Finále Festivalu Firkušného a Khatia a Gvantsa Buniatishvili

Sestry Khatia a Gvantsa Buniatishvili včera zavŕšili piaty ročník Klavírneho festivalu Rudolfa Firkušného. V podaní týchto temperamentných dám zazneli diela pre dva klavíry, prípadne pre štvorručný klavír od Sergeja Rachmaninova, Dariusa Milhauda, Franza Liszta, Percyho Graingera a Maurica Ravela.
Khatia & Gvantsa Buniatishvili – Klavírní festival Rudolfa Firkušného 28. 11. 2017 (zdroj Klavírní festival Rudolfa Firkušného / foto © Pražské jaro – Petra Hajská)

Vidieť tieto pôvodom gruzínske klaviristky na jednom pódiu je už skôr vzácnosť než pravidlo, obe sa totiž venujú skôr sólovým kariéram. Napokon, známejšiu Khatiu už pražské publikum malo možnosť počuť. Sestry však tvrdia, že vďaka blízkemu vzťahu majú na hudbu stále podobný pohľad. S tým sa do istej miery dá súhlasiť. Obidve hrajú s úprimným nasadením, do svojej hry vnášajú emócie, živelnosť, a na môj vkus možno až prílišnú impulzívnosť. A to najmä v prípade Khatii Buniatishvili. Celý jej zjav, sršiaca energia, ohnivo červené šaty, relatívne teatrálne gestá počas hrania a interpretácia exponovaná do krajných rovín pôsobili niekedy ako oslnivá smršť, inokedy už však trochu únavne. Naproti tomu jej staršia sestra ostala síce verná hráčskej spontánnosti, predsa len však predstavovala umiernenejšiu a takpovediac racionálnejšiu časť dua.

Prvou skladbou večera bola Suita pre dva klavíry č. 2 Sergeja Rachmaninova. Od začiatku sa interpretky javili ako dobre zohraté, dokázali vykresliť dramatickosť ako aj Rachmaninove typicky široké, lyrickejšie miesta a zaujali plným, presvedčivým forte. Úseky v nižšej dynamike však neboli dosť nosné, a strácali tak na zreteľnosti. Tiež mi trochu chýbalo dostatočné gradovanie, najmä v časti Romanca, ktorej klimax výrazne ovplyvňuje logické plynutie celej suity. Celkovo som však včerajšie pojatie tejto kompozície vnímala ako kvalitné a poslucháčsky príjemné.

Suita Scaramouche patrí k najznámejším dielam francúzskeho skladateľa, člena Parížskej šestky, Dariusa Milhauda. Efektnosť skladby spočíva predovšetkým v rytmike, ktorú si autor, ako aj v iných svojich kompozíciách, požičiava napríklad z brazílskych tancov. Prvá časť – Vif – bola v podaní sestier Buniatishvili azda až neprimerane rýchla. Nadsadené tempo malo za následok zaniknutie mnohých detailov, a chaotické vyznenie časti umocnil ešte aj omyl pri obracaní nôt. Druhá časť, Modéré, pôsobila premyslenejšie a priniesla chvejivú, stíšenú atmosféru. Dojem zo záverečnej Brasileiry sa však, žiaľ, zas podobal skôr tomu z prvej časti. Radostná samba bola pojatá možno až príliš bojovne a prudko.

Namiesto pôvodne ohlásenej skladby gruzínskeho skladateľa Josefa Bardanashviliho nasledovala Lisztova Uhorská rapsódia č. 2. Klaviristky sa tak stretli pri jednom nástroji. Dielu chýbalo to, čo aj rôznym iným miestam počas večera – spomínaná zrozumiteľnosť pián, kontinuita celku či jemné nuansy. Interpretácia vo mne v konečnom dôsledku síce nezanechala negatívne pocity, nemôžem však povedať, že by ma očarila.

Fantázia Porgy a Bess je aranžmánom známych Gershwinových melódií z pera austrálskeho skladateľa Percyho Graingera. V kompozícii priamo cituje niekoľko árií a preberá ich jazzový charakter (respektíve charakter reflektujúci hudbu, ktorá jazzu predchádzala). Podobne ako pri suite Scaramouche, aj začiatok tohto diela sa mi zdal po stránke tempa trochu prehnaný. Bol to však len problém úvodu skladby. Jej ďalší priebeh bol spracovaný uvedomelo, s prihliadnutím na príznačnú rytmiku a artikuláciu a celkovo na špecifickú estetiku Gershwinovej hudby. Išlo pritom najmä o zásluhu Gvantsy Buniatishvili. Prežitok, ktorý do interpretácie vnášala, mi k celku sedel o čosi viac než zľahka romantizujúce pojatie jej sestry. Každopádne však Fantázia patrila k najlepším momentom večera.

Koncert uzavrelo dielo La Valse Maurica Ravela. V skladbe, pôvodne komponovanej ako balet, mi azda z všetkých čísel programu najviac prekážal fakt, že pojatie sesterského dua strieda iba dynamické a výrazové extrémy, nehľadajúc ich odtiene. Noblesa, s akou La Valse hrať začali, sa postupne vytrácala a nemohla som sa ubrániť pocitu, že z celku okrem vonkajšieho efektu príliš veľa neostalo. Samozrejme, určite nemôžem a ani nechcem popierať žiadnu z interpretačných kvalít týchto dvoch klaviristiek. Obe sú technicky skvele vybavené, obe majú v sebe iskru, bezprostrednosť a oduševnenosť, ktorú pri iných umelcoch často hľadám len márne. Ich nespútaný, v istom slova zmysle maximalistický prejav je iste pre mnohých veľmi atraktívny (nadšené reakcie publika sú toho najlepším dôkazom). Na mňa to však, navyše v spojení s tak bombastickým programom, bolo už možno príliš.

Hodnotenie autorky recenzie: 70 %

 

Klavírní festival Rudolfa Firkušného 2017
Khatia & Gvantsa Buniatishvili
Khatia Buniatishvili (klavír)
Gvantsa Buniatishvili (klavír)
28. listopadu 2017 Dvořákova síň Rudolfina Praha

program:
Sergej Rachmaninov: Suita pro dva klavíry č. 2 op. 17
Darius Milhaud: Scaramouche
Franz Liszt: Uherská rapsodie č. 2
Percy Grainger: Fantasie z opery „Porgy and Bess“
Maurice Ravel: La Valse

www.firkusny.cz

Hodnocení

Vaše hodnocení - Khatia & Gvantsa Buniatishvili (Klavírní festival Rudolfa Firkušného 28.11.2017)

[Celkem: 15    Průměr: 3.7/5]

Související články


Napsat komentář

Reklama