FOK, José Cura a jeho další pražská premiéra

  1. 1
  2. 2
Pestrý, temperamentný, či exotický-aj taký bol v skratke včerajší večer. Symfonický orchester hl. mesta Prahy FOK spolu so svojím rezidenčným umelcom José Curom a Pražským filharmonickým zborom pripravili program, ktorý nepatrí medzi práve typické koncepcie koncertov klasických orchestrov. Úvod patril premiére Curovho diela Modus, chorálne variácie; v slávnom Concierto de Aranjuez očaril gitarista Aniello Desiderio a výnimočnosť koncertu znásobilo aj premiérové uvedenie symfonickej verzie diel Ariela Ramíreza Misa Criolla a Navidad Nuestra.
José Cura & Misa Criolla – Praha 4. 10. 2017 (zdroj FOK / foto Jan Slavík)

José Cura už tradične so Symfonickým orchestrom hl. mesta Prahy FOK každú sezónu premiéruje jednu svoju skladbu. Modus, chorálne variácie boli uvedené práve v náväznosti na túto tradíciu. Dielo pre zbor a orchester pritom Cura sám dirigoval. Ako sa dočítame aj v bulletine, autor sa inšpiroval stredovekou Prahou. Ako hlavný myšlienkový materiál používa Kyrie z desiateho storočia. José Cura pracuje s pomalým nárastom napätia, ktoré dosahuje vrstvením a postupným nárastom zvuku. Práve to je na skladbe najzaujímavejšie. Jednoduchý úvod, kde sa nad dlhou zádržou v slákoch prvýkrát ozvalo Kyrie, pôsobil (aj vďaka Pražskému filharmonickému zboru) až mysticky. Akonáhle však dianie po prvýkrát vygradovalo, nadobudla som dojem, že všetko podstatné už zaznelo. Nasledujúci priebeh skladby smeroval k dynamickému klimaxu a následnému prostému koncu. Nebol však už príliš pútavý. Otázkou ale ostáva najmä dramaturgický zámer. Premiéra skladby je, samozrejme, pochopiteľný a prínosný moment. Stredoveké námety diela však vôbec nekorešpondovali so zvyškom koncertu.

Rodák z Neapolu Aniello Desiderio patrí k svetovej špičke v hre na gitaru. Kritici pritom vyzdvihujú najmä precíznosť a brilantnosť jeho prejavu. Obecenstvo v Smetanovej sieni si v jeho podaní vychutnalo koncert Joaquína Rodriga, ktorý je, ako väčšina jeho diel, popretkávaný postupmi zo španielskej hudby. Desiderio zahral dielo presvedčivo a s prehľadom aj vo väčšine technicky vypätých pasáží. Pár zaváhaní jeho výkon z môjho pohľadu nijak nedegradovalo. V prvej časti spolu so Symfonickým orchestrom hl. mesta Prahy FOK vytvorili príjemnú, rozjasnenú atmosféru. Dobrá bola práca s dynamikou; ani v miestach, kde bola silnejšia, nestratil orchester ľahkosť. Napriek tomu však akustika sály spôsobila, že sólový nástroj nebolo vždy počuť úplne dokonale. A hoci orchester hral na dobrej úrovni, náboj potrebný pre takúto hudbu trochu chýbal. To však v týchto zemepisných šírkach neprekvapuje. Z tohto hľadiska orchestru viac sedela asi najznámejšia, druhá časť diela. Subtílny zvuk telesa a intimita, s akou svoj part hral sólista, časti veľmi pristali. Spomeniem aj dobré výkony hráčov na dychové nástroje, ktoré tu vystupujú v dialógoch s gitarou. Špeciálne chcem vyzdvihnúť precítenú hru na anglický roh Moniky Bouškovej. Striedanie metra v poslednej, tanečne ladenej časti zvládal orchester z môjho pohľadu trošku ťažkopádne. Desiderio si však aj tu zachoval plastickosť fráz a premyslenú prácu s tónom. Tieto kvality, ostatne, prevládali počas celého diela.

