Jubilanti slovenské opery (9)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

V sezóne 1917/1918 debutovala v Hamburgu ako Flotowova Martha, no potom si už našla správnu orientáciu v repertoári a bola jedinečnou interpretkou úloh Wagnera, Richarda Straussa i exponovaných partov Pucciniho. Prešla viacerými nemeckými javiskami, aby zakotvila (1927–1931) v berlínskej Krollovej opere,  následne bola členkou Viedenskej štátnej opery, v 1930 debutovala v Paríži ako Salome, od polovice tridsiatych rokov spievala aj v Miláne, Ríme a Neapole, kde ju nazývali nemecká Eleonóra Duse. V roku 1938 debutovala v Met a 1940 v Teatro Colón. Spolupracovala s najslávnejšími dirigentami tých čias (Klemperer, Kleiber, Kraus). Z početných úloh (Senta, Kundry, Venuša, Ortrúda, Salome,  Maršalka, Egyptská Helena, Cisárovná zo Ženy bez tieňa, Turandot, Minnie, Tosca, Jenufa, Eboli, Greta vo Schrekerovej opere Der ferne Klang) historici najvyššie hodnotia jej Elektru, ktorú v roku 1937 aj nahrala na zvukové nosiče. Spievala tiež vo svetovej premiére Bergovej opery Wozzeck.

Na rozdiel od pôvodom českých umelcov, ktorí realizovali celú alebo väčšinu svojej umeleckej dráhy v slovenskom prostredí, pripadajú v poslednej štvrtine roka výročia aj na operných umelcov z Čiech, ktorí u nás pôsobili len dočasne a zanechali raz menšiu, no raz aj značne závažnú stopu v dejinách opery na Slovensku. Sem patrí napríklad dirigent Pavel Dědeček, ktorý v prvej bratislavskej sezóne riaditeľovania Oskara Nedbala bol šéfdirigentom operného súboru.

Pavel Dědeček (zdroj wikipedie/Ateliér Langhans)
Pavel Dědeček (zdroj wikipedie/Ateliér Langhans)

Počas sezóny 1923/1924 naštudoval osem zo sedemnástich premiér, medzi nimi aj v tom čase ešte stále populárnu Charpentierovu Louisu. Dňa 27. decembra uplynie 130 rokov od jeho narodenia (zomrel 23. 11. 1954). Ďalším českým dirigentom v „slovenských službách“ bol Vojtěch Javora (3. 12. 1935), ktorý absolvoval bratislavskú VŠMU (u Rajtera), pôsobil vo VUS-e, ako zbormajster SND a v rokoch 1965–1979 ako dirigent Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Začínal tam najprv dirigovaním operiet (Poľská krv, Modrá ruža, Veselá vdova), ku ktorým cítil afinitu do konca svojho pôsobenia v Banskej Bystrici (Paganini, Krásna Helena, Boccaccio), no neskôr sa dostal aj k náročnejším titulom (Traviata, Rigoletto, Simon Boccanegra, Krútňava). V slovenskej premiére naštudoval Ponchielliho Giocondu a v roku 1979 ambicióznu inscenáciu Madame Butterfly s Blahušiakovou a Zahradníčkom ako hosťami premiéry.

Vojtěch Javora (foto archiv ŠO Banská Bystrica)
Vojtěch Javora (foto archiv ŠO Banská Bystrica)

Hlbokú brázdu v slovenskej opernej kultúre vyoral basista Arnold Flögl, žiak Emila Buriana, ktorý po Prahe, Zahrebe a Brne celých devätnásť rokov (1930–1949) pôsobil v SND, ale aj na Hudobnej a dramatickej akadémii ako pedagóg. Mal bas veľkého volúmenu a výrazovej sily, bol príkladným interpretom postáv českej opery (popri Smetanovi a Dvořákovi aj operách Janáčka ako skvelý Dikoj a Revírnik), zo svetového repertoáru mu najviac sedeli dramatické alebo herecky náročné postavy ako Don Pizarro z Fidelia, Chovanskij z Musorgského opery, Ochs z Ružového gavaliera, Brogni zo Židovky, Don Basilio z Barbiera, Boris Godunov a Don Quijote. Pri hosťovaní SND v Prahe spieval po boku Šaljapina úlohu Pimena. Po roku 1938 preložil mnohé libretá do slovenčiny, režíroval viacero opier a k jeho pedagogickým odchovancom patrili Oľga Hanáková a Ján Hadraba. Jeho herecké kvality niekoľko ráz využil aj film.

Arnold Flögl (foto Layer Wien/zdroj archiv SND)
Arnold Flögl (foto Layer Wien/zdroj archiv SND)

Obrovský význam Oskara Nedbala v dejinách SND je notoricky známou skutočnosťou. Jeho sedemročné riaditeľovanie sa skončilo tragickou smrťou 24. 12. 1930 v Zahrebe, no zostala po ňom relatívne konsolidovaná bratislavská opera, ktorú k ďalšiemu rozkvetu potom doviedol jeho synovec Karel. Nedbal bol veľkým propagátorom českej opernej tvorby, no snažil sa aj podporiť prvých slovenských operných skladateľov (uvedením Bellovho Kováča WielandaDetvana Figuša-Bystrého) i interpretov (Helena Bartošová, Janko Blaho).

Oskar Nedbal (zdroj www.musical-opereta.cz)
Oskar Nedbal (zdroj www.musical-opereta.cz)

Založil v Bratislave tradíciu symfonických koncertov, na ktorých popri svetovej klasike uvádza veľa českej hudby (štyrikrát Smetanovu Moju vlasť, diela Dvořáka, Martinů, Jiráka, Foerstra, Fibicha, Nováka, Suka, ale v roku svojej smrti aj Moyzesovu Symfonickú overtúru op. 10). Pamätníci spomínali na jeho skvelú interpretáciu predohry k Predanej neveste. Medzinárodná prestíž mu umožnila pozývať do Bratislavy renomovaných hostí z Prahy, Viedne a ďalších hudobných centier (Mascagni, Richard Strauss, speváci Karel Burian, Ema Destinnová, Richard Kubla, Pavel Ludikar, Otakar Mařák, Dimitrij Smirnov, Koloman Pataky, Maria Olszewska, Maria Nehmet, Rosette Anday, Kristina Morfová, Georgij Baklanov, Leo Slezak). Umelecky úspešné boli aj jeho zájazdy s operou SND do Španielska, Viedne a Prahy. Škoda, že pre svoje umelecké snaženia nenašiel viac pochopenia v riadiacich zložkách Československej kultúry.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat