Velký úspěch Borise Prýgla na prestižním pěveckém klání Operalia Plácida Dominga

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
Nestáva sa často, aby súťažiacemu na prestížnej medzinárodnej súťaži fandili hneď dve krajiny naraz. Rodák z Moravy, študujúci a pôsobiaci doteraz najmä v Bratislave, však tento týždeň rozvíril pokojnú letnú atmosféru, keď sa hladko prebojoval spomedzi 1.000 uchádzačov cez štvrťfinále, semifinále až do finále momentálne najprestížnejšej a najsledovanejšej opernej súťaže na svete. Operná obec rovnako v Čechách aj na Slovensku s napätím a narastajúcim nadšením sledovala tohtotýždňový priebeh súťaže až do jej sobotného finále. Z neho si talentovaný a neprehliadnuteľný Boris Prýgl nakoniec odniesol nielen cenu Birgit Nilsson, udeľovanú za interpetáciu diel Richarda Wagnera a Richarda Straussa, ale aj osobné pozvanie od Plácida Dominga na účinkovanie do opery v Los Angeles v sezóne 2018/2019.
Boris Prýgl (zdroj nachtigallartists.cz)

Boris, aká je vaša prvá reakcia na získané ocenenie?

Som trocha zaskočený, pretože som dostal cenu udeľovanú za interpretáciu Wagnera, čo je repertoár, ktorý v mojom veku speváci ešte ani nespievajú. Skôr som očakával, že sa umiestnim s iným typom repertoáru. Potešilo ma však pozvanie do Los Angeles, ktoré som maestrovi Domingovi už aj potvrdil, a okrem toho už viem, že budem spievať Leporella v Prahe v Stavovskom divadle na predstavení Dona Giovanniho v roku 2018, ktoré sa celé deje pod jeho patronátom.

Ako sa vôbec zrodil nápad prihlásiť sa na tohtoročnú Operaliu?

V česko-slovenskom priestore som sa už zúčastnil viacerých súťaží a zistil som, že konkurencia u nás nie je až tak veľká. Chcel som sa viac porovnať s medzinárodným priestorom, prekročiť prah Českej a Slovenskej republiky a trochu sa aj zviditeľniť. Už pred rokom som plánoval ísť na súťaž Hans Gabor Belvedere, ale mal som práve v tom čase dohovorené predstavenie v Znojme, tak som sa jej nakoniec nemohol zúčastniť. Ale súťažil som tam teraz pred dvomi týždňami.

Na rozdiel od Belvederu však Operalia vôbec nebol môj nápad. S myšlienkou, aby som sa jej zúčastnil, prišiel sám Plácido Domingo, ktorý ma na jar počul spievať v Prahe počas konkurzu na Dona Giovanniho. Ten sa pripravuje k 230. výročiu jeho premiéry v Stavovskom divadle a Domingo, ktorý ju osobne bude dirigovať, sa týchto príprav tiež zúčastňuje. No a keď ma počul spievať, tak sa ma spýtal, či by som nemal záujem zúčastniť sa Operalie. On ma tam v podstate pozval.

Ako presne prebieha príprava na súťaž?

Vo februári som sa prihlásil a poslal som samozrejme aj svoje nahrávky, ale mal som situáciu uľahčenú tým, že ma maestro počul už na predspievaní v Prahe. Ale prihlasoval som sa presne rovnako ako zvyšných tisíc uchádzačov a prešiel som tým istým procesom výberu, takže som rád, že ma nakoniec aj vybrali. Musel som si zvoliť repertoár. Snažil som sa zostaviť ho tak, aby som mohol ukázať celú svoju farebnú škálu. Chcel som tam mať niečo belcantového, dalej nejakú nemeckú skladbu – preto som už do prvého kola zvolil Wagnera, za jeho prezentáciu je totiž na Operalii možné získať špeciálnu cenu. Chcel som aj niečo, čo je môjmu srdcu veľmi blízke, takže som zvolil Leporella z Giovanniho. A nakoniec chcel som tam mať aj niečo takzvane efektného a ťažkého, na čom sa dá ukázať sa, tak som si zvolil Rossiniho.

Tohtoroční víťazi Operalie (zdroj FB)

My sme semifinále a váš výkon sledovali v priamom prenose cez internet, kde diváci výkony vás, ako aj ostatných súťažiacich, mohli live komentovať prostredníctvom Facebooku. Počas vášho nápaditého vystúpenia sa okamžite vyrojili komentáre a polemiky, či nejde o porušenie pravidiel, nakoľko ste použili rekvizitu, či je to vôbec dovolené a podobne. Mysleli tým notes, ktorý ste držali v rukách. Boli ste súťažiaci nejako špeciálne upozornení, že by rekvizity nebolo dovolené používať?

Ja som tie komentáre divákov sledoval počas spevu ostatných uchádzačov. Počas môjho vystúpenia však neviem čo presne písali. Je to škoda, lebo by som sa na tom mohol pobaviť. Počas spevu kolegov sa totiž častokrát stávalo, že tam niekto napísal, že súťažiaci spieva nádherne, a vzápätí niekto iný zase, že sa to nedá počúvať. Takže tie reakcie ľudí mohli skôr pobaviť, než že by si ich niekto mal brať nejako seriózne k srdcu. Vždy u každého speváka tam vzájomne „zápasili“ dva tábory, tí, čo ho mali radi, a tí, čo nemali, a potom tam bol ešte tretí tábor ľudí, ktorí len napísali: „Ahoj, zdravíme z Juhoafrickej republiky,“ alebo z nejakej inej krajiny, podľa toho, odkiaľ práve pochádzal spevák.

Som presvedčený, že do mojej takzvanej „katalógovej árie“ sa ten zápisníček hodí, spieva sa tam predsa o katalógu, takže ja vždy zvyknem tú áriu spievať s diárom v ruke. Ale prvýkrát som to teraz urobil aj na súťaži. Konzultoval som to so svojou profesorkou, aj som si prečítal pravidlá súťaže, nikde som tam nenašiel, že by sa rekvizita nemohla použiť, a navyše si myslím, že diár o rozmere desať krát desať centimetrov nie je zasa až taká rekvizita, ktorá by dokázala niekomu nejako zásadne pomôcť a ublížiť tým ostatným, ktorí ju nemali k dispozícii.

A hlavne, bol za mnou Plácido Domingo a bavili sme sa po štvrťfinále, ktorú áriu zvoliť ďalej do semifinále, a on mi povedal, že chce počuť Leporella. A keďže je to ária založená do veľkej miery aj na hereckom umení, tak mi odporúčal, aby som sa po tejto stránke s tým čo najviac „vyhral“. Aj preto som sa rozhodol, že zvolím ten diár. Všetci to spievajú bez diára a zdá sa mi to také nejaké divné, tak som chcel byť niečím zvláštny, možno aby si ma aj zapamätali. A niektoré kolegyne, ktoré so mnou súťažili, mi potom povedali, že to bolo roztomilé, takže verím, že použiť rekvizitu nakoniec bola dobrá voľba.

Boris Prýgl počas semifinále Operalie 2017 (zdroj FB Operalia)

Áriu ste spievali v pomerne svižnom tempe. To bola vo vašom prípade druhá najčastejšie komentovaná vec, ktorú si hneď každý všimol. Bola to vaša voľba?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Související články


Napsat komentář