Emmanuel Villaume v Bratislavě končí. Co sedm let s ním přineslo?

Sedem rokov s Villaumom

Emmanuel Villaume končí na poste šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. V roku 2009 na tomto poste vystriedal Petra Feranca, od sezóny 2017–2018 bude šéfdirigentom James Judd. Ako sedem rokov spolupráce s Villaumom ovplyvnilo dianie v Redute?

Villaume z roku 2009 bol najmä operným dirigentom. Na začiatku kariéry pôsobil v Spojených štátoch. V tom období viedol predstavenia v Metropolitnej opere a v Opere v Dallase. Ôsmy rok bol hudobným riaditeľom Festivalu Spoleto. Od začiatku nového milénia začal účinkovať aj na starom kontinente; mal za sebou úspešné projekty v Royal Opera House, v La Fenice a mnohých ďalších.

Ako dirigent inštrumentálnej hudby mal prvý významný debut v Carnegie Hall s montrealskými symfonikmi v Európe vo svojom rodnom Paríži. V roku 2009 Villaume rok zastával post šéfdirigenta Slovinskej filharmónie. V čase uvedenia do funkcie v Ľubľane hovoril aj o svojom pôsobení na Slovensku. Tieto orchestre zo začiatku v rozhovoroch porovnával: „Oba orchestre majú veľmi prestížne tradície a špecifické identity. Spolupracoval som si viac než 10 rokov so Slovenskou filharmóniou. Máme skvelý vzťah a teším sa na posunutie nášho vzťahu ešte ďalej.“ (ateliermusicale.com, 2009)

Slovenská a Slovinská filharmónia tvorili rovnováhu medzi symfonickým a operným svetom, v ktorých dirigent žil; prvé roky jeho pôsobenia sú plné entuziazmu a hudobných krokov vpred. Medzi prvými dielami, ktoré v Redute ako šéfdirigent prezentoval, boli Poulencova Gloria, Berliozova Fantastická symfónia a Mahlerova Piata symfónia.

Sme v roku 2013. Villaume ukončuje spoluprácu so Slovinskou filharmóniou, v Bratislave ešte ostane pár sezón. Začiatkom roka na margo vzťahu s naším prvým orchestrom uvedie, že „tu už nemusím absolvovať celý proces randenia, my sme už v posteli“ (Pravda, 10. 2. 2013). Rok predtým dirigoval prvý koncert v zrekonštruovanej Redute. Do Bratislavy prichádzajú špičkoví umelci, nielen počas Bratislavských hudobných slávností, ale aj na koncerty v sezóne. Hrá sa vyšší počet slovenských a svetových premiér i zriedkavo uvádzané diela. Podľa výročných správ počet návštevníkov každoročne rastie – v roku 2010 viac než tridsať jedna tisíc, v roku 2015 takmer päťdesiat tisíc ľudí na koncertoch mimo zájazdov. Ozývajú sa aj kritické hlasy ako reakcie na Villaumove eruptívne dirigovanie či prílišné filozofovanie nad dielami. V tomto roku sa Villaume stáva hudobným riaditeľom Opery v Dallase.

Po momentálnej sezóne Villaume odchádza z Reduty, no v stredoeurópskom priestore ostáva aj naďalej. Minimálne na tri roky bude šéfdirigentom Pražskej komornej filharmónie. Uvádzať príklady sólistov, umeleckých telies a dirigentov, ktorí v Bratislave koncertovali, vychádza na dlhý zoznam. Teraz sa hodí floskula, ktorú používame, keď hovoríme o oceneniach významných sólistov: Spomeňte si na akékoľvek meno – je pravdepodobnejšie, že v Bratislave bol, než to, že tu nevystupoval.

Samozrejme, že tento stav nie je iba Villaumovou zásluhou. On však ako hlavný šéfdirigent spoluvytvára obraz nášho prvého orchestra vo svete. Slovenská filharmónia je v dobrej kondícii – má stabilne dobré renomé, zvyšujúci sa rozpočet a narastajúcu návštevnosť. Nie je veľa vecí, na ktoré môžeme byť u nás hrdí. Reduta je veľkým pozitívom Bratislavy. V minulom roku v nej bolo sto trinásť koncertov tu pôsobiacich umeleckých telies, mnohé z nich mali vysoké hodnotenie.

V poslednom dvojkoncerte Emmanuela Villauma vo funkcii šéfdirigenta zaznela 19. a 20. mája Druhá symfónia Vzkriesenie od Gustava Mahlera. Symbolicky sa tak uzatvára kruh pôsobnosti – na prvom koncerte, ako sme už spomínali, znela Mahlerova Piata symfónia. Minuloročnú Mahlerovu Deviatu sme na tomto portáli hodnotili ako jeden z najlepších, ktoré Villaume v Redute dirigoval (recenzie zde).

Druhá Mahlerova symfónia je jednou zo skladateľových najdlhších a najpopulárnejších. Predchádzala jej Titanovská symfónia D dur s početným novoromantickým orchestrom. Symfónia Vzkriesenie opisuje skladateľovo filozofovanie o géniovi, ktorý sám seba zatracuje. V prvej symfónii Titana pochoval, v druhej jeho život zachytáva cez otázky: Prečo si žil? Prečo si trpel? Mahler v dopise nemeckému kritikovi Maxovi Marschalkovi píše: „Musíme tieto otázky riešiť, ak chceme ďalej žiť – ba dokonca aj vtedy, ak chceme ďalej umierať! Ten, v koho živote sa raz ozvalo toto volanie, ten musí odpovedať, a tou odpoveďou je posledná veta. Moja druhá symfónia nadväzuje priamo na prvú.“

Mahlerova Druhá má dve netradičné špecifiká – medzi prvou a druhou časťou by podľa skladateľových zápisov mala byť najmenej päťminútová pauza a orchester má byť rozdelený na dve časti, hlavnú a vedľajšiu, pričom by mali byť čo najďalej od seba. Prvú časť Allegro maestoso predniesli filharmonici výborne, v interpretácii bolo počuť nadpriemerný výkon v intenciách dlhoročnej spolupráce orchestra s dirigentom. Villaumovi mahlerovské symfónie pasujú na jeho prirodzene živelnú povahu. Predpísanú pauzu elegantne vyriešili príchodom sólistiek a zboru.

Altový part spievala Terézia Kružliaková, s hlasom preznievajúcim nad celý orchester. Jej sólo v štvrtej časti malo citlivú interpretáciu a zamatovú farbu. V piatej vete sa pripojila sopranistka Adriana Kučerová (pôvodne mala spievať Adriana Kohútková). Speváčka vo štvrtok nebola vo špičkovej kondícii, na akú sme u nej zvyknutí, no v emociálne vypätých pasážach tvorila interpretačnú korunku nad celým zborom a orchestrom. Slovenský filharmonický zbor sa so zbormajstrom Jozefom Chabroňom neustále zlepšuje, dramaticky dobre vystavaný výkon podali aj vo štvrtok. V piatej časti sa k hlavnému orchestru pripojil vedľajší, ktorý z nedostatku priestoru na pódiu hral za dverami na chodbe. Bohatosti zvuku to našťastie neuškodilo, skôr toto šalamúnske riešenie pridalo na príťažlivosti a farebnosti celej symfónie.

Čo však nemôžeme zhodnotiť úplne pozitívne, sú vstupy dychových plechových nástrojov do diela. Opakuje sa príliš často, že najmä v piane nastúpia dychy neskoro alebo sú falošné. V tejto symfónii to boli najmä momenty po prvom altovom sóle a v piatej časti. Na druhú stranu treba povedať, že sólo pozaunistov so známou melódiou vyniklo bez zaváhania. Tieto pravidelne sa opakujúce nedostatky znižujú celkový hudobný kredit orchestra, s čím určite nemôžu byť spokojní ani samotní hráči.

Čo sa teda za sedem Villaumových rokov zmenilo? Do Bratislavy začalo prichádzať viac svetových sólistov, na Bratislavských hudobných slávnostiach znejú renomované orchestre a zvýšila sa návštevnosť koncertov. Filharmonici si viac zvykli na charizmatické prejavy dirigentov a dokážu sa im flexibilnejšie prispôsobovať, či už v horizonte akademickosti alebo živelnosti. Sedem rokov prinieslo svoje ovocie a Villaume môže odchádzať s dobrým pocitom. Krátka poznámka na záver: mrzí nás, že za sedem rokov účinkovania sme nemali možnosť Villauma vidieť v Opere Slovenského národného divadla. Môžeme iba hádať, či kompetentní nevyužili potenciál z nedbanlivosti, alebo finačných či iných príčin. Mali sme však poruke vyhľadávaného operného dirigenta, a na vlastnej scéne sme si preňho priestor nenašli.

 

Hodnotenie autora recenzie: 85 %

Gustav Mahler: Auferstehung
Dirigent: Emmanuel Villaume
Adriana Kučerová (soprán)
Terézia Kružliaková (alt)
Zbormajster: Jozef Chabroň
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
19. a 20. mája 2016 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava
(napísané z koncertu 19. 5. 2016)

program:
Gustav Mahler: Symfónia č. 2 Auferstehung

www.filharmonia.sk