Rozhovor s přední slovenskou sopranistkou, protagonistkou dnešní premiéry Donizettiho opery v Brně 
Úspěchy po celém světě máte už řadu let. Tušíte vůbec, jak dlouho ještě budete obor koloraturního sopránu zpívat? Ptám se proto, že „životnost“ ve vašem oboru není příliš dlouhá, i když existují výjimky – jako třeba paní Gruberová. Na čem všem to je podle vašeho vůbec závislé?
Životnosť svojho hlasu môžem naozaj len tušiť a robiť všetko pre to aby ešte vydržal. Na jeho kvalitu vplýva viac okolností. Najdôležitejšie sú popri fyzickom a duševnom zdraví dobré základy speváckej techniky, na ktorých treba neustále pracovať a udržiavať sa v kondícii. Ďalšia podstatná vec je hlasová hygiena, snažiť sa vyhnúť spievaniu v indispozicii či únave, dopriať hlasu dostatok času na oddych a takisto dávať pozor pri výbere vhodného repertoáru.
Máte jasno v tom, jestli časem budete chtít z koloraturního sopránu přejít na jiný obor? Přemýšlela jste o tom?
Časom iste áno, ale pokiaľ budú koloratúry v mojom podaní zaujímavé, nechcem sa ich vzdať. Našťastie mi pri takýchto rozhodnutiach pomáha moja pani profesorka z VŠMU, profesorka Hudecová, ktorá ma z času na čas skontroluje a napraví. Jej názory a cenné rady sú pre mňa nenahraditeľné.
Kdysi jste se zmínila i o tom, že se moc necítíte na Mozarta. Ani se mi to nechce věřit. Platí to pořád? Čím to je? Není vám líto té celé řady nádherných rolí? Myslíte, že se to ještě může změnit?
Verím že áno, keď sa ho naučím správne interpretovať. Pred týmto skladateľom mám veľký rešpekt možno práve preto, že s jeho Kráľovnou noci som sa pri študovaní dosť natrápila. Paradoxne práve s ňou som začínala svoju profesionálnu kariéru a účinkovala v najväčšom počte predstavení významných divadiel sveta.
Vaším nejnovějším úkolem je Donizettiho Maria di Rohan v brněnském Národním divadle. Jak obtížná role je to podle vašeho názoru?
Každá nová úloha, hlavne titulná je pre mňa veľkou výzvou, no zárovaň pociťujem aj isté obavy, či ju zvládnem. Ako všetky predchádzajúce aj Mária sa mi zdá momentálne najťažšia, v porovnaní s ostatnými hlbšia, dramatickejšia, plná nádhernej hudby a citu a menej koloratúrna.
Mnoho belcantových oper se dnes hraje velmi málo, hodně z nich upadlo v zapomnění. Je v těch zapomenutých titulech nějaký další, ve kterém byste si ráda zazpívala?
Nemám vysnívanú postavu, zvyčajne reagujem na prichádzajúce ponuky. Úloha mi musí sedieť najmä hlasovo, ale i mentálne. Vo väčšine mojich rolí som sa našla a vždy sa k nim rada vrátim. Dnes sa prikladá veľký význam originálnej réžii, a možno až prehnaná snaha šokovať diváka odrádza realizačné tími od menej zaujímavých a vzrušujúcich námetov. Pre mňa je v opere primárna hudba a jej naštudovanie, no nepopieram že dobrá réžia môže z hudobného predstavenia spraviť atraktívne divadlo, len by nemala pôsobiť rušivo.
Když už jsme se toho tématu dotkli – chystáte po brněnské premiéře něco zbrusu nového? A vůbec: jaké další velké úkoly vás v nejbližší době čekají?
Nové nie, ale už sa teším po dlhšej prestávke na Elvíru z Belliniho Puritánov.
Zdůrazňujete, že při zvažování nabídek je pro vás důležité také hudební nastudování a režijní koncepce. Jaká přesně máte kritéria? A kde je hranice, za kterou byste už nešla?
Kvôli réžii som ešte nič neodriekla, vždy sa dokážem dohodnúť na koncepcii, ktorá ma neobmedzuje pri spievaní. Aj neobvyklé pohyby či polohy sa dajú nacvičiť, je to len otázka koncentrácie, času a zvyku. Horšie je ak čas nemáte. V prípade ak mám účinkovať v už zabehnutom titule a skúšobný proces je krátky, vyžiadam si videonahrávku. Je to jednoduchšie, lebo hneď vidím do čoho idem a môžem sa k tomu vyjadriť.
Hodně si zakládáte na svojí rodině, na svých dětech. Je přitom hodně vašich kolegyň, které se mateřství kvůli kariéře zřekly. Co vám ve vztahu k vaší kariéře rodina dala? A je něco, o co jste kvůli rodině v kariéře přišla?
