Bratislavská Konzervatoř v zrcadle Perníkové chaloupky

Konzervatórium v Bratislave vo svojej bezmála storočnej histórii zažilo v speváckom odbore nejeden úrodný, ale aj neplodný školský rok. Z kategórie najpamätnejších je aktuálne pripomenúť si ten spred polstoročia (1968), keď jeho pôdu opustila a na triumfálnu svetovú dráhu vkročila Edita Gruberová. Podobne ako ona, o štyri roky neskôr, ešte pred absolutóriom školy, zažiaril najskôr na doskách Opery Slovenského národného divadla a vzápätí vo svete Peter Dvorský. Samozrejme, nadaných žiakov v histórii inštitúcie bolo veľa.
E. Humperdinck: Janko a Marienka – Konzervatorium Bratislava 2018 (zdroj FB Operastudio.ba / foto Roman Bajzík)

Bratislavské Konzervatórium v zrkadle Perníkovej chalúpky

Talent je však len jedným z predpokladov úspešnej kariéry. Pokiaľ nie je zodpovedne a odborne školený, veľmi skoro vyprchá. Niektorí absolventi svoje študijné obdobie zužitkovali, iní nie. Ich výsledky sú v značnej miere zrkadlom učiteľov. Tí dokážu talent rovnako objaviť, podchytiť a rozvíjať, ako aj zmariť. Aj cez túto premisu som po dlhom čase (keďže ani redakcia, ani autor glosy žiadne pozvania nedostávali) sledoval stredajšiu premiéru Perníkovej chalúpky od Engelberta Humperdincka v sále Karloveského centra kultúry. Študenti najvyšších ročníkov si v inscenácii, ktorú hudobne pripravil Daniel Simandl a na scéne Miroslava Daubravu režíroval Roman Bajzík, zmerali sily s hlavnými postavami u nás málo hranej, no vo svete vysoko cenenej rozprávkovej opery.

Voľba samotného titulu nebola zlá. Realizácia si však vyžiadala radikálnu úpravu, ktorej – okrem škrtov – padol za obeť hlavne bohato a farebne zinštrumentovaný orchester. Sláčikovú sekciu nahradil klavír, ku ktorému sa pridalo osem dychových nástrojov (domáci komorný orchester CLASSICA), takže divák dostal o zaujímavej partitúre Engelberta Humperdincka, veľkého nadšenca Richarda Wagnera, len skreslenú informáciu. Istou disproporciou tohto opusu je na jednej strane priamočiarejšie a ľudovejšie vedená sólistická linka a na druhej komplikovanejšia harmónia pomerne hustého orchestra. Inštrumentácia v novej verzii Konzervatória (jej autor ostáva v anonymite) je pre sólistov menšou oporou, akou by bol vyvážene obsadený orchester. Daniel Simandl sa však veľmi usiloval o čo najpresnejšiu súhru inštrumentalistov so spevákmi. V ansámblovej opere to nebola ľahká úloha.

Hänsel und Gretel, v slovenskej variácii Janko a Marienka alebo Perníková chalúpka, je z ríše skôr realistických, a nie symbolických rozprávok. V nej netreba šifrovať žiadne podobenstvá. Záleží len na fantázii režiséra a výtvarníka, akými prostriedkami rozihrajú javisko, ako upútajú pozornosť diváka. Režisér Roman Bajzík, rešpektujúc možnosti daného priestoru, vytvoril typické detské predstavenie, kde pridal v úvode jednu myšlienku (o učiteľke zo škôlky) navyše. Nepatrné aktualizačné prvky v kostýmoch a tanečnom prejave ladili s celkovým tvarom a poslaním inscenácie.

Vizuálna zložka však v prípade výročných školských inscenácií – navyše ak je tvorená pedagógom, a nie študentom – nie je tou podstatnou. Najzaujímavejšie sú výsledky vokálno-technických schopností absolventov a ich pripravenosť pre profesionálny život. Absolvent školy po šesťročnom vzdelávaní získava, citujem zo štatútu inštitúcie, „diplom profesionálneho umelca i kvalifikovaného pedagóga umenia“. Perníková chalúpka v školskom roku 2017/2018 nastavila zrkadlo nielen študentom, ale aj učiteľom. Ich mená sa však z letáčiku k premiére nedozvieme. Nevedno či náhodnou, alebo zámerne. Faktom však ostáva, že po stredajšom prvom predstavení by hrdosť nebola namieste. Vzaté globálne, hlasové materiály sme počuli, no technickej vybrúsenosti, mäkkosti v nasadzovaní tónu, schopnosti plynulo frázovať, bolo podstatne menej. A najmä práca s dynamikou, najmä s jej jemnejšími nuansami – inak hlavná bolesť mladých adeptov spevu aj na súťažiach – bola priam žalostná. Piano je dimenziou takmer neznámou.

Trocha lepšie sa darilo hlbším ženským hlasom. Príjemne sýtu mezzosopránovú farbu, ale aj herecký a pohybový talent, preukázala Katarína Porubanová ako Janko. Nezvyčajne tmavým altom prekvapila Barbara Braunová ako temperamentná Ježibaba. V prípade Dominiky Mičíkovej (Marienka) sa vynorilo zreteľné technické manko, keď jej v stredoch tmavší soprán len s veľkými problémami prechádzal do vyššej polohy. Tam znel ostro a nečisto. Linda Mellenová (Gertrúda) ponúkla niekoľko priebojných tónov v stredoch, no ani jej hlas neznel plasticky. Martin Morháč (Peter) je žiakom nižšieho ročníka, takže azda má šancu zrieť ďalej. Malé sóla Uspávajka a Vstávajka radšej ponechám bez komentára. Premiéra Perníkovej chalúpky z hľadiska umeleckých výsledkov študentov (a ich pedagógov) bola pre mňa istým sklamaním. A nie práve najoptimistickejšou víziou pre smerovanie slovenskej opery.

Engelbert Humperdinck:
Janko a Marienka
Hudobné naštudovanie a dirigent: Daniel Simandl
Réžia: Roman Bajzík
Scéna: Miroslav Daubrava
Komorný orchester CLASSICA
Premiéra 21. februára 2018 DK Kamel Bratislava

Janko – Katarína Porubanová (alt. Andrea Pietrová)
Marienka – Dominika Mičíková (alt. Marianna Mikócziová /Gabriela Vávrová)
Otec – Martin Morháč (alt. Karol Csino /Peter Cyprich)
Ježibaba – Barbara Braunová (alt. Marek Bednárik/Matej Belák)
Uspávajko – Tatiana Hajzušová, Barbora Krajčovičová (alt. Valéria Kašperová/Martina Reptová)
Vstávajko – Saskia Franková, Vladislava Lesňáková, Barbora Krajčovičová, Kamila Kučerová
Ostatní – Simona Bodzanová, Anastázia Molnárová, Ivana Pašovičová, Júlia Suchoňová, Andrea Chromíková, Peter Wurczer, Sergej Truntaev, Viliam Németh

www.konzervatorium.sk

Reklama

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na