Opera PLUS - váš informační portál o opeře, baletu a vážné hudbě

    7.12.2011 00:00 Pavel Unger

Určiť hodnoverný rebríček osobností reprezentujúcich vrcholové umenie určite nie je možné. Medzi mantinelmi špičkovej zóny sa v každom hlasovom odbore, nástrojovej skupine či dirigentskej kategórii pohybuje a na svetových pódiách je vítaná desiatka – dvadsiatka osobností. Viacerí z tejto sféry si v týchto dňoch symbolicky podávajú ruky na 47.ročníku Bratislavských hudobných slávností.

Priaznivci vokálneho umenia sa najviac tešili na koncertné uvedenie opery Gaetana Donizettiho Lucrezia Borgia. Túto formu prezentácie hudobnodramatického žánru si festival vyskúšal pred šiestimi rokmi, keď v slovenskej premiére pripravil Donizettiho Roberta Devereux s Editou Gruberovou ako Elisabettou. Vtedy sa umelkyňa po prvýkrát od emigrácie roku 1971 predstavila na Slovensku v kompletnej opernej úlohe. Predvlani sa vrátila v titulnej roli Belliniho Normy a 2.decembra ponúkla svoju ďalšiu parádnu postavu – Lucreziu Borgiu. Dielo na Slovensku nie je celkom neznáme. O jeho novodobé vzkriesenie sa pokúsila bratislavská Komorná opera roku 1994 a pred štyrmi rokmi sa na nie dlhý čas usídlila v javiskovej verzii na scéne Opery SND. Svoje skutočné hodnoty však Lucrezia Borgia dala na obdiv až teraz a vôbec neprekážalo, že bez kulís a kostýmov. Všetky atribúty divadelnej produkcie dokázali protagonisti kompenzovať vokálnym a výrazovým umením i osobnostným vyžarovaním. Pôvodným úmyslom bolo do štyroch hlavných postáv pozvať mníchovské obsadenie, nepodarilo sa však skĺbiť voľné termíny predstaviteľov Dona Alfonsa a Maffia Orsiniho (hoci v avíze k BHS ešte figurovalo meno Sivie Tro Santafé), takže napokon všetky spevácke party interpretovali slovenskí sólisti. Lucrezia i Gennaro boli totožní s Mníchovom 2009 a bola to Edita Gruberová a Pavol Bršlík.

Vekový rozdiel tridsiatich troch rokov medzi oboma ešte zreálnil strastiplný vzťah matky a syna. To však nie je podstatné, hlavné sú iné, umelecké parametre. A v nich obaja dokázali, že bez ohľadu na dátumy narodenia, sú vo svojich hlasových odboroch skutočnými favoritmi. Rola Lucrezie, v súvislosti s novovekou renesanciou Donizettiho opery serie, je spätá s niekoľkými menami. Prvou bola Montserrat Caballé, po nej Leyla Gencer a Joan Sutherland, zo stále produktívnej generácie je to napríklad Renée Fleming, Mariella Devia a v ostatnom čase najvyhľadávanejšou sa stala Edita Gruberová. V Bratislave dokázala, že jej kondícia je stále úžasná, hlas svieži, silný, technicky absolútne pod kontrolou. Každý výstup, či už árie a cabaletty (úvodná „Com´e bello“ a záverečná „Era desso il figlio mio“), dvojspevy alebo ansámble, nepredstavovali len virtuozitu legatovej kultúry či manifestáciu ozdobného spevu, ale kreslili živé dramatické situácie. Vrúcne nežný cituplný tón, ale aj tón mrazivo rezolútny, pavučinové piana i laserovo jasné forte – to všetko patrí do vokálno-výrazovej výbavy pre túto rolu. Je to jednoducho Lucrezia Borgia, ktorej príbehu divák uverí a dojme ho nielen preto, že je bravúrne napísaný, ale najmä, že v Gruberovej podaní zahŕňa celú škálu prirodzených ľudských emócií.

