Malakhovova Spící krasavice 3 x pohledem tanečníků SND
O Spiacej krásavici so sólistami Baletu Slovenského národného divadla: Rominou Kołodziej, Petrom Dedinským a Violou Mariner
Romina Kołodziej – prvá sólistka Baletu Slovenského národného divadla
Ako prvá sólistka Baletu Slovenského národného divadla máte pomerne veľa predstavení. Je to pravda?
Áno. Tancujem Medoru v Korzárovi, Odettu a Odíliu v Labuťom jazere, Auroru v Spiacej krásavici, Romulude Pulsky v Nižinskom, Myrthu v Giselle, ale aj Mášu v balete Luskáčik. Je toho dosť, ale som za to rada.
Ak sa nemýlim, toto nie je vaša prvá interpretácia Aurory zo Spiacej krásavice.
Nie, nie je. Mala som tú možnosť interpretovať princeznú Auroru už v predošlej verzii od Bakhrama Juldaševa a Rafaela Avnikjana. Spiacu krásavicu už vlastne tancujem jedenásť rokov! (smiech) Ešte desať rokov dozadu som tancovala pas de deux Floriny a Modrého vtáka.
V čom vidíte zásadný rozdiel?
V tom, že som bola mladšia a viac som sa mohla k princeznej Aurore priblížiť. Zároveň to bola moja prvá sólová úloha. Mala som vtedy dvadsať rokov, čiže sa dá povedať, že to bolo ešte na úplnom začiatku mojej profesionálnej kariéry.
Ako na vás v tom čase pôsobila?
Vnímala som ju v prvom rade ako obrovskú výzvu a k prvej verzii mám mimoriadny vzťah. Z nejakej príčiny sa mi aj tancovala oveľa ľahšie. (smiech) Doteraz si spomínam, ako detailne som ju študovala. Samozrejme, že som sa z tejto skúsenosti snažila čerpať aj v Malachovovej verzii. V starej verzii som mala dvoch úžasných partnerov – Romana Novitzkého, ktorý je teraz sólistom v Stuttgarte, ale mojím partnerom bol aj náš terajší šéf pán Jozef Dolinský ml. Rada na toto obdobie spomínam, bolo to také milé.
V súčasnosti je vaším partnerom Artemyj Pyzhov, ako sa vám spolupracuje?
Mne sa s Artemym tancuje veľmi dobre. Je spoľahlivým partnerom, rozumieme si. Tancujem s ním rada.
V čom je pre vás verzia Vladimíra Malachova iná?
V prvom rade je kratšia, keďže v nej nie je kompletné druhé dejstvo. To je na jednej strane výhoda, keďže odpadá jedna náročná časť, ale na druhej strane ma to trochu mrzí. Mne druhé dejstvo s dámskym zborom a Aurorinou variáciou chýba. Na strane druhej Malachov predstavil svoj pohľad, invenciu, a my, ako súbor, sme mali možnosť spolupracovať s takou svetovou hviezdou, akou Vladimír Malachov nepochybne je. To bolo veľmi inšpirujúce, aj tanečne, aj umelecky.
Čo vás na tejto verzii najviac zaujalo?
Určite zlá víla Carabosse, tá je mimoriadne pekne urobená. U nás ju tancuje Peter Dedinský a je v tom výborný. Vďaka nemu a pánom zo sboru je práve táto scéna jednou z najsilnejších momentov celého baletu. To zase chýbalo v tej predchádzajúcej verzii. Ďalej sa mi veľmi páčia víly, ale aj posledné dejstvo je dobré a má spád. Rozprávkové postavičky sú aj výtvarne výborne spracované. Je tam viac vecí, ktoré sú vydarené.
Je pre vás Aurora v niečom inom náročnejšia než ostatné tituly klasického repertoáru?
Myslím si, že je to jedna z najťažších postáv v baletnom repertoári. Kedysi som si myslela, že Labutie jazero je ťažšie, ale teraz, po skúsenostiach z oboch titulov, si trúfnem povedať, že Spiaca krásavica je oveľa ťažšia. Je toho veľa, v prvom dejstve je entré Aurory, ktoré musí byť veľmi mladistvé a pružné. Vzápätí sa človek musí hneď sústrediť na ružové adagio, codu… Druhé dejstvo – sen – je tiež mimoriadne náročné. Človek si „vydýchne“ až v tom treťom, kde je „len“ to pas de deux. Je to teda veľmi náročné fyzicky, ale aj psychicky. Plus sa musíte sústrediť na štýl, ruky, ramená, ale aj trup. V Spiacej sa pracuje s iným postavením, väčším predklonom v hornej časti tela, ruky sú také pozdvihnuté. Je toho veľa, na čo sa musíte sústrediť. (smiech).
Máte pocit, že vášmu výkonu napomáha výška? Keďže Spiaca vraj bola pôvodne choreografovaná pre nižšiu tanečnicu?
Nie, nemám pocit, že by to bolo ľahšie. (smiech) Ale asi sa treba spýtať vyšších tanečníc. Ja nemám ten pocit. Ja budem mať pred touto úlohou vždy rešpekt a je to skutočne mimoriadne náročný part.
Ako sa vám pačia kostýmy?
Kostýmy sa mi veľmi páčia, sú také farebné, veselé, a to najviac dominuje v treťom dejstve, keď sa striedajú postavy z rozprávok a na úvod kamene. Súčasne sa mi v tejto verzii páči francúzsky strih tutu. To, že tak nestoja do diaľky, ale tak jemne padajú. To sa mne osobne veľmi páči, lebo je to o niečo modernejšie. Ja som veľmi spokojná.
Je pre vás niečo v postave Aurory ťažiskové?
Určite entré v prvom dejstve. Tam musíte ako Aurora naozaj zažiariť. Je tam skoková variácia, vy ako Aurora sa ukážete prvý raz a to proste musí byť svieže, milé, energické, naozaj musíte zažiariť. Vždy, keď mám toto za sebou, tak si trošku vydýchnem. Prvé dejstvo je celkovo náročné a mimoriadne sa naň treba sústrediť.
Niektoré sólistky majú aj tri páry špičiek na jedno predstavenie Spiacej krásavice. Ako ste na tom vy?
Ja mám pripravený jeden a zatiaľ to zvládam. Ja sa nerada prezúvam zo špičiek do špičiek, takže začnem s tvrdšími a do toho tretieho dejstva už idem s takými akurát mäkkými.
Konečne ste sa dočkali aj alternantky. Bude to vraj Erina Akatsuka, je to pravda?
Áno, a veľmi sa z toho teším. I keď to je také zvláštne, že práve pred derniérou. Erina je technicky výborná a s Yukim Kaminaka tvoria pár aj v súkromnom živote, tak verím, že predstavenie bude plné lásky.
Budete ju aj trénovať?
No tak by som to nepovedala. (smiech) Určite jej rada poradím a pomôžem.
Ďakujem za rozhovor.
Aj ja ďakujem.
***
Peter Dedinský – sólista Baletu Slovenského národného divadla
Aký je tvoj názor na Spiacu krásavicu?
Spiaca krásavica je podľa môjho názoru najromantickejší balet klasického repertoáru. Tento titul by mal mať miesto v každom kamennom divadle ako ďalší zo základných pilierov popri Labuťom jazere, Luskáčikovi či Giselle. Spiaca krásavica je balet, ktorý overil čas a v tej originálnej podobe je podľa môjho názoru najlepší. Nevidím dôvod, prečo by do nej mal choreograf zásadne vstupovať a pretvárať ju na niečo iné.
Ako vnímaš Malachovovu verziu, keďže si v nej pôsobil už od premiéry?
Táto verzia Spiacej krásavice vychádza z pôvodnej verzie od Mariusa Petipu. Choreografi sa zriedka výrazne vzdialia od klasického pohybového slovníka, a ja si myslím, že tento postup je oprávnený. Malachov taktiež zasiahol len do dĺžky a výpravy. S partitúrou sa tiež nemanipulovalo, čiže osobne si myslím, že táto verzia sa dá považovať za klasickú.
Čo pre teba znamená postava Carabosse?
