Ostravská opera, Romeo a Julie a Charles Castronovo – pohledem od moravských hranic

  1. 1
  2. 2

„Z daleka, pane, jsem…“ Citát z Predanej nevesty sa mi akosi nevdojak vynoril, keď som v sobotu večer, priznám sa po dlhých rokoch, navštívil operu Národního divadla moravskoslezskeho v Ostrave. Pocit, že som pricestoval zďaleka, mi vonkoncom neprivodila geografická vzdialenosť, ale všetko ostatné, čo som od vstupu do čarokrásnej historickej budovy Divadla Antonína Dvořáka až po jej opustenie zažil. A nebol to len výkon jedného z najkvalitnejších a najžiadanejších súčasných predstaviteľov titulnej postavy Gounodovej opery Roméo et Juliette. Hoci hosťovanie 36-ročného amerického tenoristu Charlesa Castronova určite ozvláštnilo večer vrchovatou mierou. Chýr o ostravskom NDM sa šíri rýchlo. Cez prizmu slovenského operného prostredia (ale vnímal by som to aj v širšom stredoeurópskom kontexte) musí doslova šokovať dramaturgia operného súboru. Uviesť premiérovo v rozpätí necelých jedenástich mesiacov popri inom Hindemithovho Cardillaca, Gounodovho Romea a Júliu, Janáčkovu Věc Makropulos, Stravinského Život zhýralca a Dvořákovu Armidu mi pripadá ako z ríše snov. A predsa je to realita. Súčasný riaditeľ divadla Jiří Nekvasil, hudobný riaditeľ Robert Jindra a dramaturg Daniel Jäger mali to šťastie, že preberali fungujúce divadlo, že vstupovali na úrodnú pôdu. Éra Luďka Golata zanechala výraznú umeleckú stopu a najmä neobvyklú chuť súboru pracovať, uvážene si zvyšovať méty, pasovať sa s čoraz náročnejšími úlohami. Teda všetko to, čo márne očakávame od Opery Slovenského národného divadla. Zdá sa mi, že tomuto divadlu slovné spojenie „nedá sa“ je úplne cudzie. A pokiaľ som sa z osobných rozhovorov dozvedel, má sa divák – domáci, ale aj zahraničný – aj v budúcej sezóne na čo tešiť.

Je dramaturgický úvod pred každým predstavením luxusom? Alebo úplne normálnym, ľudským „otvorením sa“ divákovi a mostom medzi pomyselnou „jamou“, deliacou javisko od hľadiska? Som stopercentne presvedčený o druhej alternatíve. Využíva ju nejedno svetové operné divadlo, na Slovensku je to však totálna neznáma. Príhovor Daniela Jägera v bufetovom foyeri 1. balkóna bol úprimný, zasvätený, vecný, kultivovaný. Dokonca aj so spoluúčasťou dirigenta predstavenia. A listovanie v takmer 50-stránkovom dvojmesačnom propagačnom bulletine je pre nás takmer až „vidina divná…“ Ale poďme k Romeovi a Júlii z 18.februára. Ide o inscenáciu, ktorej premiéra sa v Divadle Antonína Dvořáka uskutočnila pred dvoma mesiacmi a bola zhodnotená aj na portáli Opera Plus. Pod jej hudobné naštudovanie sa podpísal mladý český dirigent Tomáš Brauner, za javiskovú podobu je zodpovedný slovenský tím v zložení Peter Gábor (réžia), Jozef Ciller (scéna) a Katarína Holková (kostýmy). V navštívenom predstavení hudobná a spevácka zložka zjavne prevyšovala vizuálnu. Pritom poňatie Petra Gábora, korešpondujúce s trendom modernizácie operného divadla, zbavovania výpravy prvkov ilustratívnosti a vnášania nadčasových podnetov, sa určite nedopustilo žiadneho podstatného prešľapu.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Gounod: Romeo a Julie (NDM Ostrava)

[yasr_visitor_votes postid="11929" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
8 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments