Dvořákova Rusalka ve Slovenském národním divadle

  1. 1
  2. 2
Keď sa počas leta 2018 lámalo vedenie Opery Slovenského národného divadla a reprezentantka rezortu kultúry vymenovala za generálneho riaditeľa osobu, ktorá sa z pozície predchádzajúceho ekonomického šéfa podpisovala pod údajné šafárenie verejnými financiami, klesli nádeje, že blížiaca sa storočnica vráti prvej slovenskej scéne stratenú tvár. Dnes už krátkodobá hlava divadla rezignovala, ostal však ňou menovaný riaditeľ opery. Aj so svojou fixnou ideou, že slovenský divák je iný ako vo svete a túži po „pekných“ inscenáciách.
A. Dvořák: Rusalka – SND Bratislava 2020 (foto Zdenko Hanout)

Žiaľ, od svojich sporadických a stručných variácií na kuriózno-virtuálnu tému opernej „peknoty“ sa Rastislav Štúr nikdy nevzdialil. Druhá sezóna pod jeho vedením, presnejšie povedané prvá, ktorú sám naprojektoval, nanešťastie už píše jubilejnú stú sezónu. Na jej prvú premiéru čakal návštevník viac než pol divadelného roka. V takzvanom novom divadle sa za prevádzky vymieňala zlyhávajúca technika, historická budova fungovala, no údajne s nemenšími problémami podobného rázu.

Vedenie súboru tento čas skôr premárnilo všakovakými koncertmi s páčivou a nekoncepčnou dramaturgiou. Medzitým vyplávala nekonečná séria prísľubov, ako držitelia vládnej kasy podporia svoju erbovú inštitúciu. V tieni reflexií bratislavského diania ostalo, že za rovnaký balík peňazí (pripusťme, že poddimenzovaný) sa namiesto „gulášových“ zmesiek árií a zborov dali naštudovať v koncertnej forme (ak teda skutočne javisková technika zlyhala, čo na druhej strane vyvracal fakt, že bežný repertoár sa v oboch divadlách hral) najmenej dva kompletné operné tituly.

A. Dvořák: Rusalka – SND Bratislava 2020 (foto Zdenko Hanout)

Prostredníctvom nich bolo možné načrieť do storočných dejín Slovenského národného divadla a vybrať si z nich „čerešničky na torte“. Od ansámblu, ktorý monokraticky a navyše so značne detinským názorom vedie Rastislav Štúr (je zároveň šéfdirigentom a na pozícii dramaturgov má dvoch režisérov), by bolo ilúziou očakávať iný vývoj. Zvyšky nádeje sa však občas ozvali. Za prvú premiéru sezóny 2019/2020 určilo vedenie Rusalku od Antonína Dvořáka. Okrem argumentu, že riaditeľ dielo miluje (kto by ho nemiloval?) a pozná ho od svojich troch rokov, chcel sa oprieť o tri ďalšie zdôvodnenia. Jedno hľadal v historických prameňoch, že Rusalka patrila k repertoárovému kmeňu po založení divadla. V skutočnosti sa k slovu nedostala v skrátenej otváracej sezóne 1920, ale až v prvej kompletnej 1920/1921 ako v poradí dvadsiaty tretí titul, ktorý do Bratislavy priniesla pardubická Jeřábkova divadelná spoločnosť. Druhou Štúrovou podmienkou bol vizuálny tvar novej Rusalky, ktorý mal zodpovedať údajnému vkusu dnešného diváka. Ten podľa neho (nemá k tomu žiaden sociologický prieskum) nerád prijíma odvážnejšie režisérske výklady. Ak ho týmto – bez relevantných podkladov – vyčlenil z civilizovanej Európy, mohol ho uraziť. Nuž a do tretice, inscenačný tím musel splniť podmienku vytvorenia rodinného, viacgeneračného typu predstavenia.

A. Dvořák: Rusalka – SND Bratislava 2020 (foto Zdenko Hanout)

Na treťom bode zrejme stroskotal avizovaný inscenačný tím, ktorý mala viesť česká režisérka Magdalena Švecová, mimochodom, vo svojej domovine nepatriaca medzi žiadnych radikálov. A aby toho nebolo málo, z iných dôvodov odriekol obe plánované (ktovie, či aj zmluvne viazané) premiéry, RusalkuAidu, hosťujúci dirigent Ondrej Lenárd. Vedenie muselo hľadať nových tvorcov. Navyše dostatočne submisívnych, ochotných podriadiť sa striktným limitom objednávateľa. Štúrovi asi veľký výber neostal. Nájsť v 21.storočí inscenačný tím, ktorý rozmrazí poetiku minimálne spred polstoročia (čo tiež nie je dobrý príklad, lebo v polovici 70.rokoch  už svet tlieskal napríklad Chéreauovmu „Ringu storočia“ vo Wagnerovej svätyni, navyše tiež v jubilejnom ročníku) asi nebolo také ľahké. Konzervatívny režisér sa napokon našiel a hudobné naštudovanie prvej premiéry prevzal pôvodne avizovaný druhý dirigent.

Meno režiséra bratislavskej Rusalky 2020 nie je neznáme. Pochádza však z úplne inej branže. Šesťdesiatpäťročný operný debutant Martin Kákoš sa v poslednom období venoval muzikálom a členstvu v Rade Rozhlasu a televízie Slovenska, kde prostredníctvom inej firmy (aby sa nedostal do krížu s literou zákona) aj režíroval. Či niekedy mal túžbu venovať sa opere, len ho nik neoslovil, to nevedno. Každopádne sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. Za normálnych okolností by bolo potrebné Rusalku v stej sezóne považovať za principiálnu výpoveď. Za dôkaz, kde sa v danej chvíli slovenská opera nachádza, aké hodnoty vyznáva, kam smeruje. Rovnako z hľadiska divadelnej ako aj hudobnej estetiky. Odpoveď prišla a je hodná hlbšieho zmyslenia sa. Je totiž veľmi vzdialená okolitému svetu. Žiada sa dokonca parafrázovať aktuálny bonmot istého známeho slovenského politika o bratislavskej „bubline“. Ak publikum Opery SND dokáže oslavovať postojačky Rusalku v poetike možno spred storočia, tak ozaj žijeme v izolácii. Máme také publikum, aké si divadlo vychovalo. Koniec koncov, aspoň v tomto sa Rastislav Štúr nemýlil.

A. Dvořák: Rusalka – SND Bratislava 2020 (foto Zdenko Hanout)

Martin Kákoš si vybral flexibilných spolupracovníkov. Scénograf Milan Ferenčík sa vždy vedel prispôsobiť požiadavkám režiséra a či je to vec profesionálnej ohybnosti, alebo absencie vlastného názoru na danú tému, je inou otázkou. Kostýmová výtvarníčka Ľudmila Vároššová sa s Rusalkou na rozdiel od Ferenčíka stretla po prvýkrát, no poznajúc jej vyprofilovanú estetiku ma prekvapila jej ochota prijímať jednu inscenáciu za druhou. U nás totiž tímy, napriek v tomto ohľade solídnej tradícii (jeden príklad za všetky Kriška – Vychodil) prestali existovať. Zjednodušene povedané, hor sa za kšeftami. Čo je výsledkom tejto Rusalky? Stručne povedané, rozprávková ilúzia v prvom aj poslednom pláne. S parou nad pomyslenou vodou, s množstvom hviezdičiek na oblohe, s mesiacom, lesom, operetným gýčom (2.dejstvo) a spŕškou trblietavých konfiet v závere. Na všetkých miestach, kde si režisér nevedel dať rady s aranžmánmi, zaskočil multištýlový choreograf Jaroslav Moravčík.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


4
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
4 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
stevo

Prvý raz sa mi stalo, že som na premiére nevydržal do konca. Po druhom dejstve som to vzdal a odišiel. (Ak som o niečo v treťom dejstve prišiel, dajte mi vedieť.) Réžia hodná možno Novej Scény, ale určite nie SND.
A škoda, že z naštudovania odstúpil Lenárd. Olos je “fajn” dirigent, ale…
No nič, máme asi to čo si zaslúžime. Túto inscenáciu (na rozdiel od Nekvasilovej) aspoň nikto nebude cenzurovať, však? :)

ladislav

Je veľmi smutné, že v novom vládnom programe, v kapitole o kultúre, sa nepíše o osude slovenských divadiel, a už vôbec nie o troch slovenských operných domoch.

ladislav

Pán Unger, ja si Vás vysoko vážim, ale teraz s Vami nemôžem súhlasiť. Geniálnu muziku a výborné libretto netreba samoúčelne
aktualizovať. Konečne môžem ísť na túto prekrásnu inscenáciu aj s mojimi vnučkami/6 a 8 rokov/.

jamka

Veľmi sa divím tejto nekorektnej recenzii, z ktorej príští negatívny vzťah k riaditeľovi opery.
……
Bratislavská Rusalka je rozprávková a všetkým tým, ktorí majú radi súlad autora diela s jeho prevedením sa iste bude páčiť.