Baletní panorama Pavla Juráše (109)

Tentoraz:
* Američania nemajú radi čierne labute?
* Problémy baletnej Ameriky
* Medzi ABT a modelingom: Misty Copeland
***

Americky web HuffPost Arts & Culture a pani Katherine Brook si vymysleli zaujímavý problém. Prepojil sa s Pointe Magazin. Podľa redaktorky je neustále preferované obsadzovanie tanečníkov v baletoch i v jednotlivých súboroch podľa ich farby pleti, podľa národnosti a genetických fyzických predpokladov. Dokonca cituje americké médiá: „Klasický balet oslavuje svetlé princezné a reálne labute”. Olivia Goldhill a Sarah Marsh napísail v The Guardian v roku 2012: „Je to svet, kde tanečníci majú končatiny vo forme bieleho prášku a kde umelci s tmavšou farbou pleti sa nemusia vždy cítiť vítaní.” Samozrejme niečo pravdy na tom byť môže, ale vytvoriť z toho precedens je nemiestne. Carlos Acosta sa už pred dvadsiatimi rokmi ako prvý tanečník čiernej pleti stal sólistom Royal Balletu v Londýne. Situáciu nech si skôr vztiahnu Američania na seba, so svojimi celé storočia trvajúcimi segregačnými zákonmi, rasovými predsudkami a problémami s emigrantmi, utečencami a ich zaradením k „plnokrvným“ Američanom. Náhodnými vraždami osôb inej farby pleti dokonca od polície. To počúvame v Európe stále. História a nie minulá nás zoznamuje s bolestnými stigmami, s ktorými sa odlišní obyvatelia toho „slobodného kontinentu“ stretávali. Vynikajúci je príklad ABT, perly Amerického baletu. Nie je ťažké vidieť, že bieli muži a ženy dominujú súboru. Pred Misty Copeland tam nebol čierny sólista slávneho American Ballet Theatre (ABT) po dobu dvadsať rokov. Ale je to chyba farby pleti, či tanečných schopností jednotlivca? To je neriešiteľná otázka. Americkí kritici dokonca prijali oznámenie, v ktorom vyzývajú popredné súbory, choreografov a režisérov, aby sa zamerali v konkurzoch na čiernych a ázijských tanečníkov. To už je trochu pritiahnuté za vlasy.„Balet má povesť ľalie bielej,” zopakoval Pointe Magazine v tomto roku. Možno pani z magazínu by chcela vidieť čiernu Odíliu nevalnej kvality len preto, aby jej farba pleti ladila s temným kostýmom? V súvislosti s tým vystáva aj problematická otázka zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a dôchodkov pre tanečníkov v USA. U nás tento problém asi nepociťujeme, etnické problémy v súboroch nie sú, skôr sa diváci čím viac a častejšie rozčuľujú nad šikmookými Odettami v oblastných divadlách. A český baletný dorast v súboroch nahradzujú kočujúci tanečníci z Ázie a Európy, ktorí pre malú výšku, či iné problémy svojho talentu nenájdu uplatnenie vo významnejších súboroch na západe. Potom, čo sme sa v jednom diele (tu) zoznámili v eseji „Nesúďte ma podľa môjho trikotu“ s predsudkami Američanov, že každý tanečník je gay a je zženštilý, (tu) je teraz zaujímavá táto druhá téma. Možno nie je tak ošemetná a vážna, ale možno je k zamysleniu. A je dobrou platformou zoznámiť sa a aj si pripomenúť niektoré osobnosti. Známe aj menej známe.

Redaktorka vybrala sedemnásť osobností, ktoré sú mimoriadne. Vidí, že balet má za sebou dlhú cestu pri riešení týchto problémov, ale že existuje veľa tanečníkov v súčasnom tanci, ktorí aktívne pracujú na zmene (dokonca píše) v „tiesnivom svete baletu“. Hľa, sedemnásť baletných ikon, ktoré menia tvár tanca. Zaujímavý výber to rozhodne je.

1. Na prvé miesto umiestnila Misty Copeland, spomenutú v úvode. Áno, to je veľká balerína, ktorá sa nebojí verejne vystúpiť s prehlásením pre tlač a zároveň na javisku demonštruje v klasike aj v moderne svoj mimoriadny talent. Copeland sa stala treťou afroamerickou sólistkou American Ballet Theatre v roku 2007. Od tej doby hovorí otvorene o rasizme v tanečnom svete. „[Balet] ako tradičná a historická umelecká forma je taká, že ľudia sa ho boja zmeniť,” povedala v rozhovore pre New York Magazine. „To je ťažké zmeniť niečie myšlienky, keď nemusí vlastne ani vedome vedieť, že je rasistom, alebo že má rasistické názory len preto, že balet má tento spôsob stovky rokov.” Misty Copeland sa už dostala aj do Baletnej panorámy (tu a tu)2. Na druhom mieste je Yuan Yuan Tan, ktorá je sólistkou baletu v San Franciscu. V roku 1990 sa ona stala najmladšou sólistkou v histórii súboru a prvou čínskou tanečnicou, ktorá bola povýšená na túto úroveň. Yuan Yuan Tan nie je neznáma ani Panoráme. V časti 57 (tu) je oslavovaná ako najlepšia interpretka strhujúcej, extrémne náročnej roly Malej morskej víly v Neumeierovom rovnomennom balete. Interpretka v jej javiskovej interpretácii svojim strhujúcim javiskovým prejavom dokonale maže akékoľvek hranice pôvodu či štýlovej nevhodnosti.3. Shannon Harkins mala trinásť rokov, keď ju Washington Post nazval „tvár boja afroamerických baletných tanečníkov“. V tej dobe bola ako jediná afroamerická študentka na úrovni sedem na Washington School of Ballet – na najvyššej pred-profesionálnej úrovni.4. Kayla Rowser je tanečnica v Nashville Ballet, o ktorom sa hovorí v superlatívoch ako o súbore s obrovskou rozmanitosťou – „rozmanitosť telesných typov, rozmanitosť kvality pohybu, rôznorodosť vo všetkých typoch vecí”. Rowser bola ako jedna z dvadsaťpäť umelcov zaradená Dance Magazine ako “Top 25 to Watch” v minulom roku. Spolupracovala s Project Plie, čo je projekt ABT, ktorého cieľom je zvýšenie rasovej a etnickej mnohorakosti v balete.5. Desmond Richardson je spoluzakladateľom a co-umeleckým riaditeľom Complexions Contemporary Ballet súboru, ktorý sa snaží znovu objaviť tanec vytvorením otvoreného prostredia, ktoré obsiahne multikultúrne formy pohybu. Richardson tiež tancoval sedem rokov ako sólista v Alvin Ailey American Dance Theater. O súbore Complexions Contemporary Ballet som písal v súvislosti s jeho hosťovaním na tohtoročnom festivale Dance Open v Petrohrade. (tu)6. Natalia Osipova. Hoci Natalia Osipova môže vyzerať ako vzorový stereotypný obraz tanečnice, jej názory vyjadrujú niečo úplne iné. „Nemám záujem o diamantové čelenky na javisku alebo moje špičky uvariť a nechať ich zjesť mojimi fanúšikmi,” vysvetlila divákovi v tomto roku. „Balet sa vyvinul a balerína s ním. Svet okolo nás ponúka nové výzvy, nové podnety a nové príležitosti a som presvedčená, že je povinnosťou každého umelca byť neustále pripraveným na ne reagovať. Tam nie je jednoducho žiadny dôvod, ani čas, udržiavať storočia staré klišé, ako semi-božské postavy baletnej hviezdy 19. storočia.” Autorka štúdie má rada Osipovej postoj, ktorý sa vyhýba typickej primabaleríne „a nemôže si pomôcť“, ale má rada jej progresívny tón.7. Možno si ešte spomínate na Chi Cao a jeho herecký debut v Mao’s Last Dancer, kde na plátne vykreslil tanečnú hviezdu Li Cunxina podľa jeho memoárov. Rovnako ako Li, aj Cao sa odsťahoval zo svojho domova v Číne, aby sa pripojili k západnému súboru. Opúšťa svoju rodinu, aby sa mohol venovať kariére v balete. „Obaja sme šli von na západ, keď sme boli veľmi mladí. Museli sme čeliť veľa veciam, veľmi tvrdej realite, keď sme boli veľmi mladí v inej spoločnosti.” Cao nakoniec zakotvil a stal sa sólistom v Birmingham Royal Ballet.8. Chehon Wespi-Tschopp sa stal americkou hviezdou v deviatej sérii televízneho seriálu So You Think You Can Dance. Ako prvý mužský súťažiaci sa identifikoval pred porotou a divákmi ako baletný tanečník, ktorý ale dokáže zatancovať akýkoľvek štýl. Prelomil formy populárnej zábavy mainstreamovej televízie.9. Evelyn Cisneros je považovaná za prvú hispánsku primabalerínu v USA. Bola dvadsaťdva rokov členkou a neskôr vedúcou sólistkou San Francisco Ballet. Teraz pracuje v Boston Ballet School v Marblehead Studio. Dlho sa o nej hovorí ako o Latino ikone. „Bolo to vštiepené do nás v mladom veku, aby sme boli vzormi pre našich ľudí. Niesla som to po celý svoj život”, vysvetlila na NBC v roku 2012. „Vždy som cítila, že moje mexické dedičstvo mi dalo čerpať bohatstvo a nie naopak.”10. José Manuel Carreño. Narodil sa na Kube. Bývalá hviezda ABT je teraz umeleckým šéfom Ballet San Jose. Potom, čo tancoval Princa v Labuťom jazere ako svoje posledné vystúpenie, odvážil sa z New Yorku odísť do severnej Kalifornie, aby viedol finančne problémový súbor. 11. Wendy Whelan sa stala pre veteránov tanečníkov niečím ako hrdinkou. Obhajuje, podporuje a šíri osvetu pre baletné ikony blížiace sa k odchodu do dôchodku. „Nie sú podporované federálnou vládou vôbec, akonáhle opustíte balet. Nie je tam žiadna podpora finančná alebo poistenie pre tanečníkov v Spojených štátoch.”

Po 30-ich rokoch v New York City Ballet, s ktorým sa rozlúčila v októbri, pokračuje s plánmi na podporu osvety o balete a získavanie podpory pre dôchodky a pracuje na projekte s Edwardom Watsonom z Royal Ballet v Londýne na Manhattane City Center. Jej manžel je fotograf a filmár David Michalek.12. Hrdá bojovníčka Aesha Ash opustila New York City Ballet v roku 2003, keď bola jedinou čiernou tanečnicou. Potom začala projekt Swan Dreams, kampaň, ktorá sa snaží „zmeniť demoralizovanú spoločnosť, objektivizovať a prestať karikovať obraz afroamerických žien.” Do New York City Ballet bola Ash angažovaná keď mala osemnásť rokov a tancovala v ňom ďalších trinásť rokov. Zatancovala mnohé sólové roly. Po odchode z New York City Ballet tancovala v legendárnom Béjart Ballet v Lausanne. Po svojich úspechoch s týmto súborom sa vrátila do štátov (2005). Tancovala s Alonzo King Lines Ballet na voľnej nohe a spolupracuje so súborom Morphoses, ktorý založil Christopher Wheeldon.13. Cassa Pancho je zakladateľka súboru Ballet Black, súboru ktorý je venovaný inšpirujúcej príležitosti pre “tanečníkov a študentov čierneho a ázijského pôvodu“.

„Počas celej baletnej školy som si bola naozaj vedomá nedostatku čiernych ľudí okolo mňa,” vysvetlila The Guardian. „Takže pre moju diplomovú prácu som si vymyslela rozhovory čiernych žien, ktoré pracujú v balete. Ale nemohla som nájsť jedinú černošku pracujúcu v balete a to ma naozaj ohromilo. Keď som absolvovala, rozhodla som sa veľmi naivne s tým niečo urobiť sama.”14. Rodený Kubánec Carlos Acosta, v súčasnosti hlavný hosťujúci umelec The Royal Ballet v Londýne a dnes i choreograf, hovoril otvorene o nedostatku zastúpenia černochov v balete.

„Podiel klasických „black“ baletných tanečníkov po celom svete, je bohužiaľ minimálny, čo je celkom trápne,” povedal Acosta. „Vo väčšine baletných súborov, keď je talentovaný čierny tanečník vybraný ako člen, nevedia ako ho správne obsadiť. Napriek tomu, že je to mentalitou a najmä choreografmi, že by čierna balerína uprostred kŕdľa bielych labutí nejako zmenila harmóniu”.15. Sylvie Guillem si urobila väčšie meno po odchode z baletu parížskej Opery, než keď v ňom bola a stala sa medzinárodnou nezávislou primabalerínou. Teraz vo svojich neskorých štyridsiatich rokoch ženám dodáva dosť odvahy, keď sa objaví na obálke francúzskeho Vogue nahá a bez make-upu (dlho pred make-up selfie šialenstvom). Šťastne borí bariéry medzi moderným tanečným svetom a baletom svojim gala programom 6000 Miles Away.16. Rodáčka z Tokia Shiori Kase je sólistkou Anglického národného baletu, kde nedávno privádzala do úžasu kritikov v londýnskej inscenácii Coppélie režírovanej ako psycho-thriller.17. V Sierra Leone sa narodila Michaela DePrince, ktorá strávila prvé roky života v sirotinci po tom, čo bol jej otec zabitý počas občianskej vojny vo svojej krajine. Neskôr bola prijatá do americkej rodiny a vstúpila do sveta baletu, kde jej bolo vo veku ôsmich rokov povedané, že Amerika nie je „pripravená na čierne dievča, ktoré je baletkou.” Napriek náročnému detstvu vyhrala miesto v ABT’s preprofessional division, ale odišla z USA a stala sa členkou Dutch National Junior Company v Amsterdame. Dnes je členkou „dospelého“ Dutch baletu.Autorka prehľadu uzatvára: „Existuje mnoho ďalších vplyvných tanečníkov dnes a včera – Alvin Ailey, Maria Tallchief, Lorena a Lorna Feijóo, ale my sme vymenovali len niekoľko obľúbených. Dajte nám vedieť svoje obľúbené ikony.“ Možno je to aj výzva pre čitateľov Opery Plus. V Amerike sa sľubne rozvíja projekt ABT Plie.

Teraz sa zapojilo už osem súborov: Nashville Ballet, Ballet Austin, Ballet Memphis, Ballet San Jose, Cincinnati Ballet, Oklahoma City Ballet, Orlando Ballet a Richmond Ballet. Projekt sa zameriava na činnosť v rámci baletných škôl súborov, rozširovanie povedomia o balete medzi žiakov základných škôl, edukačné projekty, stretávania sa detí rôznych etník nielen v hľadisku ale aj na javisku v rámci workshopov a výučby. Kto má záujem miesto trochu amatérskeho výberu pochválených prečítať si o problematike odlišnosti v Amerike niečo viac, môže navštíviť web Pointemagazine, kde je iný článok viac do hĺbky a inteligentne napísaný.

Na záver trochu vzrušenia do chladných dní. Niečo pre pánov. Misty Copeland v úlohe modelky. A aby nepôsobila Misty moc rušivo a bolo potvrdené že vie aj tancovať pár rolí? Odetta/Odília, Gamzatti, Gulnara, Swanilda, Vták Ohnivák, Pas de trois v Labuťom jazere, Princezná Florina a balety Forsytha, Twyly Tharp, Kyliána, Wheeldona, Paula Taylora, či kreácia Dumbarton od Alexeja Ratmanského.