Baletní panorama Pavla Juráše (109)

  1. 1
  2. 2

Tentoraz:
* Američania nemajú radi čierne labute?
* Problémy baletnej Ameriky
* Medzi ABT a modelingom: Misty Copeland
***

Americky web HuffPost Arts & Culture a pani Katherine Brook si vymysleli zaujímavý problém. Prepojil sa s Pointe Magazin. Podľa redaktorky je neustále preferované obsadzovanie tanečníkov v baletoch i v jednotlivých súboroch podľa ich farby pleti, podľa národnosti a genetických fyzických predpokladov. Dokonca cituje americké médiá: „Klasický balet oslavuje svetlé princezné a reálne labute”. Olivia Goldhill a Sarah Marsh napísail v The Guardian v roku 2012: Je to svet, kde tanečníci majú končatiny vo forme bieleho prášku a kde umelci s tmavšou farbou pleti sa nemusia vždy cítiť vítaní.” Samozrejme niečo pravdy na tom byť môže, ale vytvoriť z toho precedens je nemiestne. Carlos Acosta sa už pred dvadsiatimi rokmi ako prvý tanečník čiernej pleti stal sólistom Royal Balletu v Londýne. Situáciu nech si skôr vztiahnu Američania na seba, so svojimi celé storočia trvajúcimi segregačnými zákonmi, rasovými predsudkami a problémami s emigrantmi, utečencami a ich zaradením k „plnokrvným“ Američanom. Náhodnými vraždami osôb inej farby pleti dokonca od polície. To počúvame v Európe stále. História a nie minulá nás zoznamuje s bolestnými stigmami, s ktorými sa odlišní obyvatelia toho „slobodného kontinentu“ stretávali. Vynikajúci je príklad ABT, perly Amerického baletu. Nie je ťažké vidieť, že bieli muži a ženy dominujú súboru. Pred Misty Copeland tam nebol čierny sólista slávneho American Ballet Theatre (ABT) po dobu dvadsať rokov. Ale je to chyba farby pleti, či tanečných schopností jednotlivca? To je neriešiteľná otázka. Americkí kritici dokonca prijali oznámenie, v ktorom vyzývajú popredné súbory, choreografov a režisérov, aby sa zamerali v konkurzoch na čiernych a ázijských tanečníkov. To už je trochu pritiahnuté za vlasy.Balet má povesť ľalie bielej,” zopakoval Pointe Magazine v tomto roku. Možno pani z magazínu by chcela vidieť čiernu Odíliu nevalnej kvality len preto, aby jej farba pleti ladila s temným kostýmom? V súvislosti s tým vystáva aj problematická otázka zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a dôchodkov pre tanečníkov v USA. U nás tento problém asi nepociťujeme, etnické problémy v súboroch nie sú, skôr sa diváci čím viac a častejšie rozčuľujú nad šikmookými Odettami v oblastných divadlách. A český baletný dorast v súboroch nahradzujú kočujúci tanečníci z Ázie a Európy, ktorí pre malú výšku, či iné problémy svojho talentu nenájdu uplatnenie vo významnejších súboroch na západe. Potom, čo sme sa v jednom diele (tu) zoznámili v eseji „Nesúďte ma podľa môjho trikotu“ s predsudkami Američanov, že každý tanečník je gay a je zženštilý, (tu) je teraz zaujímavá táto druhá téma. Možno nie je tak ošemetná a vážna, ale možno je k zamysleniu. A je dobrou platformou zoznámiť sa a aj si pripomenúť niektoré osobnosti. Známe aj menej známe.

Redaktorka vybrala sedemnásť osobností, ktoré sú mimoriadne. Vidí, že balet má za sebou dlhú cestu pri riešení týchto problémov, ale že existuje veľa tanečníkov v súčasnom tanci, ktorí aktívne pracujú na zmene (dokonca píše) v „tiesnivom svete baletu“. Hľa, sedemnásť baletných ikon, ktoré menia tvár tanca. Zaujímavý výber to rozhodne je.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na