Zlaté hlasy slovenské opery: Lucia Poppová

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Počas desiatich rokoch pôsobenia Lucie v Kolíne nad Rýnom sa postupne rozbiehala aj jej svetová kariéra. V roku 1966 debutovala v londýnskej Covent Garden ako Oscar v Maškarnom bále a vo februári 1967 po prvý raz očarila divákov v Metropolitnej opere v New Yorku ako Kráľovná noci. Bola prvou slovenskou speváčkou, ktorá účinkovala na tomto javisku. Scénu a kostýmy do inscenácie Mozartovej opery vytvoril vtedy osemdesiatročný maliar Marc Chagall, ktorý Kráľovnú noci – Luciu Popp – aj vlastnoručne nalíčil. Lucia o tomto predstavení napísala rodičom nasledujúce riadky:

Bola to veľká vec – azda najvýznamnejšia v mojom opernom živote. Uvedomovala som si zodpovednosť a náročnosť situácie: debut v Met – a s takou rolou! Kvôli Chagallovi celý svet očakával toto predstavenie s napätím. Hľadisko Met je obrovské – tritisícšesťsto miest! Moja šatňa sa podobala skôr apartmánu v noblesnom hoteli – je v nej kúpeľňa a klavír. V tlači boli rôzne názory na predstavenie, ale čo sa mňa týka, môžem byť spokojná. Viete, že nemám vo zvyku sa chváliť – tentoraz to bol však skutočne môj veľký úspech.“

Lucia pripojila k listu rodičom aj riadky pre profesorku Annu Hrušovskú: „Milá Aničenka, zaiste si myslíš, že som na Teba zabudla – opak je však pravdou. Nikdy som na Teba tak intenzívne nemyslela, ako v poslednom čase, nikdy tak nespomínala na všetky Tvoje dobré rady a návody k vysokému „F“. Teraz Ti môžem iba jedno povedať: oplatilo sa!

Umelecké a životné etapy Lucie Popp opisuje podrobne kniha rakúskej autorky doktorky Ursuly Tamussinovej, nazvaná prosto Lucia. Sú v nej uverejnené aj početné fotodokumenty a listy Lucie rodičom, ktoré preložil do nemčiny otec speváčky. Kniha vyšla v roku 1999, šesť rokov po smrti Lucie Popp. Prezentáciu mala vo viedenskom Centre Herberta von Karajana. Nebola to náhoda, veď s Karajanom sa spája úspešný štart speváčky na svetovej hudobnej scéne, akou Viedeň nepochybne je. Krátko po vyjdení knihy bol v Slovenskom inštitúte vo Viedni spomienkový večer na Luciu Popp, za prítomnosti vzácnych diplomatických a umeleckých hostí, medzi ktorými nechýbal Walter Berry, ktorý s Luciou Popp nie raz vystupoval.Vráťme sa k bilancii umeleckej cesty slávnej koloratúrky, neskôr lyrickej sopranistky, Komornej speváčky (Kammersängerin), ktorá tento významný titul dostala nielen vo viedenskej Štátnej opere, ale aj v bavorskej opere v Mníchove.

Lucia Popp po odchode z Kolína nad Rýnom čoraz častejšie a viacnásobne hosťovala vo Viedni, Paríži, Miláne, Mníchove, New Yorku, ale aj Japonsku, pričom jej nemožno uprieť prvenstvo medzi slovenskými spevákmi, ktorí až po nej začali prenikať do sveta slávnych operných domov. Ale ani bohatstvo a ohlas jej umenia ju nemohli zbaviť túžby po domove, príslovečnej srdečnosti, slovanskej vrúcnosti, skromnosti, s ktorou prijímala narastajúcu slávu v opere i na koncertných pódiách. A keď sa stala rakúskou štátnou občiankou, mohla občas navštíviť rodičov na Slovensku, traduje sa, že chodila za priateľmi aj „na kávičku“ do bufetu Slovenského národného divadla – no domáca operná scéna sa tvárila, že neexistuje. Železná opona nebrala ohľad na svetové renomé sopranistky. Keď koncom sedemdesiatych rokov nahrával v Prahe Supraphon v koprodukcii s firmou Deutsche Grammophon Brahmsovo Nemecké rekviem pod taktovkou Giuseppe Sinopoliho, slovenská sopranistka so zahraničným pasom mohla spoluúčinkovať na nahrávke až po intervencii na najvyšších miestach – v uzavretej budove Rudolfína, bez prístupu odbornej verejnosti…

Doménou Lucie Popp bol najmä Mozart a Richard Strauss. Tu mohla najviac preukázať svoju virtuozitu, neobyčajnú spôsobilosť na zdolávanie krkolomných výšok a ozdôb, pričom si uchovala mäkkosť a farebnosť hlasu. Bola pôvabnou Zerlinou v Donovi Giovannim, Despinou v Così fan tutte, nevinnou Paminou v Čarovnej flaute, ale i zlovestnou Kráľovnou noci, Serviliou v Titovi, Blondou a neskôr Constanzou v Únose zo serailu, Zuzankou a Grófkou vo Figarovej svadbe.