Druhým hrdinom večera bol mladý slovenský tenorista Pavol Bršlík ako Gennaro. Medzinárodné renomé si vystaval prevažne na mozartovských postavách, no dnes už s ním veľké scény rátajú aj v teréne bel canta. Jeho lyrický tenor nadobúda čoraz jadrnejšiu a kovovejšiu farbu, technicky zreteľne napreduje v istote vysokej polohy, jeho frázovanie plne zodpovedá estetike talianskej opery. Navyše, je to umelec mimoriadne senzitívny, vie odtieňmi hlasu vymodelovať tie najjemnejšie emocionálne záchvevy postavy, vie na javisku pôsobiť vznešeným pôvabom i chlapčenskou iskrou, vie každý krok, gesto či mimický záchvev podriadiť dramatickej situácii. Gennaro Pavla Bršlíka bol Gruberovej rovnocenným partnerom a právom zožal nemenšie ovácie.
S istým kvalitatívnym odstupom, avšak veľmi čestne, obstáli aj dvaja ďalší protagonisti. Terézia Kružliaková v nohavičkovej úlohe Maffia Orsiniho preukázala veľmi farebný mezzosopránový tón, so sýtou hĺbkou i zvládnutými výškami. Občas sa však objavilo priveľa vibrata a tón troška stratil na koncentrovanosti. Po výrazovej stránke mala však svoj part vypracovaný a jej podaniu nechýbal prirodzený šarm. Basista Jozef Benci vo vstupnej árii „Vieni, la mia vendetta“ bol ešte tónovo tvrdší a v najvyššej polohe úzky, no vo veľkej scéne a duete s Gruberovej Borgiou „Che chiedete?“ a vo finále 1.dejstva uplatnil bohatšie nuansy výrazu a dynamiky, takže popri veľkom a tmavom fonde ukázal aj charakterizačné umenie. Z menších postáv hodno spomenúť najmä Ondreja Šalinga (Vitellozzo a Rustighello) a Martina Mikuša (Gubetta).

Zárukou štýlovo verného hudobného poňatia bol ukrajinský dirigent Andriy Yurkevych, ktorý dnes patrí k špecialistom na bel canto v medzinárodnom meradle. Je častým dirigentským partnerom Edity Gruberovej, takže presne pozná spôsob jej dýchania a dokáže orchester podriadiť sólistkiným frázam a dynamickým špecifikám. Na čele Slovenskej filharmónie vystaval operu s množstvom kontrastov vo farbe, dynamike a najmä v tempách. Jeho finálové scény boli vskutku strhujúce. Kultivovaným zvukom zapôsobil tiež Maďarský národný filharmonický zbor, pripravený Mátyásom Antalom.

Prvá dekáda Bratislavských hudobných slávností však znamenala stretnutia so špičkovým umením rovnako na poli symfonickej hudby. Slovenská filharmónia pod taktovkou svojho šéfdirigenta Emmanuela Villaumea v otváracom koncerte sa vypla k výbornému výkonu v skladbe jubilujúceho Jána Cikkera Spomienky a najmä v Stravinského Vtákovi Ohnivákovi. Prvým sólistickým hosťom bol ruský violončelista Alexander Kniazev, ktorý Dvořákov Koncert pre violončelo a orchester h mol predniesol bez vonkajšieho pátosu, no technicky a výrazovo vyspelo. Prvý veľký triumf patril talianskym  hosťom (Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino) a slovenskému dirigentovi Jurajovi Valčuhovi, ktorý sa na BHS predstavil po prvý krát, hoci napriek vo svojich 35 rokoch dosiahol také méty, ako z našich dirigentov dosiaľ nik. Vypointovaná predohra k Rossiniho Viliamovi Tellovi, Chopinov 1.klavírny koncert e mol s výborným bulharským sólistom Evgeni Bozhanovom a bravúrne vypracovaná Rachmaninovova Symfónia č. 3 a mol sa určite zapíšu do análov festivalu.

O dva dni neskôr si bratislavské publikum podmanil Oslo Philharmonic Orchestra na čele s mladým ale už svetoznámym dirigentom Vasily Petrenkom. Začali domácou skladbou „Act“ z pera Rolfa Wallina bol desaťminútovkou hýriacou nápadmi, farbami a inštrumentačnými prekvapeniami. Skončili Čajkovského 4.symfóniou f mol, kde orchester aj dirigent naplno prejavili svoje kvality a vygradovali večer do záverečnej vety, ktorá bola doslova „con fuoco“. Sólistom večera bol Joshua Bell, potvrdzujúci povesť fenomenálneho huslistu, v Sibeliovom Koncerte pre husle a orchester d mol raz rapsodický, inokedy meditatívne poetický, bravúrne virtuózny. Nehovoriac o charizme, vyžarujúcej z tohto sympatického 44-ročného Američana, debutujúceho pred troma desaťročiami (!) pod taktovkou Riccarda Mutiho.

Litovský národný symfonický orchester pod taktovkou Robertasa Šervenikasa priniesol tiež vzorku z domácej tvorby, Nedokončenú symfóniu Algirdasa Martinaitisa a svojho rodáka, najväčšími sieňami a festivalmi aprobovaného Mischu Maiského. Hĺbavý a kantabilný, v kadencii samostatnej vety s neprebernými odtieňmi farieb a vo finálovej gradácii úchvatne expresívny – to bol Mischa Maisky a jeho Šostakovičov Koncert pre violončelo a orchester č.1 Es dur.

