SND Bratislava: Voci da camera

  1. 1
  2. 2

Zápisník zmizelého pre tenor, alt, tri ženské hlasy a klavír ako prirodzená dominanta koncertu pripravil väčšie potešenie. Potešil aj napriek tomu, že interpretácia neprihliadala na skladateľom vytúžené javiskové prítmie (použité projekcie aj napriek nevtieravej intenzite pôsobili skôr kontraproduktívne), na neviditeľné ženské vokálne trio a naznačené prestávky medzi niektorými časťami. Skladbu koncipoval Leoš Janáček ako monodrámu o prebudenej láske mladíka k zvodnej cigánke, prechádzajúcej ošiaľom ľúbostnej vášne do krízy, pocitu previnenia a v závere do emocionálnej katarzie. Oblúk, ktorým Janíček (jeho meno spoznávame len zo Zefkinho oslovenia) prechádza, je bohato vyklenutý a hudobne nesmierne diferencovaný. Protagonistom príbehu, ktorý pochádza z pera anonymného autora (podľa nových výskumov bol identifikovaný ako valašský ľudový básnik), je tenorista. Hlboký ženský hlas sa zjaví len v dvoch z dvadsiatich dvoch čísel. Stálym komentátorom a tvorcom atmosféry, hlasom prírody a svedkom duševných premien je klavír.Tenorový part stvárnil Ľudovít Ludha. Jediné, čo mi na jeho interpretácii vadilo, bol neustály pohľad do nôt. Ak by tie mal len ako poistku, ak by do nich nepozorovane nazeral, divák by neprišiel o pocit, že spieva práve preňho. Hoci toto sa nestalo, Ludhovmu poňatiu niet čo vytknúť. Part spieva technicky suverénne, hlasom napĺňajúcim lyriku i drámu, hlasom znejúcim plnohodnotne v hlbokej i strednej polohe a kulminujúcim vo vysokých C (zvlášť nepríjemne napísané je druhé, na slovo „v náručí“), ktorá zvláda suverénne. Rovnako široká je aj paleta Ludhových výrazových odtieňov, plastická dynamická škála od lyrickej nehy po vášnivú expresiu. Ovládanie janáčkovskej deklamácie a zároveň aj legátového spievania si upevnil na početných zahraničných vystúpeniach. Bola to teda výborná interpretácia tenorového partu – hoci s oslabeným kontaktom s publikom.Altový part zmyselne predniesla Terézia Kružliaková, v tomto prípade bol aj jej výraz prepracovanejší a na malej ploche tvárnejší. Opäť však najslabším článkom uvedenia bol Branko Ladič. Len sekundoval, nekoloroval prírodné prostredie, ani meniace sa nálady a poryvy vo vnútri speváka. V parte sa nachádzajúce búrlivé erotické intermezzo zaniklo v jednotvárnej šedi.Úvodný koncert nového vokálneho cyklu isté veci naznačil. Že jeho taliansky názov nie je žiadnou návnadou, že vzťah bratislavského publika ku komornej vokálnej tvorbe treba budovať od základu (smutné konštatovanie), že úcta k faktografii (bulletin a web) patrí k minimu profesionality. Opäť visí vo vzduchu otázka: kde bolo mladé publikum, študenti hudobných škôl všetkých druhov? Takýto koncert by v historickej budove mal byť obsadený až po strop. Už o tri týždne, na druhom zo série koncertov Voci da camera uvidíme, či sa dačo zmenilo.
Hodnotenie autora recenzie:
65 %

Voci da camera
(Hviezdy SND spievajú Janáčka)
Ľudovít Ludha (tenor)
Terézia Kružliaková (mezzosoprán)
Branko Ladič (klavír)
23. novembra 2014 historická budova Slovenské národné divadlo Bratislava

program:
Leoš Janáček:
– Šest národních písní
– Po zarostlém chodníčku (výber)
– Zápisník zmizelého

www.snd.sk

Foto Alena Klenkova

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Voci da camera -Ľ.Ludha, T.Kružliaková, B.Ladič (Bratislava 23.11.2014)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na