Ruka dirigenta musí sloužit i vládnout současně. Ptali jste se Ondreje Olose
Dobrý den, zaujalo mě, že jste v brněnské opeře prošel cestu od řadového korepetitora přes asistenta dirigenta až po samotný dirigentský post. Jaká to byla cesta a co všechno Vám dala? (Lena)
Dobrý ďeň. Už počas štúdií na JAMU sa mi naskytla príležitosť spolupracovať s Národným divadlom Brno pri naštudovaní Mozartovho Idomenea. V priebehu sezóny sa spolupráca opakovala aj pri nasledujúcich nových naštudovaniach. S vedením opery sme sa dohodli na čiastkovom pracovnom úväzku, ktorý sa v priebehu rokov menil postupne z pozície korepetítora na pozíciu korepetítora s povinnosťou asistenta dirigenta, na asistenta dirigenta a nakoniec na pozíciu dirigenta opery a baletu. Môj názor je taký, že pre operného dirigenta je ideálny vstup do operného súboru z pozície korepetítora. Mne osobne prvé roky v opere dali mnoho skúseností a príležitostí pracovať na veľkom počte produkcií so zaujímavými inscenačnými tímami.
K jakému druhu hudby máte nejblíže? (AB)
V každej životnej etape človek inklinuje k určitému druhu hudby. Počas štúdií som bol veľkým fanúšikom Mahlerových symfónií a veľkého romantického repertoáru. Po prvých skúsenostiach s operou som prepadol genialite Leoša Janáčka, ale aj takých autorov, akými sú napríklad Alban Berg, Béla Bartók, Igor Stravinskij. V poslednom čase s veľkým pôžitkom počúvam hudbu Bacha, Scriabina, Messiaena, Suchoňa, Ligetiho, ale rovnako rád vyhľadávam doposiaľ nepovšimnuté skladateľské osobnosti, akými sú napríklad Rued Langgaard a Charles Tournemire.
Dobrý den, jak vzpomínáte na svůj záskok v Pucciniho Schicchim a Leoncavallových Komediantech? Myslíte, že to mělo nějaký zásadní vliv na Váš další postup v divadle? (I. Leníčková)
Záskok v Pucciniho jednoaktovke Gianni Schicchi a Leoncavallových Komediantoch bol takpovediac krstom ohňom. Ale tak to niekedy musí v živote byť, potrebujete skoncentrovať svoju myseľ, pozbierať odvahu a ísť do toho. A keďže šťastie praje nielen odvážnym, ale aj pripraveným, tak to malo nakoniec pozitívny výsledok a vplyv aj na ďalšie pôsobenie. Odvtedy som sa k obidvom titulom dostal ešte v dvoch odlišných produkciách.
Dobrý den, vím, že pracujete v brněnském Národním divadle i bratislavském Slovenském národním divadle. Mohl byste prosím srovnat způsob práce v tom kterém divadle? Zkouškový proces, intenzitu práce, ale i úroveň jednotlivých repríz? Děkuji předem za odpověď. (Jan Bezdíček, Brno)
Práca v Národnom divadle Brno a v Slovenskom národnom divadle Bratislava je v mnohom podobná. Repertoár obidvoch domov stavia na overených tituloch (Carmen, Traviata, Turandot, Aida, Don Giovanni, Nabucco, Lazebník sevillský a iné), no zároveň siaha do dramaturgicky ,,exotických‘‘ tituloch, ako boli v poslednej dobe v Brne napríklad Kaija Saariaho – Láska na dálku, Bohuslav Martinů – Gilgameš, Thomas Adès – Powder Her Face. V Bratislave to boli tituly Ermanno Wolf-Ferrari – I gioielli della Madonna, Jacques Fromental Halévy – La Juive, Roland Baumgartner – Maria Theresia. Zároveň obidva domy dbajú o pravidelné uvádzanie súčasnej tvorby domácich autorov – Brno – Ivo Medek, Michal Nejtek, Marko Ivanović, v Bratislave tituly autorov Ľubica Čekovská, Juraj Beneš, Marián Lejava.
V neposlednej rade je to rozšírená ponuka titulov pre detského diváka, či už v pôvodných tituloch (Slovenské národné divadlo – Milan Dubovský – Veľká doktorská rozprávka, Národné divadlo Brno – Marko Ivanović – Čarokraj), alebo v úpravách známych opier. Opera Slovenského národného divadla v posledných rokoch v spolupráci s Martinom Vankom uvádza takzvaný detský titul takmer v každej sezóne.
Skúšobný proces je v mnohom podobný, až takmer identický. No v Brne sa už druhú sezónu nasadzujú reprízové predstavenia v takzvanom blokovom systéme (reprízy jednotlivého titulu v krátkom časovom období), čo v mnohom uľahčuje prípravu a skvalitňuje úroveň predstavení. Bratislava stavia viac na širokej ponuke repertoáru, ktorý sa v priebehu sezóny obmieňa. Dramaturgia Slovenského národného divadla si dáva za cieľ, aby sa počas sezóny na javisku v rámci reprízových predstavení predstavili v hlavných rolách zaujímaví a nie raz aj lukratívni svetoví sólisti.
Cítíte se víc klavíristou nebo dirigentem? (Bára)
Klavír sa mi stal akousi neoddeliteľnou súčasťou. V poslednej dobe som prečítal veľa klavírneho repertoáru a našiel som si v tom veľkú záľubu a relax súčasne. Dirigovanie je komplexnejšie, má mnoho vrstiev a netýka sa vždy len hudby. Ide tu mnohokrát najmä o komunikáciu, motiváciu a spoluprácu. Ruka dirigenta musí slúžiť aj vládnuť súčasne. Nie vždy je jednoduché nájsť ten správny pomer a význam týchto protiváh. Na Vašu otázku nemám odpoveď, som si istý len tým, že mám hudbu rád. Či sa cítim byť viac klaviristom, alebo dirigentom, tak nad tým skôr dosť často pochybujem.
Má dirigent nějaký vliv na dramaturgický plán divadla a také na to, který titul mu bude svěřený? (VV)
Pokým nie ste v pozícii šéfa opery alebo dramaturga, tak na dramaturgický plán divadla máte veľmi malý vplyv. Ale nevidím v tom zásadný problém, pretože si myslím, že to takto je v poriadku. Dobrá dramaturgia nemusí byť a nemala by byť závislá na názore svojho okolia. Musí napĺňať svoje vlastné ideje, dlhodobý plán a smerovanie súboru. Čas vždy najlepšie posúdi správne a menej správne kroky vedenia divadla.
Dobrý den, máte nějaký dirigentský vzor? Koho ze současných českých i zahraničních dirigentů nejvíc uznáváte? (J. Karfík)
Budem stručný a menujem aspoň pár svojich obľúbených dirigentov. Carlos Kleiber, Wilhelm Furtwängler, Sergiu Celibidache, Claudio Abbado, Nikolaus Harnoncourt, Václav Talich, Karel Ančerl, Zdeněk Košler. Zo súčasných dirigentov považujem za výnimočné osobnosti napríklad – Paavo Järvi, Mariss Jansons, Christoph Eschenbach, Iván Fischer, Libor Pešek, Jiří Kout.
Dobrý den, pane dirigente, ráda bych se zeptala na Váš názor na takzvané „režisérské divadlo“, které se v poslední době čím dál víc i u nás rozmáhá. Nevadí Vám jako dirigentovi, že se často zpívá o něčem jiném, než co je na jevišti k vidění? Vždyť to přece znehodnocuje i Vaši práci. Děkuji předem za Váš názor. (Štráfeldová)
O probléme súčasného inscenovania opier sa v poslednej dobe hovorí takmer stále. Pritom sa ale neprávom zabúda na výnimočné počiny a krásne inscenácie, ktoré aj napriek prevládajúcemu trendu neustále vznikajú a majú pridanú hodnotu. Pokým sa potýkame v opere s problémom anachronizmu a aktualizácie, ohýbania libreta a nelogičností, tak stojí za úvahu si položiť zároveň niekoľko ďalších otázok. Je v dnešnej dobe na prvom mieste hudba, libreto, partitúra, výklad, dirigent, režisér? Hrajú sa tituly poplatné dnešnej dobe? Znehodnocujú sa tradičné operné tituly súčasným inscenovaním, alebo sa tým viac potvrdzuje ich nadčasovosť? Je operný dom viac ochrancom tradícií, alebo kultúrnym stánkom postmodernizmu? Stráca opera svoju niekdajšiu identitu? Som presvedčený, že tento problém musíme vnímať vždy v tomto širšom kontexte.
Které představení ze současného brněnského repertoáru máte nejraději? Máte nějaký vysněný titul? Jaké nové příležitosti Vás v této i dalších sezonách čekají? (Dana Š., Brno)
Zo súčasného brnenského repertoáru mám rád Káťu Kabanovú, Modrovousův hrad, Hry o Marii. Ak by som si mohol vybrať, určite by som sa rád v budúcnosti dostal k operám Z mŕtveho domu, Krútňava, Lulu. Momentálne pripravujeme inscenácie Pikovej dámy a Korsakovho Sadka. V nasledujúcej sezóne to bude medzi inými Samson a Dalila. V zahraničí ma čaká nové naštudovanie Věci Makropulos.
Za čtenáře Opery Plus děkujeme za odpovědi.
VIZITKA
Ondrej Olos (1984) vystudoval v letech 1998–2003 dirigování na konzervatoři v Žilině. Během studia byl asistentem dirigenta symfonického orchestru konzervatoře. V roce 2008 ukončil studium na Janáčkově akademii múzických umění v Brně. V roce 2006 mu byla udělena cena Leoše Janáčka za nastudování komorní verze opery Příhody lišky Bystroušky v Komorní opeře Janáčkovy akademie múzických umění. V rámci festivalu Janáček Brno 2008 nastudoval s posluchači Janáčkovy akademie múzických umění Janáčkovu Její pastorkyňu v původní verzi z roku 1904. Od roku 2006 působí v Janáčkově opeře Národního divadla Brno jako korepetitor, od roku 2007 též jako asistent dirigenta a od roku 2009 jako dirigent inscenací Eugen Onegin (Čajkovskij), Macbeth (Verdi), Příhody lišky Bystroušky (Janáček), Netopýr (Strauss), Gianni Schicchi (Puccini), Komedianti (Leoncavallo), Rusalka (Dvořák), Lazebník sevillský (Rossini), Turandot (Puccini), Alice in Bed (Medek), Tosca (Puccini), Polská krev (Nedbal) a dalších. Ve Slovenském národním divadle v Bratislavě dirigoval Její pastorkyňu a Věc Makropulos (Janáček), v Košicích Dialogy karmelitek (Poulenc), v dánském Aarhusu Káťu Kabanovou (Janáček). Mimo to je pravidelným hostujícím dirigentem řady českých a slovenských orchestrů, mezi které patří například Symfonický orchestr Slovenského rozhlasu v Bratislavě, Pražská komorní filharmonie, Filharmonie Brno, Moravská filharmonie Olomouc, Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín a jiné. Je rovněž vyhledávaným klavíristou a častým partnerem Milana Paľy, se kterým se zaměřuje na uvádění děl především soudobých autorů.
(Zdroj: ndbrno.cz)
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