Ďalším „klenotom“ festivalu bol klavirista Grigory Sokolov, ktorý sa po deviatich rokoch vrátil do Bratislavy recitálom zostaveným z diel Johanna Sebastiana Bacha (Taliansky koncert F dur pre klavír sólo a Ouvertura vo francúzskom štýle) a Johannesa Brahmsa (Variácia a fúga B dur na tému Händela pre klavír op.24 a Tri intermazzá). Tento klavírny básnik, analytik tónu a syntetik celku hrá prosto dokonale. Pôsobí ako hlboký introvert, ktorý nepotrebuje potlesk, no paradoxne ten ho vybudil k šiestim prídavkom.

Bratislavské hudobné slávnosti pokračujú ďalej do soboty. Dovtedy privítame ešte dve francúzske telesá – Národný orchester Lille a Ensemble Orchestral de Paris (s dirigentom Lawrencom Fosterom). Bodku položí Slovenská filharmónia s dirigentom Alexandrom Lazarevom, huslistkou Sophiou Jaffé a mezzosopranistkou Olesyou Petrovou.

Bratislavské hudobné slávnosti 2011

Gaetano Donizetti:
Lucrezia Borgia
(koncertné uvedenie opery)
Slovenská filharmónia
Maďarský národný zbor
Andriy Yurkevych, dirigent 
Mátyás Antal, zbormajster 
2.12.2011  Bratislava – historická budova SND

Don Alfonso – Jozef Benci
Lucrezia Borgia – Edita Gruberová
Gennaro – Pavol Bršlík
Maffio Orsini – Terézia Kružliaková
Jepp Liverotto – Ján Babjak
Don Aposto Gazella – František Ďuriač
Ascanio Petrucci – Daniel Čapkovič
Oloferno Vitellozzo / Rustighello  - Ondrej Šaling
Gubetta – Martin Mikuš
Astolfo – Eugen Gaál

***

Slovenská filharmónia
Emmanuel Villaume, dirigent
Alexander Kniazev, violončelo
25.11.2011 Bratislava – historická budova SND

program:
Ján Cikker: Spomienky op. 25 pre komorný orchester
Antonín Dvořák: Koncert pre violončelo a orchester h mol op. 104
Piotr Iľjič Čajkovskij: Predohra – fantázia Romeo a Júlia
Igor Stravinskij: Vták Ohnivák

***

Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino
Juraj Valčuha, dirigent
Evgeni Bozhanov, klavír
27.11.2011  Bratislava – historická budova SND

program:
Gioachino Rossini: Viliam Tell, predohra k opere
Fryderyk Chopin: Koncert pre klavír a orchester č. 1 e mol op. 11
Sergej Rachmaninov: Symfónia č. 3 a mol op. 44

***

Oslo Philharmonic Orchestra
Vasily Petrenko, dirigent 
Joshua Bell, husle
29.11.2011  Bratislava – historická budova SND

program:
Rolf Wallin: Act (2004)
Jean Sibelius: Koncert pre husle a orchester d mol op. 47 
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 4 f mol op. 36

***

Litovský národný symfonický orchester
Robertas Šervenikas, dirigent
Mischa Maisky, violončelo
1.12.2011  Bratislava – historická budova SND

program:
Algirdas Martinaitis: Nedokončená symfónia
Dmitrij Šostakovič: Koncert pre violončelo a orchester č. 1 Es dur op. 107
Sergej Prokofiev: Symfónia č. 5 B dur op. 100

***

Klavírny recitál – Grigory Sokolov
3. 12.2011 Bratislava -historická budova SND

www.bhsfestival.sk

Vaše hodnocení - Lucrezia Borgia - E.Gruberová (BHS Bratislava 2.12.2011):

Vaše hodnocení - Slovenská filharmónia (BHS Bratislava 25.11.2011):

Vaše hodnocení - Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino (BHS Bratislava 27.11.2011):

Vaše hodnocení - Oslo Philharmonic Orchestra (BHS Bratislava 29.11.2011):

Vaše hodnocení - Litovský národný symfonický orchester (BHS Bratislava 1.12.2011):

Vaše hodnocení - Grigory Sokolov (BHS Bratislava 3.12.2011):

Související články

• Světoběžník Mischa Maisky míří do Čech
• Nová éra opery: Vůbec poprvé ve 3D už 23. února
• Drážďanský triumf Edity Lucrezie Gruberové