Nebojme se dětem hrát Wagnera. Dominique Meyer v rozhovoru pro Operu Plus

  1. 1
  2. 2
Šesť otázok riaditeľovi Viedenskej štátnej opery Dominiquovi Meyerovi na tému inscenovania operných predstavení pre deti
Riaditeľ Wiener Staatsoper Dominique Meyer s autorom rozhovoru (zdroj archív autora)

 

Dominique Meyer pre portál Opera Plus: Nebojme sa hrať deťom Wagnera

 

Pán Meyer, váš operný dom má relatívne dlhú tradíciu v inscenovaní detských opier a mnoho poznatkov o tom, čomu sa pritom vyvarovať. Aké sú vaše skúsenosti?

Keď  chceme, aby si Viedeň naďalej rozvíjala a budovala svoj úspešný operný príbeh, ktorý dnes zažíva, musíme si už teraz vychovávať nasledovníkov v radoch divákov. Samozrejme, mnohí diváci sa k opere dostanú aj sami, ale ak si už teraz začneme získavať deti, tak to v budúcnosti bude o to jednoduchšie. Za môjho pôsobenia  sme mali viac ako dvestotisíc detských divákov, ak započítame aj predstavenia muzikálov. To je dostatočne veľký počet na to, aby sme mohli odpozorovať isté modely správania sa tohoto špecifického publika a pravidlá, na základe ktorých sa dá celkom dobre odhadnúť, čo deti zaujme a čo asi nie.

Vo verejnosti sú však vo všeobecnosti zaužívané názory, že pritiahnuť deti k opere je pomerne ťažké…

S týmito názormi nesúhlasím. Prinajmenšom moje skúsenosti hovoria presný opak. Ak chceme deti pritiahnuť k opere je potrebné zohľadňovať niektoré poznatky. Opera je o emóciách a deti dokážu vnímať tieto emócie presne tak isto, ako dospelí. Nerozumejú všetkým detailom príbehu, alebo klbku zložitých vzťahov, ktoré konkrétna opera zobrazuje, ale emóciám na ktorých je postavená rozumejú úplne presne. Preto im netreba podávať príbehy v celej zložitosti pôvodného deja, ale skôr ísť po emóciách, ktoré ten-ktorý konkrétny príbeh popisuje.

To ale zrejme pre úspech detského predstavenia ešte nebude stačiť. Aké ďalšie kritériá musia byť naplnené?

Predstavenie by nemalo trvať viac ako hodinu. To je podľa našej skúsenosti čas, kedy deti začnú strácať pozornosť a prestávajú sa sústrediť. Isteže, väčšie deti vydržia dlhšie a menšie sa dokážu sústrediť kratšiu dobu, ale ukazuje sa, že hodina je optimálny čas pre obe skupiny. A nie každá opera je samozrejme vhodná na úpravu pre detského diváka, treba prísť s príbehom, ktorý deti môže zaujať. Môže byť rozprávkový, ale môže to byť aj príbeh z reálneho života. Tento príbeh potom treba upraviť tak, aby umožňoval počas predstavenia vznik diskusií medzi deťmi a dospelými na interaktívnej báze, vtiahnutie deti do deja. A veľmi dôležitým prvkom je, aby v uvádzaných operách boli aj detské roly, respektíve aby pri adaptácii príbehu boli vytvorené. Tie deti, ktoré sedia v sále ako diváci vidia iné deti účinkovať na scéne. Vedia sa vtedy s príbehom oveľa viac stotožniť, respektíve stotožnia sa možno práve s postavou detského účinkujúceho. A získavajú pocit, že aj oni by mohli stáť na scéne, ak to môžu robiť rovnako staré deti, ako sú oni samé…

V detskej verzii Nibelungovho prsteňa Fafner nie je obrom, ale obrovským jašterom (zdroj archív autora rozhovoru)

Videl som, ako ste adaptovali Wagnerovu štordielnu ságu Nibelungov Prsteň na hodinovú operu. Do popredia bola vytiahnutá len jedna niť z mnohovrstevnatého príbehu a tá bola rozvíjaná celú hodinu spomenutým interaktívnym spôsobom. Boli sme tam so šesť a sedem ročnými dievčatami a obe celý čas veľmi pozorne počúvali príbeh aj Wagnerovu hudbu…

Wagnerov Prsteň v úprave pre deti bol veľkým úspechom. Deti ho milovali, smiali sa, pretože bol zábavný. A potom ako ho videli, nikto sa viac nebál Wagnera. Naopak, pochopili, že takomto podaní nie je Wagner pre deti nijako zložitý, a to ani po hudobnej stránke. Je to presne spôsob, akým smerom sa vždy snažíme ísť pri adaptovaní opier pre detského diváka. Pokladáme dokonca za našu povinnosť prinášať predstavenia aj pre deti. Z času na čas prinesieme dobré dielo a urobíme ho priamo tu v budove na Ringu, (poznámka autora: v januári tohoto roku to bola Popoluška od 12 – ročnej skladateľky Almy Deutcher), ale to by samozrejme nestačilo.

Okrem toho veľa detských opier hráme v menších priestoroch na Walfischgasse, ktoré sa nachádzajú kúsok pešo od hlavnej budovy opery. Tam máme 231 sedadiel. Ten priestor má o 60 percent väčšiu kapacitu, než keď sme predtým hrávali detské opery v stane postavenom na streche operného domu. Je to komorný priestor, ale veľmi pohodlný. (Poznámka autora: Jedným z kľúčových prvkov úspechu prostredníctvom živého interaktívneho zapojenia sa detí je aj skutočnosť, že detskí diváci nesedia na predstavení vedľa rodičov, ale sedia všetky spolu vpredu a dospelí sú umiestnení až niekoľko radov vzadu za nimi.)

Viaceré pekné detské projekty bežia práve tam. Okrem toho deň po Opernballe budeme mať v hlavnej budove dve predstavenia detskej verzie Čarovnej flauty, čo je v podstate skrátená a prepracovaná Mozartova klasika. Očakávame, že naň príde až sedemtisíc detí.

Detská verzia Čarovnej flauty v hlavnej budove opery – sedadlá sú odstránené, deti sedia na zemi po celej ploche sály – aj v hľadisku aj na javisku, účinkujúci sa prechádzajú pomedzi nich (zdroj archív autora rozhovoru)

Detského diváka si však podchycujete aj v školách. Ako to presne prebieha?

Reklama
  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na