V rokoch vrcholnej koloratúrnej kariéry udivovala ekvilibristikou Zerbinetty v Straussovej Ariadne na Naxe či Talianskej speváčky z Capriccia. Doposiaľ je neprekonanou Sophie zo Straussovho Gavaliera s ružou. Éterickosť tejto postavy vystriedala na vrchole ženskej a speváckej zrelosti rolou Maršalky v tej istej opere. Bola polodetskou Zdenkou i zrelšou Arabellou z opery Arabella od Richarda Straussa.

Bola aj výnimočnou speváčkou talianskych rolí: Rosinou v Barbierovi zo Sevilly, Norinou v Donovi Pasqualovi, Gildou v Rigolettovi, Nannettou vo Falstaffovi, Musettou v Bohéme, či Olympiou v Offenbachových Hoffmannových poviedkach. Po roku 1980 siahla i po mladodramatických partoch: spievala Taťjanu v Eugenovi Oneginovi či Marienku v Predanej neveste – hoci netradične v nemčine, ako si to vyžadovalo viedenské publikum.

Jej spevácke umenie bolo vždy podpreté pôvabným zjavom, hereckým vypracovaním postavy a prirodzeným čarom komplexnej osobnosti. Lucia Popp bola aj veľkou koncertnou umelkyňou. Jej spev bol výrazom duše – a to zrejme ocenili aj Viedenskí filharmonici, ktorí jej udelili Striebornú ružu. Bola Kammersängerin Bavorskej a Viedenskej Štátnej opery a Čestnou členkou Štátnej opery vo Viedni.

K nezanedbateľným postavám v kariére Lucie Popp patria aj klasické operetné role: zvlášť Rosalinda a Adela v Straussovom Netopierovi. Na javisku viedenskej Štátnej opery boli (a sú) klasické operety viedenských majstrov rovnocenne hrané a hodnotené vedľa veľkého operného repertoáru. Často ich vysielala aj rakúska televízia (ORF). Lucia Popp v nich – dokonca spolu s Editou Gruberovou, mladšou, no rovnako slávnou kolegyňou – rozohrali veľkolepú partiu spevu a hereckého komediantstva v najlepšom zmysle slova.

V Záhorskej Vsi, ktorá sa kedysi volala Uhorská Ves, zdobí od 20. novembra 1999 (rok nedožitých šesťdesiatin umelkyne) rodný dom Lucie Popp pamätná tabuľa. Aj ulica, kde dom stojí, sa od spomínaného dňa volá Ulica Lucie Popp. V Bratislave sa zatiaľ nenašla iniciatíva a ulica, ktorú by pomenovali po tejto veľkej dáme svetovej opernej scény. Ešteže bývalý primátor hlavného mesta Slovenské republiky – Bratislavy doktor Peter Kresánek udelil Lucii Popp v roku 1997 Čestné občianstvo in memoriam!

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


2
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
2 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
2 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
MrsPoppMusic

Vďaka za krásnu spomienku na Luciu Popp. Jej hlas je pre mňa balzamom na dušu. Občas jej zapálim aspoň virtuálnu sviečku na virtuálnom cintoríne na internete.

leonora3

Odisla prilis mlada. A velmi skoro po zmenach ktore sa u nas udiali. Predtym, ked bola na vrchole svojej spevackej kariery, sme o nej nic moc nevedeli, pokial sme neboli v Bratislave a nepatrili do okruhu jej znamych. (To jej nasledovnicku Editu sme uz mali moznost vidiet a obdivovat, ci uz vo Viedni, ci v Mnichove, aj inde) . Lucia Popp zanechala v svetovej opera velku stopu, snad najhlbsiu zo slovenskych spevakov. Pri velkom obdive k Petrovi Dvorskemu ( a pre tenorov mam slabost) a k Edite Gruberovej, som taky dojem mala z nedavnej diskusie na opernom blogu navstevovanom opernymi… Číst vice »