Buď žiješ deset let jako král, nebo dvacet jako otrok

  1. 1
  2. 2
  3. 3

V zahraničí je samozrejmosťou, že divadlá majú tie prepojenia oveľa prepracovanejšie, majú svojich fyzioterapeutov, lekárov, špecialistov, ale napríklad aj pedikérky. Fyzioterapeuta nemajú napríklad jedného, ale piatich.

Áno, a ty si ako tanečník môžeš vybrať. Nemusíš sa fixovať na čas jednej osoby, ale máš na výber aj časovo, ale aj v rámci fyzioterapie si vybrať to, čo tebe najviac vyhovuje. Tam je systém nastavený inak, ale už od školy. Už škola sa o svojich študentov naozaj stará nie len vzdelaním, ale aj po tej zdravotnej stránke. To by tu bolo treba zaviesť.

Dá sa ten systém zmeniť?

Ja neviem. Ja som sa pokúšala priviesť z Nemecka špecialistu na fyzioterapiu, o ktorom som vedela, že je výborný, ale tu ti to každý zamietne a odbije ťa, že my máme svojich. I keď ty vieš, že tá kvalita je neporovnateľná, tak sa nechceš hádať, lebo je to zbytočné. Nikto nevidí ten rozdiel, že v zahraničí je operácia tá posledná možnosť. Každý sa snaží problém vyriešiť cvičením, fixovaním a podobne. U nás by ťa každý doktor najradšej hneď rezal.

Prečo to podľa teba tak funguje?

Lebo človeku ťažko niečo vysvetlíš, keď on sám s tým nemá osobnú skúsenosť. No a niekedy ide o to, že to ani nechce vedieť. To je to najväčšie mínus, ktoré tu je. Možno je to aj zakonzervovanosťou spoločnosti, že je veľmi uzatvorená voči akýmkoľvek zmenám, ale ja som ani u posledných riaditeľov nevidela tú snahu niečo zmeniť, niečo robiť inak.

Nie je to syndróm kamenného divadla, že je to taký ten zabehnutý kolotoč, gigant, ktorý je ťažké zmeniť?

Do tohto ja nevidím, čiže sa mi k tomu ťažko vyjadruje. Podľa mňa je ťažko vynášať akýkoľvek súd nad kýmkoľvek, pokiaľ nevidíš, takpovediac, do kuchyne. Možno som nahnevaná na niektorých ľudí, ale netrúfam si súdiť. Ja mám šťastie, že mám ľudí, ktorí mi vždy pomôžu a stoja za mnou, keď mám problém, ale to je len moje riešenie. Teraz mám mladších kolegov, ktorí majú zdravotné problémy a pýtajú sa ma a ja môžem povedať len to, že neviem, lebo ja mám doktorov v Nemecku, nie tu.

 

P.I.Čajkovskij: Labutie jazero - Cosmina M. Zaharia/ Roman Lazík (foto Alena Klenkova)
P. I. Čajkovskij: Labutie jazero – Cosmina M. Zaharia/ Roman Lazík (foto Alena Klenkova)

Veľmi dlho si tancovala sólovú dvojrolu v Labuťom jazere.

Áno, na Labuťom jazere som si zničila koleno. Posledné predstavenie som tancovala v roku 2009, už s mojím synom v brušku. Mohla som ešte tancovať, ale nechcela som riskovať. Dieťa mi bolo prednejšie.

Aký to bol pocit, tancovať Labutie jazero tehotná?

Bola by si prekvapená, ale dobrý. Akosi som viac vládala, mala som väčšiu silu, mám taký pocit, že som sa ani nepotila, keď som tancovala (smiech), ale ako som povedala, prestala som vtedy tancovať, lebo malý a jeho zdravie mi bolo prednejšie.

Čo pre teba tento titul znamená?

Labutie jazero je nadčasové. Má silnú tému. Zároveň sa nikde inde nestretneme ani s podobnou technickou náročnosťou, ani s podobnou prácou s postavením tela či prácou trupu. Vyžaduje si iný prístup, iné rozloženie síl – fyzických aj psychických. Vychádzam zo svojej osobnej skúsenosti a musím povedať, že i Spiaca krásavica je náročná, ale nie tak ako Labutie jazero. Lepšie povedané: Jednotlivé úlohy sa nedajú porovnať, lebo každá je veľmi špecifická.

Ako vnímaš problematiku postavy Odetty?

Labutie jazero nemôže tancovať každá tanečnica, i keď just chce. Keď na to nemá, je to vidieť, niečo tomu potom vždy chýba a toto „niečo“ je tak markantné, že si to všimne aj divák, ktorý o balete nič nevie. Na druhej strane ale nemám rada ani tanečnice, ktoré sa sústredia len na to, ako vysoko zdvihnú nohy. Nezaujíma ich nič iné, len to, aby sa predviedli ony.

Aké výzvy – tematické aj choreografické – sú určujúce pre postavu Odetty?

Odetta je symbolom dobra. Je naivná, čistá, a preto je v bielom, pretože biela symbolizuje čistotu. Odetta je ako prvá láska a prvý bozk – niečo nepoškvrnené. Musí tak byť aj interpretovaná. Mne sa veľmi páči, keď aj Odetta aj Odília do seba zapadnú ako jin a jang. Že každý z nás má aj dobrú, aj zlú stránku. Na Odette stojí celé druhé dejstvo, lebo ona rozpráva príbeh. Pre mňa bolo najnáročnejšie udržať na vysokej úrovni tanečnú interpretáciu a zároveň rozpovedať a stvárniť príbeh. To je to, čo robí klasický balet výnimočným. Tá symbióza tanca a herectva. Druhé dejstvo je náročné, za prvé technicky, ale ešte viac kondične. Dotancuješ ho, máš nohy v keli, a pritom ťa maratón ešte len čaká.

Ako by si zhodnotila interpretačnú problematiku Odílie?

Ako som už povedala, tretie dejstvo, čiže aj interpretácia Odílie, je ako maratón. Po druhom dejstve je neuveriteľne ťažké sa fyzicky a psychicky znova skoncentrovať. Musíš ísť tancovať s pomocou zotrvačnosti, lebo ani v jednom dejstve nie je priestor pre frajerinu. Potom to vyzerá ako predstavenie v cirkuse. Treba zabudnúť na pekelnú techniku a nechať sa doslova uniesť tancom. Odília je náročná práve preto, lebo jej charakter, tempo, rytmus je v opozite voči Odette. Odília je zrelá, vyspelá žena a nie je na nej nič panenské. Je ako zakázané ovocie, ktoré najviac láka. Tak to býva aj v skutočnom živote. Keď tancuješ Odíliu, musíš presne vedieť, ako princa nalákať. Kedy naňho treba pritlačiť a kedy treba uhnúť, kedy sa smiať, ako sa smiať. Taká hra na mačku a na myš. Musíš byť veľmi vypočítavá. (smiech) Cez svoj tanec musíš na javisku zreteľne vykresliť svoj vzťah ako k Rothbartovi, tak k princovi. Musíš byť ako mačka, pri ktorej nikdy nevieš, či sa k tebe pritúli, alebo ťa poškriabe. Myslím si, že pekne pôsobí, keď sa aj na Odílii nájde niečo kladné. Keď sa jej dá priestor na nejaké to dobro. Napríklad môže interpretka zahrať, že sa jej princ naozaj páči a zvádzanie si naozaj užíva.

P.I.Čajkovskij: Labutie jazero - Cosmina M. Zaharia/ Roman Lazík (foto Alena Klenkova)
P. I. Čajkovskij: Labutie jazero – Cosmina M. Zaharia/ Roman Lazík (foto Alena Klenkova)

Ktorá scéna z Labutieho jazera ťa najviac oslovuje?

Určite biele adagio, lebo je veľmi poetické a krásne. Cez druhé dejstvo rozprávaš príbeh, ktorý sa musí stať tvojím príbehom. V štvrtom musíš pravdivo trpieť, aby ti divák uveril. Aby si ho chytila za srdce. Pre mňa je tým pádom celé Labutie jazero veľmi osobné. Musím ale povedať, že ja som romantická duša a mám rada, keď je na konci happy-end. (smiech)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na