Priznám sa, že k symfonickej verzii diel Misa Criolla (Kreolská omša) a Navidad Nuestra (Naše Vianoce) som pristupovala trochu skepticky. A to aj napriek tomu, že som ani v najmenšom nepochybovala o dobrom zámere a kvalitách José Curu. Na jednej strane som si uvedomovala, že Misa Criolla je dielo, ktoré má v argentínskej tvorbe nezameniteľné miesto a verziu s orchestrom si takpovediac zaslúži (rovnako ako jej autor Ariel Ramírez, ktorý o tom sníval). Na strane druhej, ľudové nástroje boli pre mňa neoddeliteľnou súčasťou oboch diel, ktorá im pridáva na autenticite a kúzle. A práve to by nevhodné spracovanie mohlo zničiť. José Cura však obe diela upravil s mimoriadnym rešpektom k originálu, bez výrazných zásahov do kompozície, a symfonickou verziou len podporil všetko to, čo je pre nej príznačné. Napokon, mal na toto prepracovanie požehnanie od samotného skladateľa.

Misa Criolla je omša s časťami zaužívaného ordinária, z ktorých každá prezentuje jeden argentínsky región a preberá rytmus niektorého typického tanca. V origináli je písaná pre zbor, skupinu ľudových nástrojov (bombo, charango, a tak ďalej) a tenor. V Curovej verzii niektoré nástroje ostali (takmer výlučne idiofóny), brnkacie nástroje boli vtipne nahradzované sláčikovými, ktoré hráči uchopili a hrali na ne ako na gitaru. Trochu zbytočné sa mi zdalo využitie zvonov. Sólového partu sa ujal José Cura a taktovku nad orchestrom prevzal pôvodom argentínsky dirigent Mario De Rose. Orchester viedol naozaj dobre, prirodzeným „lídrom“ na pódiu však ostal Cura, ktorý pohybmi a pohľadom neustále komunikoval so zborom (zbormajster Lukáš Vasilek) a orchestrom. Hlasové a technické dispozície umožnili sólistovi vytvoriť vo svojom parte tie najjemnejšie nuansy. Dielu tak mohol vdýchnuť celú škálu nálad od bezprostrednej radosti (Gloria), cez neoblomnú nástojčivosť (Credo) alebo bolesť (Kyrie), až po absolútny pokoj (Agnus dei). I keď niektoré výrazové prostriedky už boli trochu na hrane, nikdy neskĺzol do nevkusného pátosu a jeho výkon ostal veľmi vrúcny a úprimný. Musím podotknúť, že práve vďaka tomu sa na mňa preniesla emócia z pódia až do tej miery, že v niektorých momentoch som sa neubránila úsmevu.

Vianočný príbeh zasadený do argentínskeho prostredia. Taký je námet skladby Navidad nuestra. Má šesť častí (v preklade Zvestovanie, Putovanie, Narodenie, Pastieri, Traja králi, Útek), ktoré, rovnako ako v predošlej skladbe, zodpovedajú argentínskym tancom. Aj keď si myslím, že Misa Criolla znela v symfonickej podobe o čosi lepšie ako táto skladba, určite nešlo o nevydarený počin. Opäť to bol energický a oduševnený výkon, v ktorom si zbor, sólista a orchester dobre rozumeli. Jedinečné rytmy vyzneli okrem iného aj vďaka disciplinovanej dikcii gitaristky Barbory Kubíkovej. A José Cura len dosvedčil, že lepší sólista, v ktorom by sa spájali potrebné spevácke kvality a zároveň naturálna spontánnosť, by sa hľadal len ťažko. Napokon, od argentínskeho tenoru svetovej úrovne sa asi nič iné čakať nedalo.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - José Cura & Misa Criolla (Praha 4./5.10.2017)

[Total: 19    Average: 4.1/5]

Související články


Napsat komentář