Reálne iba to, čo som kvôli pokročilému tehotenstvu, pôrodom a kojeniu zrušila. Prvého syna som mala počas vysokej, ktorú som neprerušila a s ďalšími deťmi som vymeškala asi rok, no neľutujem ani jednu vypovedanú zmluvu, pretože zázemí, ktoré mi rodina vytvára, je zdrojom mojej energie a duševnej rovnováhy. Možno som si kariéru skomplikovala, ale vďaka nim mám dôležitý protipól k psychicky vyčerpávajúcej profesii. Stres z divadla vyvažuje obyčajná práca okolo detí a domácnosti a rodinné problémy končia, keď prejdem cez vrátnicu opery.
Už kdysi jste na sebe v souvislosti s vaším dětstvím prozradila, že jste bývala vzdorovitá. Ozvala se tato vlastnost někdy v dospělosti? Tak, že by vám někdy zkomplikovala vaši kariéru?
Myslím, že už som našla v sebe pokoru, učím sa viac počúvať ako rozprávať, vážim si čo mám a všetko, čo som od života dostala túžim postupne vrátiť a opätovať.
Jaká je vůbec Ľubica Vargicová v civilu?
To je skôr otázka pre ľudí okolo mňa. Snažím sa byť úplne normálna žena, láskavá ale spravodlivá mama, vnímavá a starostlivá manželka, dobrá a spoľahlivá kolegyňa. Mám rada úprimných, poctivých a slušných ľudí, vážim si priateľstvo, múdrosť a skúsenosti. Nerobím si veľké plány, žijem prítomnosťou, najlepšie sa cítim v kruhu mojich najbližších, milujem inteligentný humor môjho manžela a kvalitné víno. Vo voľnom čase sa spolu s manželom venujeme záhradkarčeniu a s nadšením vlastnoručne dokončujeme náš budúci dom.
Děkuji za váš čas, nejen při brněnské premiéře zlomte vaz!
Vizitka:
Ľubica Vargicová (1968) patrí medzi najvýznamnejšie sopranistky Opery SND. Študovala na Konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave u prof. Vlasty Hudecovej. Už počas štúdia na vysokej škole hosťovala v SND ako Kráľovná noci v Čarovnej flaute, Olympia v Hoffmannových poviedkach a Violeta v Traviate. Neskôr, už ako členka súboru, sa s veľkým úspechom predstavila v ďalších koloratúrnych úlohách – ako Lucia v Lucii di Lammermoor, Amina v Belliniho Námesačnej či Ofélia v Thomasovom Hamletovi. Jej medzinárodnú kariéru odštartovala na Salzburgerfestspiele postava Olympie v Offenbachových Hoffmannových poviedkach v roku 2003. Krátko na to sa predstavila vo Viedenskej štátnej opere v titulnej postave Belliniho La sonnambulla a v Metropolitnej opere v New Yorku v postave Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute, kde zožala mimoriadne veľký úspech. Ľubica Vargicová sa pravidelne objavuje na najvýznamnejších „štáciách“ operného neba ako Bavorská štátna opera Mníchov, Zurich, Bern, Praha, Budapešť, Berlín, Lima atď… Vo Viedni spievala s veľkým úspechom Gildu vo Verdiho Rigolettovi, v Hamburgu Violetu v Traviate a v Madride Olympiu v už spomínaných Hoffmannových poviedkach. Okrem javiska veľmi často vystupuje aj na koncertných pódiach, a to v Carnegie Hall, a v najvýznamnejších koncertných sieňach Japonska, Nemecka, Čiech, Slovenska atď… V posledných sezónach sa na domovskej scéne ukázala s veľkým úspechom v titulnej postave Donizettiho Dcére pluku, v ktorej sa predstaví v najbližšom období aj na javisku Hamburskej štátnej opery a najmä ako nezabudnuteľná Zerbinetta v Straussovej opere Ariadna na Naxe .Svedectvom jej speváckeho majstrovstva je profilové CD, ktoré vydala firma Opus.
zdroj: www.snd.sk
***
Gaetano Donizetti:
Maria di Rohan
Hudební nastudování a dirigent: Ondrej Olos
Režie: Barbara Klimo
Režijní spolupráce: Linda Keprtová
Scéna: Veronika Stemberger
Kostýmy: Veronika Stemberger
Sbormistr: Pavel Koňárek
Orchestr a sbor Janáčkovy opery NDB
Premiéra: 31. ledna 2014, Janáčkovo divadlo Brno
Riccardo – José Manuel / Ondrej Šaling
Enrico – Roman Janál / Jakub Kettner
Maria – Mariana Hochelová / Lubica Vargicová
Armando z Gondi – Veronika Hajnová / Terezia Kružliaková
Vikomt ze Suze – David Nykl / Tomáš Šelc
De Fiesque – Igor Loškár / Jiří Miroslav Procházka
Aubry – Tomáš Krejčiřík / Milan Rudolecký
Příbuzný vévody z Chevreuse – Jiří Klecker / Ladislav Mlejnek
Foto ND Brno, archiv
