Dvakrát brněnské Hry o Marii

Nová éra v Brne z iného pohľadu 
Súboj sopranistiek v duchovnej opere 

V Janáčkovej opere sa podaril nie často vídaný zázrak, že obidve predstaviteľky, ktoré spolu alternujú sú každá iná, ale obidve sú rovnako vynikajúce. Postava Paskaliny je jedinou skutočne rozsiahlou postavou v opere Hry o Marii Bohuslava Martinů. Na prvej premiére spievala Pavla Vykopalová, druhú Daniela Straková-Šedrlová.

Pavla Vykopalová, ktorej často mnohí vyčítajú chlad či akýsi nesúlad so svojimi postavami, je úchvatná. Je presným typom silne veriacej osoby, ktorá vo svojej viere podlieha záhadnej pýche, ktorú týmto svätým dušiam podsúva diabol. Jej narastajúce napätie, kŕčovité držanie tela, uhrančivé gestá či iskriace oči sú dokonalé rovnako, ako jej nekonečné frázy, kedy nemusí dýchať a s dokonalou farbou zaspieva ohromné pomalé oblúky, ktoré Martinů predpisuje. Jej posadnutosť výnimočnosťou, že ako osoba duchovná má právo poznať Boha ju vedie až k démonickej istote vyžiadať si a dočkať sa znamenia. Samozrejme Boh mlčí tak ako vždy a tieto línie podporené herectvom a prežitkom Vykopalovej dávajú jasné zdôvodnenie, prečo až agresívne strháva zo seba sväté rúcho, pošliape rehoľné sľuby a zmizne z kláštora. Fantastická herecká štúdia od speváčky, tak ako aj jej dokonale zaspievané, extrémne náročné tri árie. Nočná scéna v cele, ária A před rájem a slávna modlitba Ach Bože můj všemohoucí, ktorá nádherným tembrom, piánami a prežitkom je nespochybniteľná.Daniela Straková-Šedrlová, ktorej osudom je asi stále stáť v tieni, napríklad pred rokmi jej dokonalá Margaréta v Boitovom Mefistofelovi, či Alžbeta v Don Carlosovi, je celkom iná. Je oveľa asketickejšia, ľudskejšia, odovzdaná. Mučivý sen, ktorý pochádza od diabla narušuje jej harmóniu. Straková-Šedrlová veľmi osobito pracuje s gestom, ktoré vychádza z jej vnútornej výpovede. Oproti Vykopalovej je celkom inou osobou. Otázky Matke Božej nekladie rúhavo,ale  pokorne, aj kláštorný odev odkladá skôr s bolesťou a smútkom, než vzburou voči Bohu. O to vrúcnejšia je v svetskej krajine, akoby jej ženská láska vykvitla. Od chvíle čo diabol rozhlásil jej obvinenie, je bojovná a dramatickejšia. Aj v závere, keď sa jej sen končí, jej človečenstvo opäť dosahuje inú výrazovú kvalitu. Jej hlas je iný, ako jej alternantky. Široká farebnosť a dramatický taliansky nerv je v ňom výrazne prítomný. Od technicky vedeného piána po sugestívne forte vo vysokých tónoch tak, ako v psychologickom profilovaní aj vo vokálnej línii buduje Zeyerovskú postavu. Vykopalová je skôr hrdinka Dostojevského, ukrutná racionalistka, ktorej dôkazy existencie Boha zlyhávajú v duchu hesla; Boh sa pyšným protiví. Šedrlová-Straková je bližšia literárnej predlohe a duchu evanjelia. Keď stojí na popravisku, jej gesto je v duchu; kto z vás je bez viny, nech hodí kameňom. Dva veľké výkony, dve silné osobnosti v geniálnej opere!Vedľa dám vytvoril ešte jeden interpret geniálnu rolu: Petr Levíček ako Maškaron. Dokonale vedeným hlasom spochybnil rôznych hysterických až buffo tenorov, ktorí by rolu zhodili. Kovovo pevný, herecky sugestívny, tancujúci, mnoho vrstevnatý na malej ploche, ktorú mu skladateľ určil, ovládol javisko. Pôsobivú postavu v neľahkom parte Mariken vytvára Tereza Merklová-Kyzlinková, ktorá je oveľa kompaktnejšia než Alžbeta Poláčková. Merklová-Kyzlinková dáva celú svoju osobnosť do fascinujúcej škály prerodu dievčiny do zvodkyne a diablovej milenky, ku kajúcej a zranenej bytosti.Škoda, že u ostatných dám v sólistickom obsadení, v Česku sa asi už také hlasy ako mali Anna Barová, Jitka Pavlová, Daniela Suryová nerodia, sa neobjavili  hlbšie alty a temnejšie hlasy. Naopak výborne je zladené kvarteto spevákov, ktorým Martinů symbolizuje hlas Ježiša-Ženícha.