri nedostatku dramatických sopranistiek (akými nie sú ani Adriana Kohútková ani bývalá mezzosopranistka Jolana Fogašová) malo získať umelkyňu do ďalších exponovaných úloh.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Giuseppe Verdi:
Macbeth
Dirigent: Friedrich Haider
Réžia: Marián Chudovský
Scéna: Jozef Ciller
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Koloman Kovács
Premiéra 19. decembra 2003 historická budova SND Bratislava
(napísané z reprízy 29. 4. 2013)

Macbeth – Evez Bakhashali Abdullayev
Banco – Peter Mikuláš
Lady Macbeth – Sorina Munteanu
Dvorná dáma – Eva Šeniglová
Macduff – Ľudovít Ludha
Malcolm – Ondrej Šaling
Lekár – Mikuláš Doboš

www.snd.sk

Foto SND, archiv