Je to skvelá postava a ja som mal tú česť ju skúšať priamo s Vladimírom Malachovom. Ten zlú vílu budoval tak, aby sedela jemu, ale musím povedať, že aj ja sa v tej postave cítim dobre. Ja som sa s ňou veľmi rád pohral, hľadal to svoje, čo by som do nej vložil. Túto postavu väčšinou interpretujú muži a to z toho dôvodu, že v období, kedy vznikala prvá verzia Spiacej krásavice, ženy nechceli byť vnímané v takto negatívnom kontexte. Chceli byť krásne, nežné a oslavované. Preto túto postavu od začiatku stvárňujú tanečníci.
Ako si pristupoval k tvorbe postavy?
Učil ma ju sám Malachov, čo bolo úžasné, ale priznám sa, že som hľadal inšpirácie aj inde. Pozrel som si DVD aj s alternáciou z Berlína, keďže táto Malachovova verzia vznikla práve tam. Ďalej som samozrejme sledoval aj Youtube, pozrel som si niekoľko interpretácií z rôznych divadiel a samozrejme od rôznych interpretov. Týmto som si ujasnil, ako ju chcem budovať ja.
Čo je veľmi dôležité.
Presne tak. Keby sme všetci mali byť rovnakí, tak sme všetci sólisti a ja by som nebol Carabosse, ale tancoval by som Désirého. (smiech)
Čo je v prípade tejto postavy dôležité?
Herectvo. Je to vlastne tretia hlavná postava, ktorá utvára dej, a v tomto kontexte je Carabosse veľmi potrebná. Muž interpretujúci ženu, so ženskými pohybmi a gestami – to je herecky veľmi náročné a človek musí byť extrovert. Osobne by ma ale zaujímalo, ako by si s touto postavou poradil niekto, kto je introvert. Možno by to Carabosse dodalo iný rozmer.
Bolo niečo, na čo si si musel dávať pozor?
Určite na to, aby som Malachova príliš nekopíroval. Aby som ho bral ako návod, ale nie ako tú jedinú možnú interpretáciu. I keď na strane druhej to bola pre mňa česť ho kopírovať. (smiech) Nie, stretnúť Malachova a môcť s ním takto spolupracovať nie len v rámci Spiacej, ale aj ho mať na tréningoch, bola neuveriteľná skúsenosť. Taký splnený sen.
Určite si ho registroval už aj predtým.
Samozrejme, ako dieťa som ho sledoval na Youtube. Bol to jeden z mála tanečníkov, ktorým som naozaj venoval pozornosť. Práca s takýmto človekom je vždy veľkým zážitkom.
Máš ešte nejaký tanečný sen?
No, možno iba stretnúť Mikhaila Baryshnikova. Potom už môžem spokojne zomrieť! (smiech)
Ďakujem ti za rozhovor, Peter.
Aj ja tebe, Natália.
***
Viola Mariner – sólistka Baletu Slovenského národného divadla
Aký je tvoj názor na Spiacu krásavicu?
Pre mňa je Spiaca krásavica takým srdcovým titulom. Rozhodla som sa začať chodiť na balet, keď som ju videla ešte ako dieťa v Štátnej opere vo Viedni.
Chcela si byť Aurora?
Práveže vôbec nie! Mňa vtedy najviac uchvátila práve Carabosse! Vo Viedni ju interpretovala žena. A bolo to úžasné. Ja som od mala inklinovala k dramatickým postavám. (smiech) Zároveň je to najťažší balet, a to najmä kvôli technike.
V čom je Spiaca krásavica špecifická?
Myslím, že je tam krásne cítiť Petipov koncept. To, ako vnímal balet, nie len po choreografickej, ale aj po formálnej stránke.
V akom zmysle?
V tom, ako sú jeho balety komponované – Prológ, ktorý ťa vovedie do deja. Prvé dejstvo, ktoré je bohaté, farebné a dejové. Potom prichádza taká tá snová časť, ktorá je ako v Labuťom jazere, tak aj v Bajadére. V Luskáčikovi si môžeme tieto znaky všimnúť tiež, ale na menšej ploche. V prevedení, ktoré je určené deťom. Spiaca krásavica je skutočne takým veľkým klasickým baletom.
Ako dlho si predstaviteľkou Víly Orgován?
Nie úplne od začiatku, ale už od premiéry som bola súčasťou druhého obsadenia inscenácie.
V čom spočíva náročnosť tejto úlohy?
V technike. Vyžaduje si veľké sústredenie na čistotu výkonu. Čisté pozície dolných aj horných končatín. Gesto a práca horných končatín, ktorá musí byť príjemná na pohľad, ale zároveň musí byť zrozumiteľná. Je pre mňa nevyhnutné sa na túto postavu naozaj pozitívne naladiť – nie len technicky, ale aj emocionálne. Ako príklad by som uviedla postavu Júlie, ktorú som tancovala v choreografii Massima Moriconneho. Choreografia bola v neoklasickom štýle, ktorý vychádza z klasického tanca, ale sú v ňom obsiahnuté aj iné inšpirácie. Ak sa ti v takejto choreografii niečo nepodarí, napríklad ti nevyjde krok, tak sa to ešte dá zachrániť. V klasických tituloch tá možnosť nie je, lebo tam je vidieť všetko.
Ak by si ju mala porovnať s ostatnými postavami klasických titulov, v čom spočíva jej odlišnosť?
Asi v tom, že sa nevyvíja. Je nejakým spôsobom definovaná. Nie je emocionálne tak obsiahla ako napríklad Júlia alebo aj Giselle. Neprechádza žiadnou premenou. Je pozitívna, stelesňuje dobro a pomáha aj Aurore, aj Désirému. Podľa mňa v tom je odlišná.
Ak by si ju mala porovnať s postavou Myrthy?
Určite v štýle tanca, ale aj v charaktere.
Interpretovala si zo Spiacej krásavice ešte niečo?
V predošlej verzii som bola súčasťou prológu a v tejto verzii som tancovala ešte aj Briliant v treťom dejstve.
A čo kostýmy?
Sú krásne, farebné, nápadité, ale mne osobne trochu vadí, že sú asymetrické. Podľa mňa to môže tým čistým líniám uškodiť. Aj my potom môžeme pôsobiť asymetricky. Inak som s výpravnou stránkou spokojná. Myslím, že tento titul má divákovi čo ponúknuť.
Ďakujem za rozhovor.
Vizitky:
Romina Kołodziej sa narodila 18. apríla 1986 v Krakowe v Poľsku. Klasický tanec začala študovať na baletnej škole v poľskom meste Bytom (1996 – 2001) pod vedením V. Moravieca. V štúdiu pokračovala na Národnej baletnej škole v Gdansku (Poľsko) u pedagogičky L. Bakharevy (2001 – 2005). Bola účastníčkou Medzinárodného workshopu súčasného tanca v Poľsku a Workshopu klasického a moderného tanca v Nemecku.
V rokoch 2005 – 2006 bola členkou divadelnej triedy vo Viedenskej Štátnej opere, kde tancovala v predstaveniach Labutie jazero, Luskáčik a Giselle. Taktiež pôsobila v súbore Europa Danse (Francúzsko), kde účinkovala v choreografiách Jiřího Kyliána – Šesť tancov, Dream dances, Evening songs, Matsa Eka – Pas de Danse a Ohada Naharina – One Who Knows.
Od roku 2006 je členkou a od roku 2009 sólistkou Baletu Slovenského národného divadla.
Na scéne Slovenského národného divadla stvárnila množstvo sólových a titulných postáv v predstaveniach klasického a neoklasického repertoáru: Labutie jazero (Pas de trois, Pas de quatre), Spiaca krásavica (Auróra, Princezná Florína), Luskáčik (Cukrovinková víla, Snehová kráľovná, Kvapky rosy), Onegin (Tatiana, Oľga), Grand pas z baletu Raymonda (Pas de trois), Bajadéra (Nikia, Pas de quatre, pas de trois, Pas d′action), Korzár (Pas d′esclave, Odaliska), Ivan Hrozný (Anastázia), Giselle (Giselle), Štyri ročné obdobia (Jeseň – sólo), Serenáda (Ruské dievča, Valčíkový pár) a mnohé ďalšie. Z moderného repertoáru účinkovala v choreografiách Mária Radačovského – Warhol, Inšpirácia, Zmena, 68, Stretnutie s labuťou; Igora Holováča – Keď umrieť znamená žiť, Anjeli nad mestom; a Jiřího Kyliána – Un ballo, Šesť tancov. S baletom Štátnej opery v Košiciach sa predstavila ako sólistka v balete Paquita.
Zúčastnila sa viacerých baletných súťaží:
XIV. Poľská tanečná súťaž (2005) – štvrté miesto
XIII. Poľská tanečná súťaž (2003) – druhé miesto
IV. Medzinárodná baletná súťaž v Nagoyi (Japonsko)
XX. Medzinárodná baletná súťaž vo Varne (Bulharsko, 2002) – semifinalistka
XII. Poľská tanečná súťaž (2001) – prvé miesto
Medzinárodná tanečná súťaž vo Francúzsku (2000)
S Baletom Slovenského národného divadla sa zúčastnila zájazdov v Českej republike, Číne, Rakúsku, Maďarsku a vo Francúzsku.
***
Peter Dedinský sa narodil 13. semptembra 1987 v Trstenej. Klasický tanec vyštudoval na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave pod vedením Mikuláša Vojtka a Bachrama Juldaševa v roku 2006. Počas štúdia sa zúčastnil tanečnej stáže Ballet master classes v Prahe, ktorú organizuje primabalerína Daria Klimentová (2004, 2005).
Od roku 2006 bol členom a od roku 2010 sólistom Baletu SND. Pravidelne účinkuje v klasických baletoch Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik a Bajadéra. Svoj talent predviedol najmä v baletoch súčasných choreografov Nacha Duata, Mária Radačovského, Lukáša Timuláka, Igora Holováča, Jiřího Kyliána a Paula Lightfoota. Svoj herecký talent predviedol naplno ako zlá Víla Carabose v balete Vladimira Malakhova Spiaca krásavica.
S Baletom Slovenského národného divadla vystupoval na javiskách v Kanade, Maďarsku, Českej republike, Rakúsku a Francúzsku.
V roku 2008 za svoj výkon v predstavení Ky- Time získal cenu Literárneho fondu. O rok neskôr získal rovnakú cenu za predstavenie Everest.
***
Viola Mariner sa narodila 23. augusta 1987 v Mödlingu v Rakúsku. Klasický tanec vyštudovala na baletnej škole Viedenskej štátnej opery (1993 – 2005). V roku 2002 sa zúčastnila tanečného workshopu s Marciou Haydee a Joe Alegadom. O rok neskôr bola na baletnej stáži v prestížnej Academie de Danse classique princeznej Grace v Monaku. V roku 2004 študovala na Kráľovskej baletnej akadémii v Londýne.
Už počas štúdií účinkovala v baletoch Spartacus, Ples kadetov, Coppélia a Labutie jazero na javisku Viedenskej štátnej opery. V sezóne 2005/2006 bola členkou Junior Ballet Heinz Spoerli v Zurichu. Od roku 2006 bola členkou Baletu Slovenského národného divadla. V sezóne 2008/2009 prerušila pôsobenie na Slovensku a tancovala v súbore RennaisDance vo Viedni. V roku 2009 sa vrátila do Slovenského národného divadla, kde je od roku 2011 sólistkou Baletu. Stvárnila množstvo postáv v klasických baletoch Labutie jazero, Giselle, Onegin, Spiaca krásavica, La Bayadére, Grand pas z baletu Raymonda, Popoluška, La Sylphide, Ivan Hrozný, Korzár, Luskáčik, Ročné doby a mnohé ďalšie. Zo súčasných choreografií treba spomenúť jej účinkovanie v dielach Sen noci svätojánskej, Bolero, Real time, Everest, Zmena, Anjeli nad mestom, Povolať!, Narodeniny, Malý princ, Odysseus, Druhá symfónia, Duende a Drevený princ.
(Zdroj: snd.sk)
Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky
[mc4wp_form id="339371"]
