Ptali jste se: Karol Kevický

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Šéf opery opery Státního divadla Košice odpovídá na dotazy čtenářů Opery Plus


Prečo ste prijali ponuku stať sa šéfom právě v Košicích? (AK)

Priznám sa, že ponuka na post šéfa opery prišla od riaditeľa Štátneho divadla v Košiciach pána Petra Himiča z môjho pohľadu pomerne nečakane. Nečakane hlavne preto, že už raz som v tomto divadle post šéfa opery zastával a ani v najmenšom mi nenapadlo, že by ma riaditeľ po rokoch opäť oslovil. Hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, a preto som istú chvíľu váhal, či ponuku prijať alebo nie. Pri tomto rozhodovaní zohralo úlohu viacero faktorov: V tom čase som pôsobil v ostravskom divadle a bol som tam veľmi spokojný. Spoznal som tu odlišný spôsob práce, stretol sa s veľkou profesionalitou na každom stupni riadenia, a tiež s mimoriadnym umeleckým nasadením a entuziazmom. Naučil som sa veľa nielen po stránke umeleckej, ale aj organizačnej a manažérskej. Keďže som vedel o istých úskaliach môjho prvého košického angažmán, nechcel som ich za žiadnu cenu zažiť po druhýkrát a po skúsenostiach nadobudnutých v Ostrave som ich považoval za prekážky, ktoré by mi nedovoľovali vykonávať túto funkciu bez istého obmedzenia. Otvorene a korektne sme sa s riaditeľom Himičom na túto tému rozprávali a napokon sme dospeli k riešeniu, ktoré rozptýlilo viaceré moje obavy – dohodli sme sa na podmienkach, ktoré boli pre oboch akceptovateľné a ja som nakoniec ponúknutý post šéfa opery prijal. Cítil som, že po skúsenostiach z Ostravy som rozhodne lepšie pripravený viesť operný súbor, než to bolo pred rokmi. Azda najdôležitejším faktorom však bolo to, že po umeleckej stránke sa situácia v opernom súbore výrazne zlepšila, jednotlivé umelecké zložky urobili za posledné roky nesmierny progres a až na malé výnimky sa personálna situácia v orchestri a v zbore stabilizovala, čo som pokladal za dobrý odrazový mostík do budúcnosti.

Koľko odhadujete, že potrvá, kým bude košická opera spĺňať vaše predstavy? (Jamka)

Vzhľadom na to, v akom zúfalom spoločenskom postavení je v súčasnosti na Slovensku kultúra a umenie, musím pripustiť, že mojej predstavy by som sa nemusel ani dožiť. Ak by som však mal hovoriť o ideálnej umeleckej predstave košickej opery konkrétne, tá by sa dala uskutočniť len v prípade, ak by došlo k radikálnej zmene vo financovaní opery (respektíve divadla), a ja sa nebudem musieť opierať len o nadšenie a entuziazmus umelcov, ale budem im môcť ponúknuť plnohodnotné umelecké podmienky a zaslúžené ohodnotenie, ktoré im v adekvátnej výške za ich profesionalitu nesporne prináleží. V takom prípade budem schopný operu personálne posilniť, dobudovať v každej jej zložke (sólisti, zbor, orchester) a bez väčšieho obmedzenia pozývať hostí. Napriek všetkým problémom však musím podotknúť, že za daných podmienok a nedostatočnom finančnom ohodnotení umelcov, je košický operný súbor v mimoriadne dobrej kondícii s veľkým umeleckým potenciálom, a k práci kolegov mám mimoriadny rešpekt a úctu.

Dobrý deň, ako sa vám páčila Námesačná? (LN, Košice)

Čo sa týka predstavenia Námesačnej, predovšetkým by som rád vyzdvihol výkon našej sólistky Michaely Várady, ktorá by si zaslúžila ďaleko väčšiu pozornosť, aká jej v súčasnosti na Slovensku patrí. Je to ojedinelá koloratúra, akých veľa nemáme a verím, že čoskoro o nej budeme počuť viac – úprimne jej to prajem. Skvelú prácu odviedol tiež zbor pod vedením zbormajstra Lukáša Kozubíka. Takú širokú a obdivuhodnú škálu dynamiky (od nádherne znejúcich pián až po krásne mäkké forte) pri zachovaní tónovej kultúry bolo pôžitkom počúvať a pri divadelných zboroch nie je tento jav úplne bežný a samozrejmý. Takisto bolo zaujímavé pozorovať, ako sa pod taktovkou Petera Valentoviča orchester dokázal vyrovnať so záludnosťami belcantovskej partitúry – na jednej strane veľmi delikátne a citlivo sprevádzal sólistov, aby ho vzápätí nechal zaznieť v plnom, ale pritom mäkkom zvuku vo vrcholových častiach opery.

Napriek nie práve najpriaznivejším kritikám musím povedať, že nepokladám toto predstavenie za nevydarené, ale pripúšťam, že za istých okolnosti mohla celá produkcia dopadnúť aj lepšie. V tejto súvislosti mi nedá, aby som nespomenul článok pána Ungera, v ktorom celú inscenáciu hodnotil mimoriadne kriticky. Samozrejme, že ma hodnotenie prvej premiéry nepotešilo a aj napriek tomu, že som vo viacerých bodoch s kritikom súhlasil, spôsob, akým sa vyjadroval k jednotlivostiam celej inscenácie ma nepríjemne prekvapil. Nechcem, aby to vyznelo tak, že kritiku neviem prijať. Naopak, kritika je potrebná a kritik tu je na to, aby poukázal na chyby, prehrešky, nedostatky, aby nastavil umelcom zrkadlo; na druhej strane by si však mal uvedomiť, že píše o ľuďoch – umelcoch, ktorí svoju prácu milujú, žijú a dýchajú len pre ňu a robia maximum pre čo najvyššiu umeleckú úroveň jednotlivých produkcií. Zo skúsenosti viem, že umelci sú zväčša veľmi citlivé a zraniteľné bytosti, ich psychika mnohokrát mimoriadne ovplyvňuje aj ich celkový výkon. Kritika by mala byť trefná, nekompromisná, poučná, určite by nemala nič odpustiť, na druhej strane by však nemusela byť útočná, bojovná a zničujúca. Sám dobre viem, aká dôležitá je dobre mienená kritika, ktorá síce pomenuje všetky negatíva, ale neurazí, neodradí, nedemotivuje. Otázkou zostáva, či práve podobná kritika, aká sa nám dostala za Námesačnú, je pre umelcov motivujúca.Čo ďalej pripravuje košická opera v tejto aj v ďalších sezónach? Prídu nejakí zaujímaví hostia, či prípadne hosťujúce predstavenia? (Anna M.)

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář